Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
V Poľsku má zamestnávateľ možnosť vykonať PZS osobne pri zamestnávaní menej ako desiatich zamestnancoch.
SDKÚ-DS novelou chcelo zosúladiť zákon so smernicou EÚ
Zdravotnú službu nebudú môcť vykonávať aj zamestnávatelia. Parlament v utorok neschválil novelu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorú predložili poslanci za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník, Pavol Frešo a nezaradený Eugen Jurzyca.
Ministerstvo zdravotníctva podľa predstaviteľov SDKÚ-DS uvalilo povinnosť zabezpečovať pracovnú zdravotnú službu (PZS) na všetkých zamestnávateľov v rozpore so smernicou Európskej únie. Podľa Kaníka smernica dáva každej členskej krajine Európskej únie možnosť, aby si vymedzila okruh firiem, v ktorých činnosti PZS môže vykonávať samotný zamestnávateľ, nielen jeho zamestnanec či bezpečnostný technik. „Toto úplne úmyselne opomenula slovenská legislatíva,“ uviedol Kaník.
Poslanec za SDKÚ-DS uvádza, že napríklad v Poľsku má zamestnávateľ možnosť vykonať PZS osobne pri zamestnávaní menej ako desiatich zamestnancoch a keď má príslušnú kvalifikáciu, môže tak robiť pri 20 zamestnancoch a v Rakúsku až do 50 zamestnancov.
„Mohli sme ísť jednoduchou cestou, ktorá nezaťažuje zamestnávateľov, najmä malých a stredných, ale išli sme absolútne extenzívnou cestou a na odôvodnenie tejto cesty ministerstvo a vláda klamali,“ povedal Kaník. Podotýka, že napríklad malému zamestnávateľovi, ktorý má okolo 15 pracovníkov, urobí zabezpečovanie PZS dodatočné mesačné náklady vo výške 50 až 70 eur.
SDKÚ-DS novelou chcelo zosúladiť zákon so smernicou. „Musíme oslobodiť zamestnávateľov od nezmyslených a drahých povinností,“ konštatuje poslanec. Zákon navrhovali zmeniť tak, aby umožnil pri prvej kategórii najmenej rizikových prác vykonávať povinnosti PZS zamestnávateľovi pri počte do 50 zamestnancov a pri rizikovejších kategóriách prác do 15 zamestnancov.
Do prvej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia. Do druhej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, ale nedá sa vylúčiť nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia.
Parlament nepodporil ani návrh novely Zákonníka práce od poslancov za KDH Júliusa Brocku a Jána Figeľa. Navrhovali predĺžiť ochrannú lehotu zamestnankyne a zamestnanca na rodičovskej dovolenke o 6 mesiacov, počas ktorých zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď.
