V týchto dňoch mladá vedkyňa svoj výrobok prezentuje a obhajuje vo fínskych Helsinkách na súťaži mladých vedcov z celej Európy.Vynašla a sama zostrojila repelent bez použitia akýchkoľvek chemikálií, pracovala len s bylinkami, ktoré voľne rastú kdekoľvek na Slovensku. V týchto dňoch svoj výrobok prezentuje a obhajuje vo fínskych Helsinkách na súťaži mladých vedcov z celej Európy.„Správy, ktoré informovali o zvýšenom výskyte komárov na Slovensku a tiež globálne otepľovanie ma motivovali pokúsiť sa o to,“ vysvetľuje dôvody svojej vedeckej práce Petra Lörincziová. Podľa jej slov navyše veľa komerčných repelentov, ktoré sú bežne dostupné v obchodoch, obsahujú látku známu pod názvom DEET.„Tá je zdraviu škodlivá,“ hovorí Petra s tým, že ona namixovala repelent, ktorý je takmer rovnako účinný ako tie z obchodov, ale je založený len na prírodnej báze. „Je to klinčekový vývar, obsahuje to tiež levanduľu, materinu dúšku, mätu, čajovník, éterické oleje a olivový olej,“ opisuje Petra zloženie nového repelentu. V prípade, že mladá Prievidžanka zvíťazí, prilepší si o sedemtisíc eur a získa tiež možnosti ďalej rozvíjať svoj vedecký talent.
Mladí Košičania skúmajú magnetické pole
V metropole Fínska reprezentujú Slovensko ešte traja nádejní vedci. Zuzka Hanusová z Nitry sa vo svojom projekte venovala voľne rastúcej bylinke – ľubovníku bodkovanému. „Chcela som nájsť spôsob, ako len pozretím sa na rastlinu zistiť jej kvalitu,“ hovorí Zuzka, ktorú ľubovník zaujal tým, že hoci ma žlté listy, po jeho zdrvení vám v ruke ostane červená kaša. Študentka zistila, ako hľadať a zbierať bylinky s čo najväčším obsahom účinných látok. Ako zdôrazňuje, ľubovník má antidepresívne účinky a je to druhá najpredávanejšia bylinka na svete.Mladí Košičania Michal Fabian a Michal Habera spoločne skúmajú, aký vplyv má na ferokvapalinu magnetické pole. Takú detailnú štúdiu o tomto jave podľa ich slov ešte nikto nevytvoril. Všetci súťažiaci Slováci sa však zhodujú: „Určite v Helsinkách nevyhráme.“ Nízke sebavedomie zapríčinila vysoká konkurencia a množstvo kvalitných projektov. Mnohí z mladých vedcov nielen z Európy, ale aj USA, Izraela či Egypta, ktorí ešte stále nemajú ani 20 rokov, už majú vlastné patenty a ich prácu s obdivom hodnotia aj vysokoškolskí pedagógovia.Súťaž Európskej komisie pre mladých vedcov (EUCYS) je dobrovoľná a určená pre všetkých žiakov stredných škôl, ktorí uspejú v národnom kole. Prvý ročník EUCYS sa uskutočnil v Bruseli v roku 1989. V úlohe hostiteľov európskeho finále sa už vystriedali mestá ako Kodaň, Zürich, Moskva, Štokholm či Paríž. Na tohtoročnom 23. ročníku v Helsinkách bojuje o bohaté finančné odmeny 138 súťažiacich z 38 krajín, ktorí spolu vytvorili takmer 90 unikátnych vedeckých projektov.
