Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Krajský súd v Bratislave dal v pondelok v súdnom spore o zmluvu o odbere tepla z bratislavského paroplynu za pravdu spoločnosti Paroplyn Holdings Limited, ktorá patrí investičnej skupine Penta.
Štátom kontrolovaná tepláreň, zaplatí Pente 26 miliónov eur
Bratislavská teplárenská bude musieť zaplatiť firme Paroplyn Holdings Limited vyše 26 miliónov eur. Štátom kontrolovaná tepláreň totiž prehrala súdny spor. Firmy sa súdili o zmluvu o odbere tepla z bratislavského paroplynu. „V dvanásťročnom spore, týkajúcom sa sankcií za neodobraté teplo, krajský súd v plnom rozsahu rozhodol v neprospech našej spoločnosti. Na základe tohto rozhodnutia bude naša spoločnosť povinná uhradiť spoločnosti Paroplyn Holdings Limited celkovú výšku 26 375 518 eur bez trov súdneho konania a právneho zastúpenia,“ informovala hovorkyňa Bratislavskej teplárenskej Jarmila Galandáková.
Po doručení rozhodnutia súdu obom stranám sporu sa stane rozsudok vykonateľný a Penta bude disponovať pohľadávkou voči BAT, ktorú môže exekučne vymáhať. Penta je ochotná riešiť zaplatenie pohľadávky voči BAT aj mimosúdne, napríklad formou splátkového kalendára tak, aby zaplatenie žalovanej sumy neohrozilo prevádzku BAT. Záujem na mimosúdnej dohode s BAT mali Penta a PPC aj v priebehu vlaňajších rokovaní o novej dlhodobej zmluve o dodávke a odbere tepla medzi spoločnosťami PPC a BAT. Tieto rokovania sa však neskončili úspešne.
Bratislavská teplárenská sa teraz obráti na Fond národného majetku SR, ako svojho 100-percentného akcionára s návrhmi riešenia. „Nedisponujeme takým veľkým objemom finančných prostriedkov, aby sme ich mohli uhradiť zo svojej výrobno-obchodnej činnosti,“ upozornila Galandáková. Teplári sa s prehrou zatiaľ nechcú zmieriť. „Po oficiálnom doručení rozhodnutia krajského súdu zvážime všetky možné legislatívne dostupné kroky a samozrejme ich využijeme,“ konštatovala Galandáková.
Za spoločnosťou Paroplyn Holdings Limited, ktorá sídli na Cypre, stojí investičná skupina Penta. Tá získala bratislavský paroplynový cyklus v privatizácii v roku 2004. Penta sa síce začiatkom tohto roka rozhodla predať bratislavský paroplynový cyklus spoločnosti EI Group, patriacej do skupiny Istroenergo International, ale pohľadávku, ktorá pochádza z predmetného súdneho sporu, si ponechala. „Nikdy sme netajili, že sme druhou stranou v uvedenom spore,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca Penty Martin Danko.
Podľa Danka celý spor vznikol z dôvodu, že Bratislavská teplárenská v rokoch 2000 až 2003 nezaplatila za dodané teplo, respektíve že neodobrala od paroplynového cyklu zmluvný objem tepla. „Po doručení rozhodnutia súdu obom stranám sporu sa stane rozsudok vykonateľný a Penta bude disponovať pohľadávkou voči Bratislavskej teplárenskej, ktorú môže exekučne vymáhať. Sme ochotní riešiť zaplatenie pohľadávky aj mimosúdne, napríklad formou splátkového kalendára tak, aby zaplatenie žalovanej sumy neohrozilo prevádzku bratislavskej teplárne,“ povedal po vynesení rozsudku Danko.
Zmluvu o povinnom odbere tepla podpísali v roku 1999 spoločnosti Západoslovenské energetické závody a Paroplynový cyklus (PPC). Pätnásťročná zmluva mala garantovať schopnosť splácať poskytnutý úver na výstavbu paroplynu od Európskej investičnej banky vo výške 51 miliónov eur. Zmluva sa podpísala na princípe take or pay. Čiže Západoslovenské energetické závody museli platiť za dohodnuté množstvo tepla, aj keď ho od bratislavského paroplynu neodobrali. Spoločnosť Bratislavská teplárenská zdedila zmluvu potom, čo sa Západoslovenské energetické závody rozdelili na tri akciové spoločnosti – Bratislavská teplárenská, Trnavská teplárenská a Západoslovenská energetika.
Bratislavským teplárom sa zmluva nepozdávala od samého začiatku. „Vnímali sme zmluvné dojednania inak, ako ich vnímal majoritný akcionár bratislavského paroplynu – spoločnosť Západoslovenské energetické závody. Už sme boli kvázi v konkurenčnom postavení. Mali sme vlastné výrobné zdroje, na ktorých sme boli schopní nahradiť výrobu tepla v rozsahu, v akom sme potrebovali, a hlavne by sme nemuseli platiť paroplynu aj za neodobraté teplo a tak znižovať svoj zisk,“ povedala pred dvoma týždňami pre portál vEnergetike.sk hovorkyňa Bratislavskej teplárenskej Jarmila Galandáková.
Podľa spoločnosti Penta kontrakty „take or pay“ sú štandardné kontrakty v energetike, kde si odberateľ rezervuje určitú kapacitu, pričom následne za túto kapacitu platí bez ohľadu na to, či zmluvné množstvo fyzicky odoberie, alebo nie. „Dôvodom takéhoto kontraktu v prípade bratislavského paroplynu je navyše fakt, že paroplynový cyklus nemal možnosť ponúknuť teplo vyrobené pre Bratislavskú teplárenskú iným zákazníkom, ktorých monopolne obsluhuje v príslušných bratislavských lokalitách práve bratislavská tepláreň,“ uviedol Danko.
Zmluvu z roku 1999 modifikovali Penta a Bratislavská teplárenská v auguste 2006. „To znamená, že od roku 2006 až do konca roku 2013 bola medzi PPC a BAT uzatvorená nová zmluva, ktorej plnenie a platnosť nebola žiadnou zo zmluvných strán spochybnená. Spory zmluvných strán o poplatky za neodber, ktoré začali neplatením faktúr v roku 2000, však neboli vyriešené. Bratislavská teplárenská odmietla zaplatiť žalovanú sumu a tak došlo postupne k nárastu dlžnej sumy až na súčasnú sumu,“ dodal Danko.
Hlavným argumentom bratislavskej teplárne proti spomínanej zmluve bola klesajúca spotreba tepla z roka na rok, keďže zákazníci začali vo veľkom praktizovať úsporné opatrenia, ako napríklad zatepľovanie. Bratislavskej teplárenskej sa najprv na súdoch darilo. V roku 2005 jej síce prvostupňový súd uložil povinnosť zaplatiť bratislavskému paroplynu žalovanú sumu vo výške viac ako 9 miliónov eur, odvolací druhostupňový súd mal však iný názor a v roku 2006 žalobný návrh paroplynu zamietol. Následne aj Najvyšší súd SR zamietol dovolanie žalobcu, teda spoločnosti Paroplynový cyklus. Tá sa však obrátila na Ústavný súd SR, ktorý konštatoval porušenie jej základných ústavných práv.
Súdy potom zrušili svoje predchádzajúce rozhodnutia a v roku 2011 vyhlásili prvostupňový rozsudok v neprospech Bratislavskej teplárenskej. Tá následne prehrala spor aj na druhostupňovom odvolacom súde. Teplárenská spoločnosť sa bránila podaním dovolania na Najvyšší súd SR, ktorý ako súd dovolací v tejto veci rozhodol tak, že rozsudok odvolacieho súdu z roku 2012 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
Bratislavská teplárenská v súčasnosti pokrýva trh s tepelnou energiou v hlavnom meste. Vznikla 1. novembra 2001 rozčlenením bývalého štátneho podniku Západoslovenské energetické závody Bratislava. Jediným akcionárom spoločnosti je štát prostredníctvom Fondu národného majetku SR. Viackrát bola táto teplárenská spoločnosť pripravená na privatizáciu. Zmenou vládnej garnitúry sa však jej predaj nakoniec neuskutočnil.
