Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
16. mája 2011 Autor Lucia MarciňákováZdroj Autor: Ivo Toman zakladateľ medzinárodnej spoločnosti TAXUS International, úrivok z knihy Motivace zvenčí je jako smrad... za pár hodin se vyvětrá. Tlačiť
Coco Chanel (pôvodným krstným menom Gabrielle) sa narodila 19. augusta 1883. Bola prostrednou z troch sestier. Jej matka mala astmu a umrela ako 33 ročná. Otec po jej smrti dal všetky tri sestry do sirotinca.Gabrielle skúšala vystupovať v kabaretoch, ale bola chudá ako špilka. Tiež netancovala až tak dobre. Nenechala sa odradiť a platila si súkromné hodiny tanca a spevu. No všetko jej úsilie bolo márne. Nemala k tomu potrebné vlohy. Naproti tomu klobúky, ktoré niekedy pre zábavu vyrábala, sa priateľkám páčili. Cítila, že nastal čas inovácií: ženy, ktoré videla na konských dostihoch, mali na hlavách, ako sama povedala, „obrovské placky, priam monumenty hrôzostrašnosti.“ Rozhodla sa to zmeniť a nastoliť jednoduchosť.
Začiatkom roka 1909 začala v Paríži navrhovať a predávať klobúky, ktoré oslnili celé mesto. Po úspechu s klobúkmi si založila módny salón. Opäť mala úspech. V roku 1921 uviedla na trh parfém Chanel No. 5. Výsledkom bol svetový triumf tohto parfému. Na začiatku druhej svetovej vojny svoj salón zavrela. Od roku 1947 dostávala 2% hrubého zisku so všetkých svojich parfémov značky Chanel predávaných vo svete. Stala sa tak jednou z najbohatších žien planéty.
V roku 1953 oslávila sedemdesiatku. Žila sama. Okrem toho v tomto veku neustále strácala priateľov a známych, ktorí postupne umierali. Práve na sklonku života, vo veku, keď takmer všetci končia s aktívnym životom, sa rozhodla, že salón znovu otvorí. Nie preto, aby sa na starobu nejako zamestnala, ale aby obnovila jeho predvojnový lesk a medzinárodný ohlas.
Čo ju k tomu viedlo? Prečo to urobila? Bola bohatá, nemusela ani pohnúť prstom.
Do smrti sa mohla povaľovať v najluxusnejších hoteloch sveta a večery tráviť na recepciách. Nebola ani zdravá. Celý život trpela záchvatmi námesačnosti, ktoré sa neustále zhoršovali. Musela sa preto nechávať priväzovať k posteli popruhmi. Prečo vôbec riskovala svoju povesť? Čo ak by jej kolekcia nebola prijatá kladne? Jej návrat naozaj nezačal dobre. Po mesiacoch príprav uviedla svoju kolekciu v roku 1954. Cez dve tisícky osôb sa márne pokúšalo dostať na prehliadku. Rozhodla sa predviesť stotridsať modelov. Zamestnala cez sedemdesiat osôb: modelky, krajčírky, predavačky… Z pohľadu francúzskych a anglických novinárov to bola však katastrofa. Šaty Chanel sa obdivovateľom Diora javili ako prežitky z 20. alebo 30. rokov. Tlač bola krutá, pohŕdavá a zlomyseľná.
Lenže niekoľko jej modelov získali americký nákupcovia luxusných obchodov z Piatej Avenue v New Yorku. Redaktorku Vogue Bettinu Ballardovú kolekcia Chanel tak zaujala, že z nej vo svojom časopise uverejnila tri strany fotografií. Presvedčila amerických obchodníkov argumentom, že prísna jednoduchosť Chanel je vhodná pre kopírovanie a pre masovú obchodnú distribúciu. Takto Chanel uspela v Amerike, a to spätne pritiahlo aj Európu a nakoniec zbierala ovocie aj doma.
Coco Chanel zomrela v roku 1971 vo veku 87 rokov. Ešte raz si zopakujme už skôr spomínané otázky: Prečo vôbec riskovala svoju povesť? Čo keby jej kolekcie neboli prijaté kladne? Čo ak by si len narobila len hanbu? Stálo jej to za to? Na tieto otázky ľudia nepoznajú odpoveď. A najskôr by ich nepoznala ani sama Coco Chanel. Určitá skupina ľudí jednoducho vie, že musí niečo urobiť. A iní to nevedia pochopiť. Prečo je to tak? Pretože, tí čo ich nechápu, majú slabú vnútornú motiváciu.
Čo núti ľudí, aby každý deň znovu a znovu robili to, čo robia? Čo ich núti, aby sa stále za niečím hnali? A prečo iní ľudia ani za nič na svete ten svoj zadok nezdvihnú? Ako to, že niektorí ľudia vynikajú nad inými? A ako to, že niektorí vynikajú aj napriek tomu, že mali zlé detstvo alebo majú zdravotné problémy či odlišnú sexuálnu orientáciu? Oni majú nejaký motor, ktorý ich ženie, aby sa vyrovnali tým ostatným.
Motivácia nie je len o peniazoch
Motiváciu si mnohí z nás spájajú s úspechom a peniazmi. Avšak pri silnej motivácií nejde vždy len o peniaze. Keď sa niekto rozhodne spojiť svoj život s charitou, i tam ide o vnútornú motiváciu. Úspech sa tak meria niečím iným. Úspech v školstve je o tom, koľko detí dokážete pripraviť na život. V medicíne ide o to, koľkým ľuďom pomôžete. V žurnalistike ide o to, ako dokážete informovať svoju cieľovú skupinu. Niekto zbiera známky, niekto je rybár. Úspešní ste, pokiaľ vo svojom obore vyniknete.
Človek je v podstate lenivý tvor. Prečo sa ale niektorí usilujú o úspech? Prečo nakoniec majú úspech len niektorí? A prečo sa niektorí o úspech vôbec nepokúšajú? O tom je kniha Iva Tomana Motivace zvenčí je jako smrad… za pár hodin se vyvětrá, v ktorej autor ponúka nový, odlišný pohľad na motiváciu. My vám predstavíme postupne tie najzaujímavejšie pasáže z tejto knihy. Ste zvedaví? Máte byť na čo!
