Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
V tomto oznámení sa uvádza deň ukončenia živnosti. Ak v tomto oznámení nie je uvedený neskorší deň, živnostenské oprávnenie zanikne dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia o ukončení podnikania živnostenskému úradu. V žiadosti nie je potrebné uvádzať dôvod rozhodnutia živnosť ukončiť.
Za ukončenie živnosti sa neplatí. O ukončení živnosti úrad nevydáva žiaden doklad, preto je dobré nechať si potvrdiť kópiu ohlásenia ukončenia živnosti.
Kde všade treba ohlásiť ukončenie podnikania?
Podnikateľ ďalej oznamuje zánik živnostenského oprávnenia na daňovom úrade, v Sociálnej poisťovni a v zdravotnej poisťovni.
Prihlásenie sa na úrad práce a nárok na dávku v nezamestnanosti
Do evidencie uchádzačov o zamestnanie je zaradená osoba, ktorá:
nie je zamestnanec;
neprevádzkuje ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť;
nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie, alebo cudzine;
vykonáva zárobkovú činnosť, za ktorú mzda alebo odmena nepresahuje 65 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (v súčasnosti ide o sumu 128,75 eura).
Zrušenie alebo pozastavenie živnosti patrí taktiež pod pojem „neprevádzkovanie ani nevykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti“. Pri prerušení živnosti alebo skončení živnosti teda vzniká nárok na dávku v nezamestnanosti, ak sú splnené aj ostatné podmienky.
Základnou podmienkou nároku na dávku v nezamestnanosti je, aby ste v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie boli poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, teda 730 dní.
Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti pre živnostníkov
Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) na rozdiel od zamestnancov nie sú povinne poistené v nezamestnanosti. Povinné sociálne poistenie pre SZČO totiž pozostáva len z dôchodkového a nemocenského poistenia.
Povinne dôchodkovo a nemocensky poistené SZČO sa však môžu v Sociálnej poisťovni prihlásiť na samostatné dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti a po splnení podmienok čerpať zo Sociálnej poisťovne nezamestnaneckú dávku.
Samostatnú možnosť poistiť sa iba v nezamestnanosti môže využiť samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá:
1. má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a
2. je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená alebo má prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby
» od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti alebo
» v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok podľa zákona o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, a
3. nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a
4. nemá priznaný invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek.
Ak teda SZČO nie je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená (ešte len začala podnikať alebo má nízky hrubý príjem) a má záujem o poistenie v nezamestnanosti, nemôže sa v Sociálnej poisťovni prihlásiť len na samostatné dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Môže byť dobrovoľne poistená v nezamestnanosti, avšak len v kompletnom poistnom balíku spolu s dôchodkovým a nemocenským poistením.
O dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti však majú povinne dôchodkovo a nemocensky poistené SZČO nízky záujem, keďže Sociálna poisťovňa eviduje z vyše 224 tisíc SZČO len 10 tisíc SZČO, ktoré sú dobrovoľne poistené v nezamestnanosti.
Živnostník, ktorý je dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, si určuje vymeriavací základ na platenie poistného sám v rozpätí od minimálneho vymeriavacieho základu do maximálneho vymeriavacieho základu (vymeriavacím základom je ním určená suma).
Do konca roka 2014 je:
minimálny vymeriavací základ mesačne v sume 402,5 eura,
maximálny vymeriavací základ mesačne na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti v sume 4 025 eur.
Od 1. januára 2015 bude:
minimálny vymeriavací základ mesačne v sume 412 eur,
maximálny vymeriavací základ mesačne na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti v sume 4 120 eur.
Táto fyzická osoba platí mesačne poistné na:
poistné na poistenie v nezamestnanosti 2 % z vymeriavacieho základu.
Minimálne poistné na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti tak do konca roka 2014 dosahuje 8,05 eura a od 1. januára 2015 to bude suma 8,24 eura mesačne. Najvyššie možné poistné na poistenie v nezamestnanosti do konca tohto roka predstavuje 80,5 eura a od 1. januára budúceho roka to bude 82,4 eura mesačne.
Ak chce mať živnostník v budúcnosti maximálnu výšku dávky v nezamestnanosti, stačí mu platiť poistné zo základu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy na Slovensku (do konca júna 2015 zo sumy 1 648 eur).
Maximálny základ na výpočet dávky v nezamestnanosti totiž predstavuje práve dvojnásobok priemernej mzdy na Slovensku.
Je teda zbytočné dobrovoľne platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti zo základu vyššieho ako 1 648 eur, keďže dávku v nezamestnanosti vyššiu ako 812,8 eura (pri 30-dňovom mesiaci), resp. 839,9 eura (pri 31-dňovom mesiaci) si tým aj tak nezabezpečíte.
Dobrovoľné poistenie vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky. Pre dobrovoľne poistenú osobu je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.
Žiadosť o dávku v nezamestnanosti
Podnikateľ, ktorý je dobrovoľne poistený v nezamestnanosti a ukončil živnosť, si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu na základe písomnej žiadosti, za ktorú sa považuje rozhodnutie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie vydané príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.
K žiadosti súčasne predkladá vyplnené tlačivo Žiadosť o dávku v nezamestnanosti, ktorej súčasťou je aj Poučenie žiadateľa o dávku v nezamestnanosti.
Ako sa vypočítava dávka v nezamestnanosti?
Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za kalendárne dni, teda aj za soboty, nedele a sviatky. Denná dávka v nezamestnanosti predstavuje 50 % z denného vymeriavacieho základu (DVZ).
Dávka v nezamestnanosti v EUR = 50 % x DVZ x počet dní v mesiaci
Denný vymeriavací základ sa určuje z vymeriavacích základov, z ktorých sa platilo poistné v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Denný vymeriavací základ (DVZ) = Suma vymeriavacích základov / počet dní rozhodujúceho obdobia
Dávku v nezamestnanosti pritom môže dobrovoľne poistená osoba dostávať šesť mesiacov.
Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy:
dňom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie,
dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti (šesť mesiacov, resp. štyri mesiace),
dňom smrti fyzickej osoby,
jednorazovým vyplatením 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia.
Príklady
Príklad1:
Povinne dôchodkovo a nemocensky poistený živnostník si od 1. mája 2012 podal prihlášku na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Vymeriavací základ na platenie poistného si určil sám v sume 500 eur, a preto každý mesiac platil Sociálnej poisťovni poistné na poistenie v nezamestnanosti vo výške 10 eur (2 % z 500 eur). K 1. októbru 2014 ukončil živnostenské podnikanie a išiel sa zaevidovať ako nezamestnaný na úrad práce. Keďže bol dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, požiadal Sociálnu poisťovňu o dávku v nezamestnanosti.
Živnostník bol poistený od 1. mája 2012 do 30. septembra 2014, teda 29 mesiacov, čím splnil podmienku minimálne dvojročného poistenia v nezamestnanosti.
Sociálna poisťovňa mu určí výšku dávky v nezamestnanosti z vymeriavacích základov, z ktorých platil poistné v období dvoch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Denný vymeriavací základ poisťovňa vypočíta tak, že mesačný vymeriavací základ vynásobí 24 mesiacmi a vydelí 730 dňami.
Ide o tento výpočet:
500×24/730 = 16,4384 eura
Denná dávka v nezamestnanosti tvorí polovicu z vypočítaného denného vymeriavacieho základu, teda 8,22 eura.
Za mesiac, ktorý má 30 kalendárnych dní, dostane živnostník dávku v nezamestnanosti v sume 246,6 eura. Za 31-dňový mesiac dosiahne dávka v nezamestnanosti 254,82 eura.
Dávku v nezamestnanosti môže živnostník dostávať najviac 6 mesiacov.
Príklad 2:
Povinne dôchodkovo a nemocensky poistený živnostník si od 1. júla 2013 podal prihlášku na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Vymeriavací základ na platenie poistného si určil sám v sume 420 eur, a preto každý mesiac platil Sociálnej poisťovni poistné na poistenie v nezamestnanosti vo výške 8,4 eura (2 % zo 420 eur).
K 1. novembru 2014 ukončil živnostenské podnikanie a išiel sa zaevidovať ako nezamestnaný na úrad práce. Keďže bol dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, požiadal Sociálnu poisťovňu o dávku v nezamestnanosti.
Živnostník bol poistený od 1. júla 2013 do 31. októbra 2014, teda 15 mesiacov, a preto nesplnil podmienku minimálne dvojročného poistenia v nezamestnanosti.
Príklad 3:
Živnostník začal podnikať v januári 2014 a ako začínajúci podnikateľ nie je povinne dôchodkovo a nemocensky poistený. Nevyužil ani možnosť dobrovoľného sociálneho poistenia, ktoré zahŕňa dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti. K 1. januáru 2015 sa rozhodne ukončiť svoju živnosť a prihlási sa na úrade práce. Keďže nie je poistený v nezamestnanosti, nebude mať nárok na dávku v nezamestnanosti.
