Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
V letných mesiacoch si zamestnanci zvyčajne vyčerpajú najväčšiu časť dovolenky. Avšak, ak by sa zamestnanec rozhodol pred ukončením kalendárneho roka od zamestnávateľa odísť, je možné, že bude musieť časť už vyčerpanej dovolenky vrátiť. Prinášame informácie, ktoré by ste o čerpaní dovolenky mali vedieť.
Na koľko dní dovolenky máte nárok?
Ak zamestnanec odpracuje v kalendárnom roku aspoň 60 dní nepretržite u jedného zamestnávateľa, automaticky mu vzniká nárok na celoročnú dovolenku, t.j. 4 týždne. V prípade, že zamestnanec dovŕšil 33 rokov, má zo zákona nárok na 5 týždňov dovolenky. Avšak, ako upozorňuje Monika Berežňáková, mzdová metodička spoločnosti Accace „to, že zamestnancovi vznikol nárok na celoročnú dovolenku ešte neznamená, že mu ju zamestnávateľ nemá nárok krátiť.“
Ak zamestnanec nezotrvá u zamestnávateľa do konca kalendárneho roka, bude mať nárok na dovolenku iba za mesiace, počas ktorých mu trval pracovný pomer u daného zamestnávateľa.
V praxi sa ale často stáva, že si zamestnanci neuvedomujú, že sa im môže krátiť nárok na dovolenku a vyčerpajú si všetku dovolenku počas letného obdobia napriek tomu, že plánujú dať výpoveď. Potom pri ukončení pracovného pomeru musia zamestnávateľovi vrátiť vyplatenú náhradu mzdy, na ktorú im nevznikol nárok, t.j. zamestnanec je podľa Zákonníka práce povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku, alebo jej časť, na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol.
„Zamestnancovi sa vypláca náhrada mzdy v hrubom a rovnako v hrubom ju aj vracia – ak je to možné vzhľadom na jeho príjem pri skončení pracovného pomeru. Ak zamestnanec vráti náhradu mzdy v hrubom, ponížia sa mu o túto sumu aj odvody a daň,“ vysvetľuje M.Berežňáková.
Kedy vám môže zamestnávateľ krátiť z dovolenky?
Ak zamestnanec v danom kalendárnom roku nepracoval z dôvodu:
rodičovskej dovolenky
neplateného alebo plateného voľna na žiadosť zamestnanca
dočasnej práceneschopnosti (okrem pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania)
výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu
dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie
môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi (ktorému vznikol nárok na celoročnú dovolenku) dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných dní rovnako o jednu dvanástinu.
Zamestnancovi, ktorý nepracoval pre výkon trestu odňatia slobody, sa za každých 21 takto zameškaných pracovných dní kráti dovolenka za kalendárny rok o jednu dvanástinu. Rovnako sa kráti dovolenka za výkon väzby, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený alebo ak bol zamestnanec spod obžaloby oslobodený, prípadne ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný.
Zamestnanec má celoročný nárok na dovolenku 25 dní. So zamestnávateľom sa dohodli na ukončení pracovného pomeru dohodou k 30.9.2015, no zamestnanec už vyčerpal všetkých 25 dní dovolenky. Zamestnanec bude mať upravený nárok na dovolenku – nakoľko neodpracuje celý kalendárny rok – na 19 dní dovolenky. Znamená to, že je povinný vrátiť náhradu mzdy za 6 dní dovolenky, ktoré už vyčerpal. Ak by zamestnanec mal hodinový priemerný zárobok 5 EUR a pracoval by 8 hodín denne, musel by vrátiť pri odchode zo zamestnania náhradu mzdy v sume 240 EUR.
Príklad č. 2
Zamestnanec má celoročný nárok na dovolenku 20 dní. V priebehu roka bol 121 pracovných dní dočasne práceneschopný. Pred nástupom na PN vyčerpal všetkých 20 dní dovolenky. Zamestnancovi sa bude krátiť dovolenka o 2/12 z dôvodu práceneschopnosti, čo znamená, že jeho upravený nárok bude 16,5 dňa dovolenky. Zamestnanec tak bude musieť vrátiť zamestnávateľovi náhradu mzdy za 3,5 dňa dovolenky.
Môže vám zamestnávateľ nariadiť čerpanie dovolenky?
Zamestnávateľ určuje zamestnancovi čerpanie dovolenky po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek. Ak má zamestnávateľ zástupcov zamestnancov, musí prerokovať čerpanie dovolenky spolu s nimi. Pri pláne dovoleniek sa prihliada na to, aby si zamestnanec mohol čerpať dovolenku v celku a stihol ju vyčerpať do konca kalendárneho roka. Ak sa dovolenka poskytuje vo viacerých častiach, musí byť aspoň jedna časť 2 týždne.
Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov. Napriek tomu, že zamestnancovi má zamestnávateľ právo dovolenku nariadiť, v praxi si o dovolenku zamestnanec žiada a zamestnávateľ mu ju schváli podľa prevádzkových možností. Zamestnávateľ musí myslieť na to, že si zamestnanec má dovolenku do konca roka celú čerpať, čo sa v praxi často zanedbáva.
Čo ak vás odvolajú z dovolenky?
Ak sa zamestnávateľ rozhodne zamestnancovi zmeniť čerpanie dovolenky, alebo ho z dovolenky odvolá, je povinný nahradiť mu všetky náklady, ktoré mu v tejto súvislosti vznikli.
