Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Potravinárska komora Slovenska od vlády očakáva viac angažovanosti a podpory potravinárskeho priemyslu, ale aj citlivejšie zvažovanie dopadov vládnych opatrení na potravinárov.
Slovenské potravinárstvo je dlhodobo finančne poddimenzované. Myslia si to predstavitelia Potravinárskej komory Slovenska (PKS), podľa ktorých sa prostriedky z eurofondov v potravinárskom priemysle nepoužívajú transparentne a efektívne a štátna pomoc je určená takmer výlučne iným odvetviam hospodárstva. Rezort pôdohospodárstva by sa mal pri ochrane domáceho potravinárskeho priemyslu viac zamerať na finančnú stránku podpory existujúcich potravinárskych podnikov, uviedli zástupcovia PKS.
Ako ďalej konštatovali delegáti valného zhromaždenia Potravinárskej komory Slovenska, od vlády očakávajú viac angažovanosti a podpory, ale aj citlivejšie zvažovanie dopadov vládnych opatrení na potravinárov a podnikateľské prostredie.
Spracovateľský priemysel je v úpadku
Zástupcovia PKS pripomenuli, že v minulom roku sa záporné saldo zahraničného obchodu s potravinami opäť prehĺbilo a priblížilo k hodnote 1,3 miliardy eur. „Každým rokom sa zvyšuje množstvo exportovaných poľnohospodárskych surovín a každým rokom sa zvyšuje množstvo dovezených potravín, čo svedčí o prehlbujúcom sa úpadku spracovateľského potravinárskeho priemyslu. Prostriedky vynakladané rezortom predovšetkým na podporu prvovýroby sa z veľkej časti míňajú účinkom, ak finančne poddimenzovaný spracovateľský priemysel nedokáže dať surovinám od prvovýrobcov zodpovedajúcu pridanú hodnotu,“ povedal prezident PKS Daniel Poturnay.
Najtvrdší finančný dopad spôsobuje novela o odpadoch
Potravinári zároveň upozornili aj na ďalšie náklady, ktoré im vyplývajú z novely zákona o odpadoch z dielne Ministerstva životného prostredia SR. Podľa PKS táto právna úprava náklady výrobcov na recykláciu odpadov z obalov zvýšila z doterajších piatich miliónov eur ročne na približne 35 miliónov eur, pričom miera recyklácie sa primerane tomu nezvýšila.
„Hodnotíme to ako zákon s najtvrdším finančným dopadom na potravinársky priemysel za posledné roky. Dnešné znenie zákona podporuje netransparentné fungovanie systému a monopolizáciu organizácií, ktoré ho prevádzkujú. Výrobcovia celý systém platia, ale nemajú možnosť výšku poplatkov ovplyvniť a nevidia, kde sa peniaze v systéme strácajú,“ zhodnotil Poturnay.
Naopak, za pozitívne opatrenie v minulom roku považujú zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty na vybrané potraviny na 10 %. „PKS sa bude usilovať o to, aby vzhľadom na pozitívne hospodárenie štátneho rozpočtu bolo zvážené rozšírenie okruhu potravín so zníženou sadzbou, ideálne na všetky potraviny,“ uzavreli potravinári.
