Priemerná mzda v EÚ

Výška priemernej mzdy je v rámci krajín Európskej Únie veľmi rozdielna, pričom podobne ako v prípade minimálnej mzdy, aj tu platí, že na špici pomyselného rebríčka sú bohaté štáty s vysokou úrovňou a tzv. starí členovia EÚ. Slovensko sa nachádza v druhej polovici, no za posledné roky u nás priemerná mzda rastie slušným tempom, najmä za roky 2014 a 2015.

Priemerná mzda v EÚ je súčasťou štatistík, ktoré pravidelne každý rok uverejňuje Štatistický úrad EÚ, známy aj pod názvom Eurostat. Ten sa zameriava nielen na priemernú mzdu, ale aj minimálnu mzdu a tiež údaje o cenách v jednotlivých krajinách. Pozor však na rozdiel medzi tým, aké sú priemerné mzdy v EÚ a v Európe všeobecne, pretože Eurostat sa zameriava primárne na porovnanie a zverejnenie štatistík v krajinách EÚ, čiže v členských štátoch Európskeho Spoločenstva.

Čo je to priemerná mzda a ako sa počíta

Priemerná mzda je štatistický ukazovateľ, ktorý je vypočítaný ako súčet hrubých miezd určitej skupiny jednotlivcov, pričom pre naše účely ide o priemernú mzdu v národnom hospodárstve v rámci zamestnancov na trvalý pracovný pomer, čiže na plný pracovný úväzok. V rámci Slovenska sa pod týmto pojmom rozumie aritmetický priemer všetkých miezd zamestnancov na tento typ a druh pracovného pomeru, no takýto ukazovateľ má aj svoje „muchy“.

V zásade totiž platí, že hoci výpočet pre priemernú mzdu je z matematického hľadiska správny, väčšina ľudí bude mať subjektívne pocit, že túto hodnotu ich zárobok nedosahuje. To je aj pravda, pretože podľa štatistík vo väčšine krajín platí pravidlo, že väčšina ľudí zarobí menej ako je priemerná mzda. Aj preto sa zvykne niekedy udávať aj tzv. medián, čo je hodnota presného stredu v rámci sledovaných hodnôt. Čiže tzv. mediánovú mzdu zarába oveľa viac ľudí ako priemernú mzdu.

• Čo sa týka Slovenska, môžu existovať aj niektoré rozdiely medzi údajmi pochádzajúcimi zo Štatistického úradu a z Eurostatu
• Ide väčšinou len o nepatrnú odchýlku rádovo niekoľko Eur, ktorá je spôsobená mierne odlišnou metodikou európskych štatistikov od štatistických výpočtov nášho domáceho úradu
• Pre porovnanie priemernej mzdy v rámci EÚ sa však pracuje s údajmi z Eurostatu, pretože ten aplikuje rovnaké metodické postupy a prepočty pre každú krajinu rovnako

Priemerné zárobky v rámci EÚ v €

Rozdiely v priemernom plate medzi krajinami Európskej Únie sú priepastné. Hoci až 6 z nich nemá určenú napríklad minimálnu mzdu, ukazuje sa, že tento ukazovateľ nemusí byť vždy priamo spojený aj s priemernou mzdou. Veľký je aj rozdiel medzi tzv. hrubou mzdou a čistou mzdou, pretože v každej členskej krajine EÚ môže byť iná výška odvodov a daní, ktoré sa musia ešte od hrubej mzdy odpočítať. Napriek tomu je ale úplne zrejmé, že Slovensko v rámci ostatných krajín stále zaostáva. Pri krajinách, kde sa ešte neplatí Eurom, môže mať vplyv na presnú výšku priemernej mzdy aj kurz Eura a ich národnej meny.

Nasledujúca tabuľka ukazuje priemerné zárobky v krajinách EÚ jednotlivo, ale aj tzv. priemer v rámci EÚ a tiež priemer v rámci krajín platiacich Eurom, čiže v Eurozóne:

Údaje s hviezdičkou sú za rok 2013

Pre lepšie znázornenie rozdielov sme pre Vás pripravili aj stĺpčekový graf, ktorý sa zameriava na prenesenie hodnôt z tabuľky do vizuálnej podoby:

Priemerný plat v EÚ v štandardnej kúpnej sile

Okrem vyjadrenia priemerného zárobku v krajinách EÚ v absolútnej hodnote, čiže v prepočte na Eurá, sa dá porovnať priemerná mzda v rámci krajín EÚ aj prepočtom na paritu kúpnej sily. Táto zahŕňa bežné výdavky domácností na konečnú spotrebu a očistením mzdy o rozdiely v cenách týchto výdavkov sa zníži rozpätie medzi „najchudobnejšou“ krajinou a „najbohatšou“ krajinou. Na porovnanie sa využíva PPS, čo je štandard kúpnej sily, ktorý tak mierne objektivizuje silu danej priemernej mzdy.

Nasledujúca tabuľka s prepočtom absolútnych hodnôt do PPS ukazuje, že rozdiely sa zmenšili, no stále existujú:

Hodnoty sú orientačné a zaokrúhlené

Prehľadný graf ukazuje tiež fakt, že ak sa do porovnania zahrnú aj dáta zamerané na zohľadnenie kúpnej sily, nie je rozpätie až také dramatické:

Niektoré individuálne odlišnosti v krajinách EÚ

Čo sa týka individuálnych odlišností v rámci EÚ, niektoré krajiny majú iný počet hodní do týždňa alebo iný počet týždňov počas roka, ktorý sa berie do tzv. trvalého pracovného pomeru alebo štandardného pracovného pomeru. Taktiež niektoré krajiny majú hodinovú alebo týždňovú mzdu a preto sa aj musí pre výpočet priemernej mesačnej mzdy použiť prevodný koeficient, ktorý dané krajiny poskytujú a uplatňujú. Ide o nasledovné krajiny a ich individuálne odlišnosti:

• Nemecko má hodinovú sadzbu krát 40 hodín krát 52 týždňov a to sa vydelí počtom 12 mesiacov
• Írsko má tiež hodinovú sadzbu, ale už len krát 39 hodín a to krát 52 týždňov a / 12 mesiacov
• Francúzsko má hodinovú sadzbu krát 35 hodín za týždeň a to krát 52 týždňov, pričom pre mesačný priemer treba vydeliť počtom 12 mesiacov
• Na Malte je týždňová sadzba krát 52 týždňov a to delene 12 mesiacov

Odporúčané ebooky

K téme