Pri určení daňovej povinnosti fyzickej osoby je dôležité určiť daňovú rezidenciu daňovníka a zistiť, či má Slovensko uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia s krajinou, odkiaľ daňovníkovi plynú príjmy.
Príjmy zo zdrojov v zahraničí sa uvádzajú bez prípadných odpočítateľných položiek platných v zahraničí a uvádzajú sa spoločne s príjmami dosiahnutými v tuzemsku.
Kľúčové je zistiť daňovú rezidenciu
Pri určení daňovej povinnosti fyzickej osoby je dôležité určiť daňovú rezidenciu daňovníka, na základe ktorej rozlišujeme:
a) Daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňový rezident)
- je to fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo
- fyzická osoba, ktorá sa obvykle zdržiava na území SR aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach a nemá tu trvalý pobyt
Predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezidenta) sú tzv. celosvetové príjmy, t. j. príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Daňové priznanie za rok 2012 musí podať daňovník vtedy, ak úhrn všetkých príjmov je vyšší ako 1 822,37 eura.
b) Daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňový nerezident)
- je to fyzická osoba, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt ani sa tu obvykle nezdržiava.
Predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem plynúci len zo zdrojov na území SR. Daňové priznanie za rok 2012 daňovník musí podať vtedy, ak úhrn všetkých príjmov je vyšší ako 1 822,37 eura.
Zamedzenie dvojitého zdanenia
Dôležité je zistiť, či má Slovensko uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia s krajinou, odkiaľ daňovníkovi plynú príjmy. Pri medzinárodnom zdaňovaní príjmov je potrebné vychádzať z vnútroštátnych daňových predpisov (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. – ZDP) a v prípade, že Slovensko nemá s danou krajinou uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje daňovník podľa tohto zákona a podáva daňové priznanie na Slovensku.
V prípade štátov, s ktorými má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, sa postupuje podľa tejto zmluvy, na základe ktorej sa určí aj daňová rezidencia daňovníka. Platí, že medzinárodné zmluvy sú nadradené vnútroštátnym daňovým predpisom.
V praxi sa však často vyskytujú aj prípady, že na základe medzinárodných zmlúv je daňovník rezidentom aj v SR, aj v inom štáte v zahraničí. V takomto prípade sa daňová rezidencia určí nasledovne:
- fyzická osoba je rezidentom toho štátu, v ktorom má k dispozícii stály byt, pričom môže ísť aj o byt prenajatý na dlhšie obdobie,
- ak má k dispozícii stály byt v oboch štátoch, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy, ide o tzv. stredisko životných záujmov, t. j. štát, v ktorom má v prvom rade daná osoba rodinné vzťahy, napr. kde žije jeho manželka, deti, prípadne rodičia, ostatné súkromné vzťahy, sociálne vzťahy, kultúrne, politické, športové aktivity a hospodárske záujmy (napr. kde má účty v banke, kde je spoločníkom alebo akcionárom obchodných spoločností a pod.),
- ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životných záujmov, alebo ak nemá k dispozícii stály byt v žiadnom štáte, považuje sa za rezidenta len toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,
- ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v žiadnom z nich, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom,
- ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo nie je štátnym príslušníkom žiadneho z nich, príslušné orgány zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.
Daňovník, ktorý dosiahol príjmy len zo závislej činnosti, podáva DP typ A. Ak mal aj príjmy podľa § 6, 7, 8, podáva DP na tlačive typ B.
Daňovník – rezident s príjmami zo závislej činnosti (§ 5 ZDP)
Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý dosiahol príjmy zo závislej činnosti zo zahraničia a z tuzemska, do V. oddielu daňového priznania zahrnie:
- príjmy zo zdrojov v tuzemsku,
- príjmy zo zdrojov v zahraničí bez ohľadu na to, či tieto príjmy boli v zahraničí zdanené.
Príjmy zo zdrojov v zahraničí sa uvádzajú hrubé, t. j. bez odpočítateľných položiek a nezdanitelných častí základu dane podľa zákonov platných v zahraničí. Tieto príjmy musia byť prepočítané na eurá a na základe § 31 ods. 2 ZDP.
Prepočet cudzej meny na eurá:
Na prepočet miezd zo zahraničia môže daňovník použiť:
- priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem, vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska alebo
- kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene alebo bol pripísaný bankou,alebo
- ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva priznanie, alebo
- priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, v ktorých daňovník poberal príjmy, za ktoré sa podáva daňové priznanie
V daňovom priznaní sa príjmy zo závislej činnosti zo zahraničia uvedú spolu s prípadnými príjmami zo závislej činnosti zo zdrojov v Slovenskej republike na riadku 32 (DP typ A), resp. na riadku 34 (DP typ B). Povinné poistné, ktoré je preukázateľne zaplatené v zahraničí, sa po prepočte na eurá uvedie na r. 33 (DP typ A), resp. r. 35 (DP typ B). Príjmy zo zahraničia je možné preukázať napr. výplatnými páskami, potvrdením zahraničného správcu dane, kópiou daňového priznania.
Úhrn poistného na sociálne poistenie (r. 35a DP typ B) a zdravotné poistene (r. 35b DP typ B) zaplateného v zahraničí daňovník rozpisuje v DP len v prípade, ak je takého rozdelenie uvedené v predloženom potvrdení o zahraničnom povinnom poistnom. Ak nie, uvedie sa len úhrn na riadku 35 .
Daňovník – rezident s príjmami na základe § 6 ZDP
Daňovník, ktorý dosiahol príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela a umeleckého výkonu, do VI. oddielu daňového priznania typu B uvádza:
- príjmy z tuzemska aj zo zdrojov v zahraničí
- výdavky vzťahujúce sa k týmto príjmom
Prepočet cudzej meny na eurá:
Príjmy zo zdrojov v zahraničí sa uvádzajú bez prípadných odpočítateľných položiek platných v zahraničí a uvádzajú sa spoločne s príjmami dosiahnutými v tuzemsku. Prepočítavajú sa na eurá a podľa § 31 ods. 1 ZDP sa na prepočet použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska platný ku dňu, ku ktorému je uplatnený daňovníkom v účtovníctve, ak zákon neustanovuje inak.
Výdavky k príjmom zo zdrojov v zahraničí sa môžu uplatniť len podľa tuzemského ZDP.
Do XIV. oddielu – Miesto na osobitné záznamy daňovníka – uvádza daňovník druh a výšku príjmov dosiahnutých zo zdrojov v zahraničí, pričom sa uvedie aj krajina zdroja príjmu.
Fyzická osoba – daňový rezident s príjmami zo zahraničia, ktoré boli v zahraničí zdanené, pri vyplnení daňového priznania postupuje v závislosti od toho, či má SR s daným štátom uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak áno, postupuje sa podľa tejto zmluvy. V prípade, že takúto zmluvu uzatvorenú nemá, postupuje sa podľa slovenských právnych predpisov.
Problematike dvojitého zdanenia sa budeme venovať v ďalšom článku.