Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Vzhľadom k tomu, že menom spoločnosti navonok vystupuje len konateľ, tak je vhodná limitácia jeho konania.
Spoločník môže kedykoľvek konateľa odvolať
V minulom článku Ako znížiť riziko zo spoločného podnikania sme rozoberali riziká spoločného konania, najmä prípad, kedy v spoločnosti figurujú dvaja majitelia s 50% obchodným podielom. V tomto článku ozrejmíme vzťah spoločníka a konateľa, ako aj možnosť postavenia spoločníka „vo vnútri“ spoločnosti.
Vzťahy konateľa a spoločníka
Konateľom môže byť jeden zo spoločníkov, ale aj iná osoba z externého prostredia (generálny manager, riaditeľ, ktokoľvek). Konateľ s poukazom na vyššie uvedené rozhoduje „navonok“.
Teda „dohaduje, prijíma a odovzdáva“ vo vzťahu obchodným partnerom spoločnosti. Nerozhoduje však o tom, aké bude mať spoločnosť meno, sídlo, čo so ziskom, či sa bude deliť, alebo sa použije na ďalší rozvoj spoločnosti, atď. (rozhodovanie „do vnútra spoločnosti“).
Vzťah medzi spoločníkom a konateľom možno nazvať vzťahom vertikálnym, nakoľko spoločník je „nad“ konateľom. Spoločník môže kedykoľvek konateľa odvolať, čo neplatí naopak. Vzhľadom k tomu, že menom spoločnosti navonok vystupuje len konateľ, tak je vhodná limitácia jeho konania.
Ak teda konateľ má napríklad uzatvoriť obchod napríklad nad 10 tis eur, tak je nutné schválenie zo strany spoločníkov. Ak by sa tak nestalo, tak konateľ zodpovedá za vzniknutú škodu.
Naše právo je postavené na „zásade ochrany tretích osôb“, čo znamená, že takýto neschválený obchod nemožno anulovať, obchod bude napriek tomu platný a záväzný, čiže spoločnosť by musela plniť a tretej osoby sa to „nedotkne“, hoc konateľ konal nad „určený limit“.
Neschválenie by teda nemalo dopad na tretiu osobu. Dopad by to však malo na samotného konateľa, nakoľko uskutočnil obchod (právny úkon) nad povolený limit bez schválenia, za čo by mal niesť zodpovednosť.
Vhodné je mať s konateľom zmluvu, v ktorej by bola zakomponovaná rozhodcovská doložka. Prípadný spor tak riešil rozhodcovský súd, čoho dôsledkom by bolo rýchle rozhodnutie vo veci so zrejmým znížením rizika naťahovania súdneho sporu cestou opravných prostriedkov.
Zamestnať sa vo vlastnej firme môže byť problémom
Ak by chcel niektorý zo spoločníkov „istoty a záruky od štátu pre prípad dôchodku, atď.“, tak by sa mu musela v spoločnosti nájsť výkonná, resp. dozorná funkcia. Mohol by byť teda napríklad konateľom, prokuristom, členom dozornej rady (spravidla mandátna zmluva, zmluva o výkone funkcie, atď.).
Môže byť ale aj „klasickým“ zamestnancom bez funkcie, s ktorým by sa uzatvorila pracovná zmluva. Vyplatené prostriedky sú samozrejme daňovým výdavkom.
POZOR: V tejto súvislosti je treba brať zreteľ najmä „blížiacu“ sa novelu obchodného zákonníka a jeho novozavedený inštitút vrátenia vkladu.
Inak povedané, vzťahy medzi spoločnosťou na jednej strane a jej spoločníkom na druhej strane (či už v pozícii funkcie alebo zamestnanca) by mali byť obvyklé s prihliadnutím na obvyklú hodnotu odmeny/mzdy v porovnaní s „okolitým trhom“. Inak sa môže stať, že to, čo je nad touto obvyklou hodnotou, by sa malo vrátiť spoločnosti, inak to vráti vedenie spoločnosti.
To môže mať aj dopad na daňovú optimalizáciu, nakoľko v zmysle § 3 ods. 6 Daňového poriadku možno na túto „nadhodnotu“ neprihliadať, čiže logicky by nemusela byť daňovým výdavkom.
(Viac o spomínaných ustanoveniach sme písali v týchto článkoch:
Vyplatenie už raz zdaneného zisku na úrovni spoločnosti podlieha ešte zdravotným odvodom na úrovni spoločníkov vo výške 14% z vyplatenej sumy. To je možné ale obísť za predpokladu, že spoločníkom bude „iná entita pod dozorom skutočného spoločníka“, na ktorú sa nebude vzťahovať zdravotný odvod, a zároveň nebude zaťažená ani daňou z vyplatenej dividendy (prípadne len v minimálnej úrovni, napríklad 5%). Nutná je analýza s prihliadnutím na zákon o zdravotnom poistení, ako aj zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
