Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
V praxi sa stretávam s neúspešnými podnikateľmi, ktorí hľadajú únikovú cestu zo svojej situácie. Ide skôr o ľudí, ktorým nevyšiel podnikateľský plán z rôznych dôvodov, najčastejšie však nedošlo k vyplateniu investora, ako hlavného objednávateľa projektu. Samozrejme tým dochádza k domino efektu, kedy sa mnohokrát skloňuje „nevyplatili mňa, nevyplatím ja teba“. Žiaľ, táto reťaz, nazývaná aj druhotná platobná neschopnosť, neraz dopadne až na zamestnancov.
Subdodávateľov oberajú viacerými spôsobmi
Mnohí slovenskí „podnikavci“ však aj z takýchto situácii vyťažia. Vopred objednajú práce, službu, čokoľvek, pričom u ž v čase objednávky vedia, že subdodávateľa nevyplatia. V lepšom prípade začnú na dodaných tovaroch (prácach, službách) hľadať bezvýznamné chybičky krásy, ktorými oberajú subdodávateľov o nemalé časti ich odmien. Samozrejme, spravidla zmluvne právne ošetrené tak, aby subdodávateľ nemal najmenší nárok na plnú výšku svojej odmeny. Tento postup sa zneužíva aj pri verejných zákazkách, kedy navrhovateľ ponuky podá takú nízku cenovú ponuku, že je zjavná jej ekonomická nerentabilnosť. Ale keďže súťaž sa vďaka najnižšej cene vyhrá, stratu marže musí niekto zaplatiť… .
Dlžníci z problémových firiem utekajú, alebo ich „utopia“
Ak dodávateľ nemá vyplatenú svoju odmenu, tak hľadá riešenie. Spravidla je to riešenie „dlhých naťahovačiek“ s objednávateľom, pre získanie potrebného času a upokojenie situácie podpisuje splátkový kalendár. Neskôr však zistí, že dlžník získava splátkovým kalendárom len čas a aj tak neplatí, a tak či onak musí veriteľ podať žaloba na súd. A aj keď súd možno po rokoch vyhrá, nemá dôvod na úsmev.
Spoločnosť dlžníka už nedisponuje žiadnym majetkom, dokonca ani sám dlžník už v nej nefiguruje. V spoločnosti je tam už namiesto jeho „nanominovaný akože krízový manažér“.
Inou situáciou, ale s podobným efektom je prípad, kedy spoločnosť dlžníka už neexistuje, lebo bola zlúčená s inou spoločnosťou s už dosadeným „krízovým manažérom“. Najviac sofistikovanou metódou, ktorá sa začína uplatňovať v slovenskej podnikateľskej praxi je, pomalé, ale isté presúvanie majetku zo spoločnosti dlžníka na inú spoločnosť, ktorá javí známky korektnosti.
Samozrejme presun majetku nie je bezodplatný, na firmy rodinných príslušníkov, atď. čo je „okaté“, ale je to cielený efektívny mechanizmus, ktorý môže byť v súlade s právom. Ďalej sú bežné podnety na súd vo veci „ex offo“ výmazov spoločností v dlhoch, podania na začatie konkurzných konaní, pričom je dopredu zjavné, že konkurz sa neotvorí pre nedostatok majetku a cieľom je rýchly výmaz dlžníkovej spoločnosti.
Cieľom vyššie uvedených schém je zbaviť sa spoločnosti v dlhoch, jednoducho po sebe upratať. Spôsoby ako to urobiť sú rôzne, žiaľ dobre pripravená schéma môže naozaj zostať beztrestná a v súlade s právom.
Kľúčový je majetok dlžníka
Celá podstata problému však spočíva zistení v majetku dlžníka, resp. majetku dlžníkovej spoločnosti. Pohyb tohto majetku je pritom alfou a omegou. V prvom rade pre dlžníka, ktorý sa ho snaží ukryť, zatajiť, či uzatvárať kontrakty na firmu, v ktorej žiaden majetok nie je. Pohyb majetku je dôležitý aj pre veriteľa, ktorý sa ho snaží všemožnými spôsobmi od dlžníka získať. A v neposlednom rade sú tu súdy, ktoré podľa majetku vo firme určujú ďalší postup, či už je to likvidácia, konkurz alebo výmaz firmy.
Pohybom majetku sa navyše môžu neskôr zaoberať aj vyšetrovatelia, ktorí na naplnenie skutkových podstát prípadného trestného činu musia mnohokrát preukázať aj tento znak.
Partnera aj jeho majetok je potrebné si preveriť vopred
Pokiaľ veritelia nemajú prehľad o majetku dlžníka, tak idú do veľkého rizika. Ono sa to ľahko hovorí, každý je predsa rád, že získal zákazku a tak preverovanie dlžníka posúva na druhú koľaj. Šťastný majiteľ zákazky sa pustí do jej riešenia a iné pre neho nie je v daný moment podstatné. Takýto pohľad je síce správny, žiaľ, funguje vo vyspelejšej podnikateľskej kultúre. Vo svete „podnikania podnikavcov“ má nedôvera výnimočnú hodnotu.
Ak si „preklepnete“ zmluvného partnera na začiatku, sledujete jeho majetkové pomery aspoň na triviálnej báze, kde je v súvahách a výkazoch uvedený majetok a jeho pohyb, tak nemusíte neskôr plakať nad rozliatym mliekom.
V prípade, ak ide o kontrakt na novozaloženú, alebo kúpenú spoločnosť, tak alfou a omegou je ten, kto za ňou stojí. Ak to neviete, tak je dobré zazmluvniť si systém vyplácania preddavkov, resp. plnenia po častiach, aj keď celý projekt nie je dokončený.
Zabezpečenie platieb
Je veľa spôsobov ako si platbu zabezpečiť, niektoré môžu skôr vyplývať zo situácie. Poistenie môžete okrem iného urobiť aj jednoduchou klauzulou výhrady vlastníckeho práva. Inak povedané, ak vám odberateľ nezaplatí v plnom rozsahu, tak nenadobudne k veci vlastnícke právo.
Samozrejme okrem hlavného dodávateľa stavby „špekuluje“ aj samotný investor, ktorý hľadá zámienky, ako nevyplatiť hlavného dodávateľa (hľadanie „povestných chybičiek krásy“). Logicky tento postup následne uplatňuje aj hlavný dodávateľ voči subdodávateľom, skôr menším podnikateľom. Samozrejme, celý „kolotoč nevyplácania“ vznikne od zdroja, kedy nedôjde ani len k základnému ošetreniu vzťahu medzi investorom a hlavným dodávateľom. Hlavný dodávateľ by mal v tomto smere logicky zastrešovať aj subdodávateľov, a preniesť na seba bremeno „zaistenia“ peňazí pre všetkých.
V načrtnutom prípade stačí hlavnému dodávateľovi oznámiť, že pokiaľ nezaplatí, tak nemá vlastnícke právo k dodanému tovaru, tým nemôže odovzdať riadne stavbu investorovi, lebo stavba by mala odvodenú právnu vadu. To môže byť dôvod, aby investor oddialil prevzatie stavby. Hlavný dodávateľ po úvahe skôr vyplatí požadovanú menšiu čiastku, ako keby mal investor mať dôvod na neprevzatie stavby.
Môže ísť teda skôr o šikovnosť vyjednávania, samozrejme bez podkladu a argumentov nemožno vyjednávať. Už jednou vetou možno mať výhodnejšie postavenie ako mnohí iní v poradí, ktorí nemajú v rukách absolútne nič.
Ako ste však už opomenuli tento základný znak prevencie (analýza zmluvného partnera, systém záruk a zábezpek), máte nevyplatené pohľadávky od firiem dlžníka (v ktorých, bol, alebo ešte je, resp. ktoré boli „zhltnuté“ inou spoločnosťou s „krízovým manažmentom“), a usudzujete, že výhra zo súdneho sporu by nemala význam, nakoľko tam už nie je majetok, tak môžete začať úvahu o začatí trestného konania.
Otázky, kedy skutok nie/je trestným činom? aké okolnosti by mali byť splnené k tomu, aby sa vôbec dalo hovoriť o trestnom čine? kedy má trestné konanie zmysel? … budeme rozoberať v ďalšom článku.
