Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Hospodárska a sociálna rada (HSR) nedospela k dohode o návrhu novely zákona o kolektívnom vyjednávaní.
Proti návrhu, podľa ktorého bude možné rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy (KZ) vyššieho stupňa na zamestnávateľa bez jeho súhlasu, sú zástupcovia zamestnávateľov.
Zmeny môžu byť podľa zamestnávateľov protiústavné
„Domnievame sa, že navrhovaná novela môže byť protiústavná,“ povedal na tlačovej besede po rokovaní HSR prezident Republikovej únie zamestnávateľov Marián Jusko. Ak podľa neho parlament návrh schváli, zamestnávatelia budú iniciovať napadnutie novely zákona na Ústavnom súde SR. Podľa Juska môže takýto návrh zvyšovať náklady pre firmy.
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) návrh rezortu práce podporila. Viceprezident KOZ Slavomír Manga poukázal na to, že náklady nestúpajú len zamestnávateľom, ale životná náklady sa zvyšujú aj zamestnancom. Upozornil, že možnosť rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa sa týka len necelých 19 % zamestnávateľov. Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka zdôraznil, že novela zákona o kolektívnom vyjednávaní môže negatívne postihnúť najmä tie firmy, ktoré majú ekonomické problémy.
Novelou zákona by sa mala zriadiť trojstranná tripartitná komisia, ktorá má rokovať o návrhoch na rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv, ako aj o pripomienkach zaslaných zamestnávateľmi. Komisiu vymenuje a zriadi ministerstvo práce zo zástupcov ministerstva, zástupcov zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov a zástupcu Štatistického úradu SR. „Úlohou komisie bude konať v súlade s verejným záujmom, dbať na dodržiavanie zákonom stanovených podmienok a objektívne posudzovať pripomienky jednotlivých zamestnávateľov, prípadne posudzovať aj iné podmienky, ktoré by mohli mať vplyv na rozšírenie, resp. nerozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa,“ uviedlo ministerstvo práce.
Z rozšírenia záväznosti KZ vyššieho stupňa by sa mali podľa návrhu rezortu práce vylúčiť niektoré kategórie zamestnávateľov. Malo by ísť napríklad o zamestnávateľa, ktorý má do 20 zamestnancov, či zamestnávateľa, ktorý zamestnáva aspoň 10 % osôb so zdravotným postihnutím. Záväznosť KZ sa tiež nemá rozširovať na zamestnávateľa, ktorý ku dňu účinnosti rozšírenia vykonáva podnikateľskú činnosť menej ako 24 mesiacov a na zamestnávateľa, ktorého postihla mimoriadna udalosť, ktorej následky ku dňu účinnosti rozšírenia trvajú. Výnimku tiež má dostať zamestnávateľ, ktorý je v úpadku, likvidácii, v ozdravnom režime alebo nútenej správe.
