Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Mzda je definovaná ako jedno zo základných práv zamestnancov u nás. Či už ide priamo o ústavu alebo o zákonník práce, hovorí sa, že každý zamestnanec má právo na odmenu za vykonanú prácu a touto odmenou je výplata mzdy. Výplata miezd zamestnancom môže byť v hotovosti alebo na účet, pričom v oboch prípadoch sa vypláca zamestnancovi čistá mzda.
Ako hovorí už naša Ústava, konkrétne jej piaty oddiel, ktorý sa venuje hospodárskym, sociálnym a kultúrnym právam, zamestnanci majú podľa článku 36 právo na odmenu za vykonanú prácu, ktorá musí byť zároveň dostatočná na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň. V podobnom duchu hovoria aj základné zásady Zákonníka práce (Zákon č. 311 Z.z.), kde sa spomína nielen toto právo na mzdu, ale aj povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi mzdu.
Čo je a čo už nie je mzda
Mzda je v praxi odmena za vykonanú prácu, avšak samozrejme v právnickej reči je to o niečo zložitejšie a na presnú definíciu toho, čo už je a čo už nie je mzda, myslí aj Zákonník práce a to vo svojej štvrtej časti. Podľa tohto zákonníka je mzda peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu, pričom mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom. Samozrejme platí, že mzdové podmienky nesmú byť pre nikoho diskriminujúce.
Zákonník práce zároveň aj hovorí o tom, čo už nie je mzda. Ide konkrétne o
Náhradu mzdy
Odstupné alebo odchodné
Cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad
Príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie a príspevky na životné poistenie zamestnanca
Výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií
Daňový bonus
Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť
Ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení
Konkrétne mzdové podmienky musia byť predmetom dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom alebo v rámci kolektívnej zmluvy. Okrem samotnej mzdy je povinný zamestnávateľ poskytovať zamestnancovi aj mzdové zvýhodnenia a samozrejme musí dodržiavať aj minimálne mzdové nároky. Tieto sú priamo zakotvené v Zákonníku práce a pod ich úroveň nemôže zamestnávateľ ísť. Samozrejme, obmedzenie z hornej strany nie je, naopak, viacero zamestnávateľov to využíva na motiváciu zamestnancov.
Minimálna mzdové nároky a mzdové zvýhodnenia
To, koľko najmenej môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi, závisí aj od minimálnych mzdových nárokov. V prípade, že odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve, musí zamestnávateľ poskytnúť mzdu zamestnancovi v sume tzv. minimálneho mzdového nároku. Ak mzda v nejakom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, musí zamestnávateľ formou doplatku dorovnať túto mzdu. Stupne a koeficienty minimálnej mzdy ukazuje prehľadne nasledovná tabuľka:
Okrem základnej sadzby mzdy existujú aj mzdové zvýhodnenia. Tie sa poskytujú zo zákona za rôzne druhy práce vykonávanej mimo štandardné podmienky alebo štandardný pracovný čas. Ide o:
Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas – k dosiahnutej mzde patrí zamestnancovi aj mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25% jeho priemerného zárobku, pričom ak vykonáva rizikové práce, mzdové zvýhodnenie je najmenej v sume 35% jeho priemerného zárobku
Mzdové zvýhodnenie za prácu za sviatok – k dosiahnutej mzde patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie najmenej 50% jeho priemerného zárobku
Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu – popri dosiahnutej mzde má zamestnanec aj nárok za každú začatú hodinu nočnej práce na mzdové zvýhodnenie najmenej 20% minimálnej mzdy v Eurách za hodinu, podľa osobitného predpisu
Naturálna mzda
Zamestnávateľ môže časť mzdy zamestnancovi vyplatiť aj vo forme tzv. naturálnej mzdy, avšak platí tu obmedzenie, že takto sa nemôže poskytovať minimálna mzda. Aby mohla byť mzda vyplatená aj v naturálnej forme, musí ísť o obojstranný súhlas tak zamestnanca ako aj zamestnávateľa. Ako naturálnu mzdu možno poskytovať výrobky, výkony, práce a služby, nesmie však ísť o liehoviny alebo návykové látky a za naturálnu mzdu sa nepovažuje ani zľava na cestovnom pre zamestnanca dopravcu.
Každá naturálna mzda sa zároveň vyjadruje v peňažnej forme v cenách tovaru alebo cenách služieb a to podľa cenového predpisu platného v čase poskytovania tejto mzdy. Zároveň ale platí, že ak zamestnávateľ vo svojich priestoroch zriadil obchodné zariadenia na predaj tovaru alebo poskytovanie služieb, nesmie zamestnancov nútiť, aby tento tovar alebo služby nakupovali. Ak nie je možné používať pre zamestnancov iné prevádzky z dôvodu odlúčenosti, tovar ani služby nesmú byť zneužívané na dosahovanie vlastného zisku.
Splatnosť a výplata mzdy
Splatnosť mzdy je za mesačné obdobie pozadu a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak nie je kolektívnou alebo pracovnou zmluvou dohodnuté inak. Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa o vyplatenie mzdy splatnej počas dovolenky ešte pred nástupom na dovolenku, ten mu musí vyhovieť. Mzda by mala byť vyplácaná priamo na pracovisku a v pracovnom čase, ale je možné dohodnúť aj iný mechanizmus. Výplata mzdy môže byť na účet alebo v hotovosti.
Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch, pričom medzi každým výplatným termínom môže zamestnávateľ poskytovať aj preddavok na mzdu. Ak si zamestnanec praje vyplatenie mzdy na bankový účet, musí o to zamestnávateľa písomne požiadať a tej je povinný takejto žiadosti vyhovieť. Pri výplate mzdy je možné vyplácať mzdu aj na viacero bankových účtov, pričom je na zamestnávateľovi, aby bola mzda na účet pripísaná najneskôr v deň výplatného termínu.
Okrem toho je zamestnávateľ povinný pri vyúčtovaním mzdy poskytnúť zamestnancovi aj písomný doklad o zložkách mzdy, tzv. výplatnú pásku. Tá musí obsahovať:
Údaje o jednotlivých zložkách mzdy
Údaje o plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním
Údaje o vykonaných zrážkach mzdy
Údaje o celkovej cene práce
Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane:
Náhrady mzdy
Náhrady za pracovnú pohotovosť
Sociálneho a zdravotného postenia, ktoré musí byť rozdelené na: preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, na starobné poistenie, na invalidné poistenie, na poistenie v nezamestnanosti, na garančné poistenie, na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ
Ak ste zvedaví, aká vysoká bude Vaša výplata mzdy v čistom za rok 2015, táto online kalkulačka Vám to aspoň orientačne prezradí.
Zrážky zo mzdy
Mzda je vyplácaná až po vykonaní tzv. prednostných zrážok, ktoré spomína paragraf 131 Zákonníka práce. Prednostné zrážky sú:
Zrážky preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie
Zrážky nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie
Zrážky poistného na sociálne poistenie a príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu
Zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti
Po týchto prednostných zrážkach zo mzdy môže už následne vykonať zamestnávateľ ďalšie zrážky len presne vymedzené zákonom. Ide napríklad o zrážky preddavkov mzdy, ktoré musí zamestnanec vrátiť, sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom, peňažné tresty, pokuty alebo náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov, nevyúčtované preddavky cestovných náhrad či neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a sociálneho systému.
