Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Hlavným ťahúňom internetu má byť technologický export s vysokou pridanou hodnotou, čiže vývoz ICT služieb a softvéru. Aby mohlo Slovensko tento potenciál čo najlepšie využiť, malo by podľa odborníkov popracovať na slabých miestach v oblasti zapojenia spotrebiteľov, firiem a verejnej správy.
BRATISLAVA 25. septembra (SITA) – Podiel internetu na hrubom domácom produkte (eHDP) Slovenska dosiahol v roku 2011 hodnotu 2,3 mld. eur, čo predstavuje 3,3 %. Vyplýva to z analýzy, ktorú pre spoločnosť Google vypracovala poradenská firma Boston Consulting Group. Ako ďalej vyplýva z analýzy, táto hodnota je v súčasnosti vyššia ako v Nemecku, Francúzsku či Taliansku, no stále však nestačí na priemer dvadsiatky najvyspelejších krajín sveta (G – 20), kde tvorí až 4,3 %.
Česká republika má taktiež pred Slovenskom náskok 1,2 percentuálneho bodu. Túto úroveň by mohla SR podľa analytikov dosiahnuť v roku 2016. „Vieme, že východiskové postavenie Slovenska vo svete internetu je relatívne dobré, ale voči najúspešnejším krajinám máme ešte výrazné rezervy,“ uviedol Martin Šuster, riaditeľ odboru výskumu Národnej banky Slovenska (NBS).
Podľa spoločnosti Google a BCG má Slovensko potenciál stať sa krajinou s nadpriemerným eHDP. Hlavným ťahúňom rozvoja má byť technologický export s vysokou pridanou hodnotou, čiže vývoz ICT (informačné a komunikačné technológie) služieb a softvéru, ktorý má prispieť až 30 percentami. „Vývoj softvéru má veľkú pridanú hodnotu, nie je náročný na investície do výskumu či výroby a má obrovský exportný potenciál,“ tvrdí Rastislav Kulich, country manager Google Slovakia. Aby mohlo Slovensko tento potenciál čo najlepšie využiť, malo by podľa odborníkov popracovať na slabých miestach v oblasti zapojenia spotrebiteľov, firiem a verejnej správy.
Do výpočtu príspevku internetu k HDP sa započítava plná hodnota tovarov a služieb predávaných online. Aj keď väčšina internetových transakcií končí podľa analýzy v reálnom svete, teda nejde čisto o online transakcie, mnohé z nich by sa bez internetu neuskutočnili. Údaje o „online“ hodnote vytvorenej na každom článku hodnotového reťazca analýza neposkytuje, pretože by so sebou podľa analytikov priniesla nepresnosti.
