- Podnikam.sk
- Články
- Odvody
- Odvody do sociálnej poisťovne
- Aj pracujúci penzista môže dostávať nemocenskú dávku
Aj pracujúci penzista môže dostávať nemocenskú dávku
Pracujúci dôchodca a práceneschopnosť? Poberanie dávky závisí aj od toho, či dôchodca pracuje ako zamestnanec, dohodár, alebo SZČO.
Starobný dôchodca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti
Ak dôchodca pracuje a je z tohto dôvodu nemocensky poistený, môže počas dočasnej práceneschopnosti dostávať zo Sociálnej poisťovne súčasne starobný dôchodok aj nemocenskú dávku. Naopak, poberateľ starobného dôchodku nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.
Penzista ako zamestnanec
Ak začne zamestnanec dostávať zo Sociálnej poisťovne starobný dôchodok, spolu so svojim zamestnávateľom prestáva platiť invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Priznaním starobného dôchodku mu tak zaniká nárok na poberanie invalidného dôchodku alebo dávky v nezamestnanosti. Pracujúci penzista je však naďalej nemocensky poistený, a preto môže v prípade dočasnej práceneschopnosti dostávať zo Sociálnej poisťovne popri starobnom dôchodku aj nemocenskú dávku.
Nárok na PN a nárok na nemocenskú dávku má starobný dôchodca rovnako ako ostatní zamestnanci aj vtedy, ak mu po zániku pracovného pomeru v ochrannej sedemdňovej lehote vznikne dočasná PN. Musí však ísť o poistenca, ktorý v čase ukončenia pracovného pomeru už bol poberateľom starobného dôchodku. Ak nárok na výplatu starobného dôchodku vznikne osobe bezprostredne po skončení pracovného pomeru, ochranná lehota mu podľa zákona o sociálnom poistení plynúť nezačne, a preto mu nárok na výplatu nemocenskej dávky nevznikne.
Jednou z podmienok čerpania nemocenskej dávky je pri zamestnancoch absencia príjmu za vykonanú prácu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, vyplateného za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti. Rozhoduje pritom to, za aké obdobie je príjem vyplatený, nie v akom období a či ide o príjem za vykonanú prácu.
Penzista ako dohodár
Poberateľ starobného dôchodku, ktorý pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, platí zo svojho príjmu len starobné dôchodkové poistenie. Nie je teda nemocensky poistený, a preto nemá nárok na nemocenskú dávku v prípade „péenky“.
Penzista ako SZČO
Povinne dôchodkovo a nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá začne zo Sociálnej poisťovne dostávať starobný dôchodok, už nemusí platiť invalidné poistenie. Sadzba na dôchodkové a nemocenské poistenie tak klesne z 33,15 % na 27,15 % ( zostane 18 %-starobné poistenie, 4,75 %-poistenie do rezervného fondu solidarity a 4,4 % – nemocenské poistenie a ubudne 6 % – invalidné poistenie).
Priznaním starobného dôchodku zaniká nárok na poberanie invalidného dôchodku. SZČO a súčasne starobný penzista je však naďalej nemocensky poistený, a preto môže v prípade dočasnej práceneschopnosti dostávať zo Sociálnej poisťovne popri starobnom dôchodku aj nemocenskú dávku.
Nárok na nemocenskú dávku má starobný dôchodca ako SZČO aj vtedy, ak mu po skončení nemocenského poistenia v ochrannej sedemdňovej lehote vznikne dočasná PN. Musí však ísť o poistenca, ktorý v čase skončenia nemocenského poistenia už bol poberateľom starobného dôchodku. Ak nárok na výplatu starobného dôchodku vznikne osobe bezprostredne po skončení nemocenského poistenia, ochranná lehota mu plynúť nezačne, a preto mu nárok na výplatu nemocenskej dávky nevznikne.
Starobný dôchodca a súčasne SZČO má voči zamestnancovi pri čerpaní nemocenskej dávky výhodnejšie postavenie v tom, že Sociálna poisťovňa nesleduje, či SZČO dosahuje príjem počas dočasnej „péenky“. Neznamená to však, že môže osobne vykonávať zárobkovú činnosť. Rovnako ako ostatní totiž musí dodržiavať liečebný režim stanovený ošetrujúcim lekárom.
SZČO tak môže mať počas dočasnej práceneschopnosti tri druhy príjmu. Prvým je starobný dôchodok, druhým nemocenská dávka a tretím je príjem z podnikania pod podmienkou, že zárobkovú činnosť nevykonáva SZČO osobne.
Príklady
Príklad 1:
Zamestnanec pracuje od novembra 2012 za hrubú mzdu 600 eur a súčasne od decembra 2012 dostáva zo Sociálnej starobný dôchodok v sume 420 eur. Z hrubej mzdy zamestnávateľ penzistovi zráža poistné na starobné postenie v sume 24 eur (4 %), 8,4-eurové poistné na nemocenské poistenie (1,4 %) a poistné na zdravotné poistenie vo výške 24 eur (4 %).
Po odpočítaní dane z príjmu (penzista dostáva 420-eurový dôchodok od decembra 2012, a preto od roku 2013 nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane) v sume 103,28 eura (543,6x 0,19) bude čistá mzda penzistu vo výške 440,32 eura (600 – odvody 56,4 eura – daň 103,28 eura).
Penzista sa stal 1. augusta 2014 dočasne práceneschopným, a preto požiada zamestnávateľa o vyplácanie náhrady príjmu počas PN za prvých 10 dní trvania PN a Sociálnu poisťovňu o vyplácanie nemocenskej dávky od 11. dňa trvania PN.
Denný vymeriavací základ pre výpočet dávky sa penzistovi určí z hrubých príjmov za rok 2013. Pôjde o podiel úhrnu hrubých príjmov za rok 2013 (12×600) a počtu dní v roku (365).
Ide o tento výpočet:12×600/365 = 19,7261 eura
Počas prvých troch dní „péenky“ bude náhrada príjmu dosahovať 25 % z denného vymeriavacieho základu, teda 4,93 eura na deň a od štvrtého dňa PN pôjde o 55 % z denného vymeriavacieho základu, čo je 10,85 eura na deň.
Ak by teda zamestnanec a súčasne starobný penzista bol dočasne PN od 1. augusta do 31. augusta, tak by za august dostal od zamestnávateľa náhradu príjmu za prvých desať dní trvania „péenky“ v sume 90,74 eura (3×4,93 + 7×10,85) a od jedenásteho dňa PN zo Sociálnej poisťovne nemocenskú dávku vo výške 227,85 eura (21×10,85).
Okrem toho za august dostane zo Sociálnej poisťovne starobný dôchodok vo výške 420 eur. Spolu tak bude mať práceneschopný penzista príjem za august v sume 738,59 eura (90,74+227,85+420).
Príklad 2:
Starobný dôchodca poberá od júla 2013 dôchodok v sume 350 eur a od 1. septembra 2013 pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti so zárobkom 300 eur mesačne. Z hrubého príjmu zamestnávateľ penzistovi zráža len poistné na starobné poistenie v sume 12 eur (4 % z 300 eur).
Po odpočítaní dane z príjmu (penzista dostáva 350-eurový dôchodok od júla 2013, a preto od roku 2014 nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane) v sume 54,72 eura (288x 0,19) bude čistá mzda penzistu vo výške 233,28 eura (300 – odvody 12 eur – daň 54,72 eura).
Penzista sa stal 8. augusta 2014 dočasne práceneschopným. Keďže však nie je ako dohodár nemocensky poistený, nevznikol mu nárok na náhradu príjmu počas PN, resp. nárok na nemocenskú dávku zo Sociálnej poisťovne.
Príklad 3:
Samostatne zárobkovo činný muž je od 1. júla 2012 povinne dôchodkovo a nemocensky poistený, pričom v roku 2014 platí minimálne sociálne odvody v sume 133,42 eura. Sociálna poisťovňa mu k 1. augustu 2014 priznala starobný dôchodok vo výške 370 eur. Od 1. augusta 2014 tak penzista ako podnikateľ nemusí platiť poistné na invalidné poistenie vo výške 24,15 eura (6 % z minimálneho základu 402,5 eura). Poistné na sociálne poistenie tak SZČO po priznaní starobného dôchodku klesne na 109,27 eura mesačne (133,42-24,15).
Penzista ako podnikateľ sa stane od 15. augusta 2014 dočasne práceneschopným. Požiada preto Sociálnu poisťovňu o vyplácanie nemocenskej dávky. Výška dávky sa mu určí z denného vymeriavacieho základu. Ten vypočítame tak, že sčítame vymeriavacie základy za rok 2013 a výslednú sumu vydelíme počtom dní v roku. V roku 2013 platil podnikateľ sociálne odvody z minimálneho vymeriavacieho základu 393 eur.
Ide teda o nasledovný výpočet:12×393/365 = 12,9206 eura
Denný vymeriavací základ na výpočet nemocenskej dávky tak dosahuje 12,9206 eura. Za prvé tri dni PN bude dávka dosahovať 25 % z tejto sumy, teda 3,23 eura na deň a od štvrtého dňa pôjde o 55 % z denného vymeriavacieho základu, teda 7,11 eura na deň.
Za obdobie od 15. augusta do 31. augusta 2014 tak nemocenská dávka zo Sociálnej poisťovne dosiahne 109,23 eura (3×3,23 + 14×7,11). Okrem toho dostane za august zo Sociálnej poisťovne starobný dôchodok vo výške 370 eur. Podnikateľ-penzista pritom môže mať za august počas „péeenky“ aj príjem z podnikania, a to za podmienky, že dodržiava liečebný režim stanovený lekárom, teda zárobkovú činnosť nevykonáva osobne.