Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Dňa 29.11.2011 NR SR neschválila pripomienky prezidenta k návrhu novely zákona č. 124/2006 Z. z. a opätovne schválila novelu zákona č. 124/2006 Z. z. v pôvodnom znení zo dňa 20.10.2011. Taktiež bola opätovne schválená novela zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce.
Novela zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov, okrem iných zmien, ustanovuje, že zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu (PZS) pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie. Je to odôvodnené tvrdením, že PZS má opodstatnenie len u tých zamestnávateľov, ktorí majú vykonávané práce zaradené do 3. alebo 4. kategórie rizikových prác. Touto novelou sa prakticky od 1. 1. 2012 ruší pracovná zdravotná služba u väčšiny zamestnávateľov.
Kategorizácia prác podľa § 31 zákona č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Podľa úrovne a charakteru faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov, hodnotenia zdravotných rizík a na základe zmien zdravotného stavu sa práce zaraďujú do štyroch kategórií. Do prvej kategórie sa zaraďujú práce pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia, do druhej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia (neprekročené limity ustanovené osobitnými predpismi), do tretej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi. Na zníženie rizika je potrebné vykonať organizačné opatrenia vrátane používania OOPP práce, pri ktorých je expozícia zamestnanca znížená technickými opatreniami na úroveň ustanovených limitov, ale vzájomná kombinácia faktorov práce môže poškodiť zdravie zamestnancov; práce, pri ktorých nie sú ustanovené limity, ale expozícia faktorom práce môže spôsobiť poškodenie zdravia, práce vykonávané v kontrolovanom pásme. Rizikovou prácou je práca v 3. a 4. kategórii, 4. kategória sa vyhlasuje na obmedzený čas – najviac na obdobie 1 roka. O zaradení do kategórie rozhoduje RÚVZ na základe návrhu zamestnávateľa, alebo z vlastného podnetu.
Povinnosť pracovnej zdravotnej služby
Povinnosť pracovnej zdravotnej služby pre zamestnávateľov bola zavedená zákonom č.124/2006 Z. z. o BOZP ako súčasť preventívnych opatrení. Podľa zákona sú zamestnávatelia povinní zabezpečiť PZS buď vlastnými odbornými zamestnancami alebo dodávateľským spôsobom. Tieto služby slovenským firmám poskytuje niekoľko právnických osôb, ktoré majú na výkon PZS oprávnenie vydané Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Na základe novely tohto zákona sa dopĺňa do pôvodného znenia zákona v § 21 ods. 2 veta: “Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť PZS pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie.”
Znamená to, že s účinnosťou od 1. januára 2012 bude PZS povinná len pre zamestnávateľov, ktorí majú zamestnancov vykonávajúcich práce v tretej alebo štvrtej kategórií.
Zamestnancov vykonávajúcich práce prvej a druhej kategórie tvoria najmä zamestnanci v administratíve, v školstve, verejnej a štátnej správe. Na pracoviskách s prácami v prvej alebo druhej kategórií však zostáva povinnosť vykonať lekárske prehliadky u všeobecných lekárov.
Ohlasy na zmenuMinister práce Jozef Mihál obhajuje túto novelu tak, že ide o nerizikové pracoviská alebo o pracoviská so symbolickým rizikom, napríklad kde zamestnanci pracujú pri počítači. „Týka sa to prakticky 2 miliónov zamestnancov a tisícov firiem, ktoré týchto zamestnancov zamestnávajú.“ Podľa ministra zrušením pracovnej zdravotnej služby by sa ušetrili nemalé náklady: „Je to celkom dobrý zárobok pre firmy, ktoré túto pracovnú zdravotnú službu poskytujú. Cena sa pohybuje na úrovni 30 eur za jedného zamestnanca za rok a jej zrušením pre 1. a 2. kategóriu, týka sa to mnohých zamestnancov v štátnej správe, ak nie prakticky všetkých, aj štátny rozpočet ušetrí rádovo desiatky miliónov eur.“
Podľa hlavy štátu je parlamentom schválené zrušenie pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov menej rizikových skupín v rozpore s príslušnou európskou smernicou, keďže sa tým znižuje úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti zamestnancov. Na to upozorňujú aj zástupcovia zamestnancov. Predseda OZ KOVO Emil Machyna tvrdí: „Ak dnes naši zamestnanci majú predávať svoje zdravie na úkor toho, aby mali prácu alebo aby zlepšili hospodársky výsledok svojho zamestnávateľa, to je zlé. Som presvedčený, že najzákladnejšie, čo človek má, je jeho zdravie, jeho rodina a kupčiť práve s takým niečím, je nedôstojné a nesprávne.“
Naopak, zamestnávatelia dôvod na zachovanie pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov menej rizikových prác nevidia. Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov ešte v novembri povedal: „My očakávame, že NR SR po opätovnom prerokovaní tohto zákona schváli zrušenie povinnosti pracovnej zdravotnej služby pre pracovníkov 1. a 2. kategórie, pretože to predstavuje príliš zbytočnú administratívnu záťaž a ďalšie dodatočné náklady pre zamestnávateľov, ktoré nie sú vynaložené účelne.“
Očakávania pána Hošťáka sa teda naplnili a povinnosť PZS pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie sa týmto od 1.1.2012 končí.
