- Podnikam.sk
- Články
- Ekonomika
- Zverejňovanie zmlúv štátu a povinné elektronické aukcie najprínosnejšími opatreniami, vianočný príspevok dôchodcom najhorším krokom vlády
Zverejňovanie zmlúv štátu a povinné elektronické aukcie najprínosnejšími opatreniami, vianočný príspevok dôchodcom najhorším krokom vlády
Výsledky projektu HESO (Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení) za 3. štvrťrok 2010
Dve vládne opatrenia, ktoré výrazným spôsobom zvyšujú transparentnosť v oblasti verejného obstarávania, sa stali podľa názoru hodnotiacej komisie 55 odborníkov (ekonómovia, analytici, právnici, sociológovia, politológovia, odborní žurnalisti, podnikatelia, zástupcovia stavovských organizácií, akademickej obce a tretieho sektora) najlepšími opatreniami 3. štvrťroka 2010 z hľadiska reformnej atmosféry, resp. miery prínosu k sociálno-ekonomickému rozvoju Slovenska.
Zverejnenie zmlúv verejného obstarávania ústredných orgánov štátnej správy na internete, ako aj povinné elektronické aukcie pri väčšine zákaziek verejného obstarávania v štátnej správe sú príspevkami k boju proti korupcii, k vyššej verejnej kontrole a účelnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi.
Jeden respondent prirovnal význam rozhodnutia vlády zverejňovať svoje zmluvy k významu, ktorý sa približuje zákonu o slobodnom prístupe k informáciám. Rozširovanie e-aukcií pri verejnom obstarávaní vytvára predpoklady pre transparentnejšie a hospodárnejšie využívanie verejných prostriedkov, avšak až čas ukáže, aká bude reálna úspora. Aj e-aukcie sa totiž dajú manipulovať. Navyše táto forma obstarávania je vhodná „len“ na ľahko a jednoznačne definovateľné tovary a služby, kde hlavným kritériom je cena. V opačnom prípade môžu aj aukcie viesť k neefektívnostiam.
Poskytnutie vianočného príspevku pre dôchodcov aj v roku 2010 bolo podľa odborníkov zúčastnených na projekte HESO najškodlivejším krokom vlády v 3. kvartáli. Vláda podľa nich nenašla dostatok politickej odvahy na zrušenie tohto nesystémového opatrenia, ktoré navyše v opozícii pred voľbami sama kritizovala. Pokračuje tak v populizme predchádzajúcej vlády. Podľa európskeho štatistického zisťovania (EU SILC) nepatria slovenskí dôchodcovia medzi skupiny obyvateľstva, ktoré sú najviac ohrozené chudobou. Zjavne sú však dôležitou voličskou skupinou. Ak už chce vláda riešiť sociálnu situáciu dôchodcov, vhodnejšie by to bolo cez systém sociálneho zabezpečenia či sociálnej pomoci alebo zmenami vo výpočte dôchodku. Pritom je však dôležité, aby sa výplaty dôchodkov odvíjali od príjmov dôchodkového systému.
Programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej získalo od odborníkov priaznivé hodnotenie. Za najväčšie plusy považujú plánovanú konsolidáciu verejných financií a ambiciózne opatrenia v boji proti netransparentnosti a korupcii. Podľa predvolebných sľubov sa však podľa viacerých respondentov dali očakávať výraznejšie reformné kroky. Chýbajú im konkrétne opatrenia na posilnenie individuálnej zodpovednosti, podporu slobodného trhu a privatizáciu neefektívnych štátnych inštitúcií a podnikov. Podľa iných zasa program vlády nezabezpečuje základné rozvojové predpoklady SR – dôraz na inovácie, „zelený“ rast, investície do človeka, t.j. vzdelanie, zdravie a sociálnu inklúziu.
Opatrenia na pomoc zadlženým krajinám eurozóny boli odbornou verejnosťou v rámci projektu HESO hodnotené rozporuplne. Celkovo si však odmietnutie poskytnutia finančnej výpomoci Grécku získalo u expertov väčšie sympatie ako pristúpenie SR k tzv. eurovalu. Na jednej strane stojí snaha o stabilizáciu eurozóny, zabránenie paniky na trhoch a potreba dodržiavania (i nepísaných) sľubov a pravidiel, na druhej strane je tu odkladanie riešenia podstaty problému zadlžovania sa krajín eurozóny nezodpovednými politikmi do budúcnosti a podnecovanie tzv. morálneho hazardu („ak budem mať dlh alebo stratu, niekto iný mi to predsa zaplatí“).
Požičiavať, resp. sa zaručiť za tak vysoko zadlžené krajiny znamená okrem reálneho rizika nesplatenia ich záväzkov aj ich ďalšie finančné potápanie a motivovanie k pokračovaniu života na dlh. Keďže euroval neprinútil tiež spoluvinný súkromný sektor, najmä banky, aby niesli časť rizika za svoje nesprávne investičné rozhodnutia, vyslal signál, že správať sa nezodpovedne či príliš riskovať sa oplatí. Negatívnym nezamýšľaným dôsledkom eurovalu je podľa kritikov tiež zníženie motivácie vlád uskutočňovať razantné a politicky menej populárne úsporné opatrenia, ekonomické a sociálne reformy či liberalizáciu trhov a privatizáciu, pričom sa EÚ uberá k väčšej politickej centralizácii.
Podľa jedného respondenta euroval znamená napríklad priznanie, že verejný dlh jednej krajiny je aj dlhom ostatných štátov v eurozóne. Na druhej strane, si však z pohľadu Slovenska treba uvedomiť, že ukľudnenie nervozity na finančných trhoch pomohlo udržať v rozumnej miere aj náklady na financovanie slovenského štátneho dlhu. Odborníci teraz radia, aby sa vláda SR zasadzovala za zavedenie prísnych pravidiel čerpania pomoci a za automatické sankcie voči nezodpovedným krajinám, vrátane postupov pre riadený bankrot takýchto krajín.
HESO – Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení v SR – 3. štvrťrok 2010júl – september 2010 | |
Poradie opatrení podľa HESO-Ratingu (ich prínosu k sociálno-ekonomickému rozvoju krajiny) | RATING [-300;300] |
Zverejnenie zmlúv verejného obstarávania ústredných orgánov štátnej správy na internete (najskôr zmluvy predošlej vlády; následne do konca roku 2011 aj zmluvy nad 0,5 mil. Sk uzavreté po 1.1.2000) | 156,7 |
Povinné elektronické aukcie pri väčšine zákaziek verejného obstarávania na ministerstvách, v ich podriadených organizáciách, v ostatných ústredných orgánoch štátnej správy a štátnych podnikoch od 1.1.2011 | 134,1 |
Programové vyhlásenie vlády SR pre roky 2010-2014 | 112,5 |
Návrh na zúženie imunity poslancov a sudcov len na výroky prednesené v parlamente, resp. na ich rozhodovanie pri výkone funkcie (návrh novely Ústavy SR) | 102,8 |
Nepredĺženie platnosti koncesnej zmluvy na prvý balík PPP projektov na výstavbu a prevádzkovanie 75 km úsekov diaľnice D1 od Martina po Prešov (štát mal koncesionárovi počas 30 rokov zaplatiť 9,1 mld. EUR) | 97,0 |
Odmietnutie poskytnutia finančnej výpomoci zadlženému Grécku zo strany Slovenskej republiky vo výške 818 mil. EUR | 66,8 |
Plán úspor mzdových nákladov v štátnej správe vo výške 10% v budúcom roku (plánovaná úspora – 154 mil. EUR) | 66,3 |
Zrušenie vládneho uznesenia o poskytnutí štátnej dotácie vo výške 69,1 mil. EUR hlavnému mestu Bratislava na financovanie výstavby národného futbalového štadióna na Tehelnom poli | 57,4 |
Opätovné zavedenie degresívnej obchodnej prirážky na lieky pre nemocnice (ročná úspora 10 mil. EUR) a nakupovanie viacerých onkologických liekov pre pacientov priamo zdravotnými poisťovňami, a nie prostredníctvom lekární | 48,3 |
Pristúpenie Slovenskej republiky k Európskemu finančnému stabilizačnému systému (tzv. euroval) (ručiteľský prísľub SR do výšky 4,4 mld. EUR) | 40,4 |
Novela zákona o službách zamestnanosti (zavedenie nového príspevku na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie; predĺženie účinnosti poskytovania „protikrízového“ príspevku na podporu udržania zamestnanosti do konca roku 2011; zrušenie príspevku na podporu zamestnávania absolventov vzdelávania a prípravy pre trh práce; nezrušenie príspevku na presťahovanie za prácou; stanovenie minimálneho rozsahu trvania výkonu absolventskej praxe na 3 mesiace; výdavky vyše 40 mil. EUR ročne) | 36,4 |
Opätovné zriadenie Ministerstva životného prostredia SR (novela zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy) | 34,8 |
Poskytnutie vianočného príspevku pre dôchodcov v roku 2010 (príspevok v 8 pásmach od 66,39 EUR do 40,34 EUR v závislosti od výšky dôchodku; príspevok len pre dôchodcov s penziou do 446,70 EUR; výdavky – 61 mil. EUR) | -19,4 |