Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Pri väčšom rozsahu citlivých informácií je dobré hneď na začiatku rokovaní s potenciálnym obchodným partnerom uzavrieť dohodu o mlčanlivosti.
V prípade porušenia povinnosti mlčanlivosti zamestnancom vznikne zamestnávateľovi viacero nárokov.
Riešením sú dohody o mlčanlivosti a konkurenčné doložky
V prípade obchodných vzťahov si zmluvné strany často už vo fáze rokovania o určitom obchode poskytujú informácie, ktoré považujú za citlivé a ktoré majú záujem chrániť. Pokiaľ strany takéto informácie výslovne označia ako dôverné, nesmie strana, ktorej sa poskytli, takéto informácie prezradiť tretej osobe, ani ich použiť pre svoje potreby v rozpore s účelom, na ktorý jej boli poskytnuté.
Uvedenú ochranu požívajú takto poskytnuté a označené informácie priamo zo zákona, a to bez ohľadu na to, či dôjde k uzavretiu zmluvy, alebo nie. Pokiaľ strana vyššie uvedenú povinnosť poruší, je povinná nahradiť druhej strane škodu, ktorá jej tým vznikla. Z praktického hľadiska je možné odporučiť, aby k označeniu informácií za dôverné došlo písomne, a to z dôvodu jednoduchšej preukázateľnosti dôverného charakteru informácií.
TIP: Aké sú znaky a trvanie obchodného tajomstva, či nároky na priznanie ochrany v prípade ohrozenia alebo porušenia práva k obchodnému tajomstvu, si môžete prečítať v článku Ako chrániť citlivé informácie
Dohoda o mlčanlivosti
Pokiaľ sa jedná o poskytnutie väčšieho rozsahu citlivých informácií, o obchod strategického významu a pod. (typicky pri predaji podniku alebo jeho časti, kedy sa zvyčajne vyhotovujú osobitné analýzy o celkovom „stave“ daného podniku), je vhodné hneď na začiatku rokovaní uzavrieť dohodu o mlčanlivosti (NDA – Non-Disclosure Agreement).
V takejto dohode je možné podrobne vymedziť informácie, ktoré sa budú považovať za dôverné, nastaviť rozsah ochrany a dovolené spôsoby nakladania s týmito informáciami (napr. ich poskytnutie zamestnancom, právnym a finančným poradcom strán a pod.), ako aj sankcie pre prípad porušenia povinností niektorou zo strán.
Konkurenčné doložky
Ochrana citlivých informácií má samozrejme význam aj počas trvania zmluvného vzťahu. Hoci určité povinnosti v súvislosti s nakladaním s citlivými informáciami možno dovodiť priamo z právnych predpisov (napr. tzv. všeobecná prevenčná povinnosť), v praxi sa táto problematika upravuje priamo v zmluvných dojednaniach strán, a to v podobe povinnosti mlčanlivosti a povinnosti chrániť citlivé informácie.
Ako osobitnú povinnosť si strany niekedy dojednávajú rôzne konkurenčné doložky, v rámci ktorých sa jedna alebo obidve strany zaviažu, že po dobu trvania zmluvy a počas určitého obdobia po jej ukončení nezamestnajú zamestnancov druhej strany. Účelom týchto doložiek môže byť o. i. to, aby sa prostredníctvom takýchto zamestnancov jedna strana nedostala k citlivým informáciám druhej zmluvnej strany.
Ochrana po skončení zmluvného vzťahu
Konkrétne nastavenie vyššie uvedených povinností bude závisieť od typu daného obchodu a rozsahu sprístupňovaných informácií. Vždy je však vhodné pamätať na ochranu citlivých informácií aj po skončení zmluvného vzťahu. Z uvedeného dôvodu bývajú v obchodných zmluvách povinnosť mlčanlivosti a povinnosť chrániť citlivé informácie nastavené tak, že „prežívajú“ samotnú zmluvu – napr. povinnosť chrániť informácie nielen po dobu trvania zmluvy, ale aj ďalší čas po jej ukončení (napr. 2 roky).
Sankcie
V rámci zmluvných dojednaní je rovnako potrebné primerane upraviť sankcie za porušenie týchto povinností, napr. vo forme zmluvnej pokuty. Sankcia by mala byť nastavená tak, aby na jednej strane obidve strany „motivovala“ riadne dodržiavať svoje povinnosti, no na strane druhej aby nebola zjavne neprimeraná danej povinnosti a jej účelu.
Strany si ďalej môžu dojednať, že porušenie niektorej z uvedených povinností jednou stranou bude zakladať právo druhej strany na odstúpenie od zmluvy. Takisto je však vhodné vymedziť prípady, kedy sa nebude jednať o porušenie predmetných povinností (typicky, ak sa citlivé informácie stanú známe bez porušenia povinností druhou stranou, ak je strana povinná tieto informácie poskytnúť na základe rozhodnutia orgánu verejnej moci a i.né).
Je potrebné dodať, že v určitých prípadoch bude druhej strane vyplývať povinnosť mlčanlivosti priamo zo zákona – napríklad v prípade advokátov, lekárov, daňových poradcov atď… .
Ochrana citlivých informácií pred zamestnancami
Popri ochrane citlivých informácií v obchodných vzťahoch netreba zabúdať ani na ich „vnútornú“ ochranu, najmä na ochranu týchto informácií medzi zamestnancami podnikateľa. Hoci základná úroveň ochrany vyplýva priamo zo Zákonníka práce (jednou zo základných povinností zamestnanca je povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám), opäť nie je na škodu túto povinnosť bližšie precizovať či už priamo v pracovnej zmluve, alebo v interných predpisoch zamestnávateľa (s ktorými však musí zamestnávateľ zamestnanca riadne a preukázateľne oboznámiť).
Nárok zamestnávateľa na náhradu škody a obmedzenie konkurenčnej činnosti
V prípade porušenia povinnosti mlčanlivosti zamestnancom vznikne zamestnávateľovi viacero nárokov. Z majetkových nárokov sa bude jednať najmä o nárok zamestnávateľa na náhradu škody – v danom prípade sa však musí jednať o zavinené porušenie povinnosti (na rozdiel od obchodných vzťahov, kde sa v závislosti od dojednania strán môže uplatňovať aj tzv. objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie).
Takisto samotná výška nároku podlieha obmedzeniam vyplývajúcim zo Zákonníka práce. Uvedené porušenie povinnosti môže okrem toho za určitých okolností predstavovať dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru.
Takéto porušenie povinnosti by malo byť v pracovnej zmluve alebo v interných predpisoch zamestnávateľa výslovne definované ako obzvlášť závažné porušenie pracovnej disciplíny, zakladajúce nárok zamestnávateľa na okamžité skončenie pracovného pomeru; konanie zamestnanca a otázku vzniku nároku zamestnávateľa na okamžité skončenie pracovného pomeru by samozrejme bolo potrebné posudzovať podľa špecifík konkrétneho prípadu.
Prechod zamestnanca ku konkurencii obmedzuje aj Zákonník práce
Obmedzenie konkurenčnej činnosti (v podobe konkurenčných doložiek) sa vyskytuje aj v pracovných vzťahoch. Je pritom potrebné rozlišovať povinnosti zamestnanca počas a po skončení pracovného pomeru.
Počas trvania pracovného pomeru zjednodušene platí, že zamestnanec môže popri tomto pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa; uvedené obmedzenie vyplýva priamo zo Zákonníka práce.
Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť na obmedzeniach uvedenej konkurenčnej činnosti aj na dobu po skončení pracovného pomeru. Takéto obmedzenia však musia spĺňať niekoľko náležitostí:
(i) musia byť dohodnuté priamo v pracovnej zmluve (teda už nie v interných predpisoch zamestnávateľa),
(ii) môžu byť najdlhšie na 1 rok,
(iii) sú prípustné, iba ak zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru má možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ich využitie by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu a
(iv) zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi primeranú peňažnú náhradu najmenej v sume 50% priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac plnenia takéhoto záväzku. Za účelom zabezpečenia postihu pre prípad porušenia konkurenčnej doložky môže byť v pracovnej zmluve dohodnutá aj primeraná peňažná náhrada, ktorú je zamestnanec povinný zaplatiť zamestnávateľovi v prípade porušenia konkurenčnej doložky. Táto náhrada však nesmie presiahnuť celkovú sumu peňažnej náhrady, ktorú zamestnávateľ zaplatí zamestnancovi po dobu plnenia záväzku.
Je zrejmé, že podnikatelia majú pomerne široké možnosti ochrany citlivých informácií, a to tak voči svojim obchodným partnerom, ako aj voči vlastným zamestnancom. Základným predpokladom ochrany však bude primeraná obozretnosť pri sprístupňovaní týchto informácií iným osobám a včasné dojednanie pravidiel ochrany a sankcií za prípadné porušenie.
Autor: JUDr. Matej Sedláček, autor je právnik v advokátskej kancelárii NIELSEN MEINL, s.r.o.
