Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Šef vám nadeľuje nové a nové úlohy. Na stole máte hŕbu papierov. V schránke množstvo neprečítaných mailov. Meškáte na poradu. Do toho ešte vyzváňajú telefóny. Zažívate podobné dni? Reagujete podráždene? Cítite sa preťažený? Asi na vás doľahol stres. Čo znamená stres a ako sa mu vyhnúť ? Existujú techniky, ako stres zvládnuť?
Neustály tlak v zamestnaní a rodinnom živote nás sprevádza na každom kroku. Stres sa stal symbolom moderného života. V malých dávkach dokáže vyburcovať telo k výkonu. Ak pôsobí dlhodobo, zvyčajne má negatívny vplyv. Nepriaznivo vplýva na telo, myseľ a dušu.
Čo je vlastne stres?
Slovo stres pochádza zo starého francúzskeho výrazu „estrecier“ a označuje pôsobenie vonkajších síl alebo tlakov. Vplyv stresu na jedinca môže byť pozitívny alebo negatívny v závislosti od vonkajšej sily. V bežných životných situáciách slovo stres vystihuje práve tento negatívny aspekt.
Čo vyvoláva stres?
Stres vyvolávajú rôzne okolnosti, nazývame ich stresory. Existuje široké spektrum rôznych stresorov. Primárne sa delia na vonkajšie alebo vnútorné stresory. Za vonkajší stresor môžno pokladať nekvalitné pracovné podmienky, hluk, nevhodné osvetlenie, horúčavu, uzavretý priestor, kancelárie typu open-space.
Vnútornými stresormi sú nároky jednotlivca na seba samého. Sú omnoho nebezpečnejšie ako tie vonkajšie. Prejavujú sa napríklad namýšľaním, že človek musí splniť všetky úlohy, že musí byť stále lepší a podobne. Medzi ďalšie vnútorné stresory patria:
negatívne psychické naladenie
pesimistické myslenie
sebakritika
nadmerné analyzovanie
nerealistické očakávania
vnímanie vecí osobne
myslenie v štýle „všetko alebo nič“
zveličovanie
strnulé myslenie
stresujúce osobnostné črty
Ako reaguje organizmus vystavený stresu?
Odpoveď organizmu na stresové faktory prebieha v troch fázach, a to vo:
vo fáze varovania
vo fáze odolávania
vo fáze vyčerpania
Fáza varovania
Telesné reakcie organizmu vystavenému stresu sú varovaním a súčasne výzvou na obozretnosť. V tejto fáze srdce na základe nervových a hormonálnych podnetov zvýši svoju aktivitu a prečerpáva viac krvi. Zvyšuje sa krvný tlak. Endokrinné žľazy vylučujú do cievnej sústavy hormóny, ktoré presúvajú do ciev cholesterol a ďalšie tuky. Tieto majú priviesť svalom energiu. V prípade, že očakávaná situácia nenastane, cholesterol a ostatné tuky prilipnú na steny tepien a ostanú tam uložené. Komplexne sa táto reakcia nazýva všeobecný adaptačný syndróm GAS (general adaptation syndrome). Celý tento proces prebieha podvedome a trvá len pár sekúnd.
Príznaky stresu:
úzkosť a depresia
nervozita
podráždenosť
napätie svalstva
bolesti hlavy, šije a chrbta
problémy so spánkom
Fáza odolávania
Za obvyklých okolností krátkodobý stres prichádza a mizne. Preto sa toto štádium nazýva fáza odolávania.
Fáza vyčerpania
Nastáva, ak stresová situácia začne „prerastať“ človeku cez hlavu. Jedinec si uvedomí, že nemá už dostatok potrebnej sily. Prihlásia sa pocity skutočného stresu, to je vyčerpanie. Prejavuje sa stavmi úzkosti, depresiou, podráždenosťou, nervozitou a podobne.
Dôsledky stresu:
artérioskleróza
zvýšený krvný tlak
zvýšená hladina cholesterolu
tlmenie tráviacich procesov
sťahovanie krvných ciev kože alebo ľadvín
Burn-out
Obvykle sa telo po stresovej situácii vracia do normálneho stavu. Keď však stres neprestáva, koncentrácia stresových hormónov v tele ostáva naďalej zvýšená. Výkonnosť imunitnej sústavy človeka výrazne klesá. Výsledkom je syndróm vyhorenia, tzv. burn-out syndróm.
Je formálne definovaný a subjektívne prežívaný ako stav fyzického, emocionálneho a mentálneho vyčerpania. Človek, ktorý sa hlboko emocionálne niečím zaoberá, stráca svoje pôvodné nadšenie a svoju motiváciu (svoje vlastné hnacie sily). Na vzniku syndrómu vyhorenia sa podieľa mnoho okolností. Niektoré súvisia s povahou práce, iné so zvládaním a riešením problémov, ďalšie sa týkajú individuálnych vlastností človeka. Syndróm vyhorenia postihuje všetky roviny osobnosti. Prejavuje sa symptómami ako:
beználadovosťou
stratou chuti do života
problémami s koncentráciou a sústredením pozornosti
pocitom skľúčenosti, smútku, depresie
pocitom bezmocnosti a bezvýznamnosti
pocitom sebaľútosti
myšlienkami na sebevraždu
negatívnym obrazom o svojich schopnostiach
negatívnym postojom ku kolegom, nadriadeným, podriadeným a celému okoliu
podráždenosťou a nervozitou
pocitom nedostatku uznania
rýchlou únavou
zvýšenou náchylnosť na choroby
častými bolesťami hlavy a zvýšený krvný tlak
poruchy spánku
Ako sa prejavuje osobnosť postihnutá burn-out syndrómom?
berie všetky úlohy na seba
nápor nevie odmietnuť
nie je schopná povedať nie
dúfa, že pridelené úlohy bude schopná vyriešiť aj sama
preťažuje sa
nepozná hranice svojej práce
myšlienku, že je to pre ňu veľa, si vôbec nepripúšťa
nevie relaxovať
vo voľnom čase po práci nedokáže vypnúť
nemá energiu na šport, na priateľov, ani rodinu
nemá záujem venovať sa záľubám, ktoré ju v minulosti napĺňali
Vyvarujte sa syndrómu vyhorenia
Prehlbujte vlastné sebapoznanie.
Cielene využívajte svoje prednosti. Akceptujte vlastné nedostatky.
Rešpektujte svoje povahové rysy a vlastnosti.
Pracujte na osobnostnom raste v medziach svojho osobného rozvoja.
Dbajte o kvalitu vzťahov v rodine a vzťahov k ďalším ľuďom.
Pestujte svoje záľuby a záujmy. Mali by byť zásadne iné, než vykonávaná profesia.
Doprajte si denne nejakú malú radosť.
Tešte sa na niečo.
Plánujte príjemné aktivity.
Dá sa stres zvládnuť? O tom, ako stres zvládnuť a ako mu predchádzať si povieme nabudúce.
