Môže vás zamestnávateľ nútiť stravovať sa v konkrétnom zariadení?

Jednou zo základných povinností zamestnávateľov na Slovensku je povinnosť zabezpečiť stravovanie pre všetkých svojich zamestnancov pracujúcich na plný úväzok. Stravovanie musí zodpovedať zásadám správnej výživy a musí byť dostupné na pracovisku alebo v jeho bezprostrednej blízkosti. Prinášame informácie o tom kto má nárok na stravovanie, ako je to z daňového hľadiska a čím sa líši Slovensko od iných krajín strednej a východnej Európy.

Vlastná firemná kantína alebo gastrolístky?

Zamestnávateľ môže za účelom zabezpečenia stravovania pre svojich zamestnancov zriadiť buď vlastnú firemnú kantínu, alebo ak to nie je možné, môže využiť zariadenie iného zamestnávateľa, ktoré sa nachádza v blízkosti. Najčastejším riešením v praxi je ale zabezpečenie tejto povinnosti formou stravných lístkov, pričom zamestnanec sa môže sám rozhodnúť, kam sa pôjde najesť.

O spôsobe zabezpečenia stravovania rozhoduje zamestnávateľ. Ako vysvetľuje Monika Berežňáková, mzdová metodička spoločnosti Accace, „znamená to, že v prípade, že zriadi zamestnávateľ napríklad závodnú jedáleň, zamestnanec by sa mal stravovať v nej a nemá právny nárok na stravné lístky, aj keby on sám uprednostnil túto variantu.“

Kedy môže zamestnávateľ poskytnúť peňažný príspevok namiesto stravných lístkov?

Ďalšou možnosťou zabezpečenie stravovania je peňažná forma, ktorá sa poskytuje v prípade, že zamestnancovi nie je možné zabezpečiť stravu v blízkosti výkonu práce. Takýto prípad nastáva napríklad, ak zamestnanci pracujú na výstavbe diaľnic a v širšom okolí nie je možné zabezpečiť stravu. Peňažný príspevok sa poskytuje aj v prípade, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. Ak zamestnávateľ poskytuje peňažný príspevok, je oslobodený od dane a odvodov v rovnakej výške, ako by zamestnávateľ prispieval na stravné lístky.

Ako vysvetľuje M. Berežňáková, „bolo by oveľa flexibilnejšie, ak by sa zamestnávatelia mohli rozhodnúť, či zamestnancovi poskytnú peňažný príspevok namiesto napríklad stravného lístku, nakoľko jeho výhodou je najmä úspora nákladov za agendu stravných lístkov, čo sa zobrazí v mzdových nákladoch firmy.“

Majú dohodári nárok na stravné lístky?

V prípade, že sa zamestnávateľ rozhodne pre variantu stravných lístkov, musí poskytnúť stravný lístok zamestnancovi za každý pracovný deň, v ktorý odpracoval viac ako 4 hodiny.

Ak zamestnanec neodpracuje v jeho bežný pracovný deň viac ako 4 hodiny, hoci je to z dôvodu polovičného úväzku, nemá nárok na stravný lístok. „V niektorých prípadoch pracujú aj zamestnanci na polovičný úväzok viac ako 4 hodiny denne. Môžu pracovať 4 dni v týždni po 5 hodín a potom majú nárok na stravné lístky za všetky štyri odpracované dni v týždni,“ dopĺňa M. Berežňáková.

Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov poskytnúť stravovanie aj dohodárom alebo konateľovi spoločnosti za rovnakých podmienok ako majú zamestnanci. Ak budú s takýmto rozšírením súhlasiť zástupcovia zamestnávateľa, je možné považovať tento výdavok za daňový.

Hodnota stravného lístku a daňové náklady

Minimálna hodnota stravného lístku sa zvýšila od 1.januára 2014 z 3 EUR na 3,15 EUR. Hodnota stravného lístku je na Slovensku oslobodená od zdravotného a sociálneho poistenia a dane z príjmov.

Zamestnávateľ prispieva 55% z hodnoty stravného lístka, čo je minimálne 1,73 EUR a maximálne 2,31 EUR (t.j. 55% zo sumy 4,20 EUR). Znamená to, že v prípade, ak zamestnávateľ dáva zamestnancovi stravný lístok v hodnote 4,20 EUR, zamestnávateľ na neho prispieva sumou 2,31 EUR a zamestnanec sumou 1,89 EUR. Suma 1,89 EUR je zrazená z mesačnej mzdy zamestnanca.

Zamestnávateľ môže zo sociálneho fondu uhradiť len časť, ktorú by inak uhradil zamestnanec. Ako vysvetľuje M. Berežňáková, „takýto príspevok zo sociálneho fondu je v praxi často využívaný. Je to výhodné, nakoľko je takýto príspevok zo sociálneho fondu oslobodený od dane a odvodov. Ak by sa zamestnávateľ rozhodol využiť peniaze zo sociálneho fondu napríklad na príspevok na dopravu, je to pre zamestnanca menej výhodné, pretože takýto príspevok podlieha dani a odvodom.“

Porovnanie odvodovej a daňovej záťaže príspevkov zo sociálneho fondu

Modelový príklad počíta s príspevok zo sociálneho fondu 1 EUR na jeden stravný lístok, kedy zamestnanec dostane na mesiac 20 ks stravných lístkov, čo je v úhrne 20 EUR:

Naopak, ak by sa rozhodol zamestnávateľ dať zamestnancovi taký príspevok, ktorý bude 20 EUR v čistom, bude výpočet nasledovne:

Pri oboch výpočtoch neuplatňujeme NČZD a počítame s tým, že zamestnanec nedosiahol maximálny vymeriavací základ na sociálne a zdravotné poistenie.

Čo v prípade pracovnej cesty?

V prípade, že je zamestnanec na pracovnej ceste, nevzniká mu za tento deň nárok na stravný lístok, ale na stravné. Suma stravného závisí od dĺžky trvania služobnej cesty a je rovnako oslobodená od dane a odvodov. Stravné pri tuzemskej pracovnej ceste je nasledovné:

• 5 – 12 hodín: 4,20 EUR
• 12 – 18 hodín: 6,30 EUR
• Viac ako 18 hodín: 9,80 EUR

Porovnanie s inými krajinami CEE

Česká republika

Na rozdiel od Slovenska, nemá zamestnávateľ v Českej republike povinnosť zo zákona zaistiť svojim zamestnancom stravovanie, napríklad poskytnutím stravovacieho lístku. Zo zákona musí zamestnávateľ len umožniť stravovanie zamestnancom vo všetkým zmenách. Samotný príspevok na stravovanie vo forme stravného lístku funguje na dobrovoľnej báze a je považovaný za jeden z najbežnejších benefitov pre zamestnancov.  Ak zamestnávateľ tento benefit poskytne, je to možné iba za pracovný deň, kedy odpracoval zamestnanec aspoň 3 hodiny a zároveň mu nevznikol nárok na stravné pri pracovnej ceste.Podobne, ani hodnota stravného lístka nie je v Česku daná zákonom, v praxi je ovplyvnená najmä výškou uznateľnosti daňových nákladov. Pre zamestnávateľa je príspevok na stravný lístok daňovo uznateľný výdavok len do výšky 55 % nominálnej hodnoty stravného lístku, maximálne však do výšky 70 % stravného pri pracovnej ceste trvajúcej 5 – 12 hodín. Pre rok 2015 je tak najvýhodnejšia hodnota stravného lístka 104 Kč, t.j. približne 3,88 EUR, (70% z 82 Kč, je 57,40 Kč a tento maximálne daňovo uznateľný náklad 57,40 Kč odpovedá pri 55% príspevku 104,36 Kč).   

Časť hodnoty stravného lístka, ktorá je hradená zamestnávateľom predstavuje pre zamestnanca nepeňažný príjem, ktorý je oslobodený od dane z príjmov a odvodov.

Poľsko

Poskytnutie stravných lístkov je v Poľsku povinné iba pre zamestnancov, ktorí pracujú za sťažených podmienok, čo je určené inšpektorátom bezpečnosti a ochrany zdravia. Pre ostatných zamestnancov je to forma benefitu.

Maximálna hodnota príspevku na obed je v Poľsku 190 PLN za mesiac, čo pri predpoklade 20 pracovných dní vychádza cca. 2,24 eur na deň. Táto suma je oslobodená od zdravotného a sociálneho poistenia, ale je predmetom dane z príjmov zamestnanca vo výške 18 %, alebo 32 % v prípade, že jeho ročný príjem presiahne sumu 85.528 PLN.

Rumunsko

Ani v Rumunsku nie je zamestnávateľ zo zákona povinný poskytnúť zamestnancom stravné lístky. Stravné lístky fungujú len na dobrovoľnej báze a sú vnímané ako jeden z benefitov pre zamestnancov, ktorý môžu zamestnávatelia využiť.

V prípade, že sa zamestnávateľ rozhodne poskytnúť stravný lístok, tak podľa zákona je možné poskytnúť maximálne jeden stravný lístok za jeden odpracovaný deň. Zamestnancovi nevzniká nárok na stravné lístky za dni, kedy si čerpal dovolenku, mal voľno alebo bol na pracovnej ceste a pod. Hodnota stravného lístku je vo výške 9,41 RON (2,12 eur) a je predmetom dane z príjmov vo výške 16%.

Odporúčané ebooky

K téme