Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Akoupozornil predseda SOPK Peter Mihók, pokiaľ by sa výrobok zo SR alebo ČR označil s cieľom určiť krajinu pôvodu a získať osvedčenie krajiny pôvodu označením Made in Czechoslovakia a takýto výrobok by bol následne dovezený na územie krajín, kde je označovanie výrobkov o krajine pôvodu povinné, mohol by nastať právny postih dovozcu.
Československo neeexistuje, značka by bola zavádzajúca, tvrdí obchodná komora
Opätovné zavedenie označenia výrobkov Made in Czechoslovakia je z hľadiska európskych colných predpisov a predpisov na ochranu spotrebiteľa nereálne. Tvrdí to predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók. Reagoval tak na slová premiéra Roberta Fica, ktorý na stretnutí najväčších slovenských exportérov minulý týždeň ocenil myšlienku, že by slovenské výrobky mohli byť propagované spolu s českými pod spoločnou značkou Made in Czechoslovakia, čím by mohli lepšie uspieť na zahraničných trhoch.
„Ak európsky dovozca, resp. výrobca uvedie na svojom výrobku určenom na vnútorný trh EÚ 28 označenie krajiny pôvodu formou Made in a krajina pôvodu, musí byť tento údaj pravdivý podľa európskych pravidiel nepreferenčného pôvodu, inak ide o klamanie spotrebiteľa a porušenie zákona na ochranu spotrebiteľov,“ uviedol v stredu predseda SOPK.
V štátoch mimo Európskej únie je podľa Mihóka spravidla zavedená zákonná požiadavka na označenie krajiny pôvodu aj na výrobku alebo v jeho sprievodných dokladoch. „Označenie Made in Czechoslovakia by bolo podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, resp. colných predpisov považované za nekorektné, pretože taká krajina už neexistuje, a teda aj zavádzajúce pre spotrebiteľa. A to je trestné aj podľa predpisov napríklad v USA, Austrálii, Rusku, Číne a ďalších krajinách,“ uviedol Peter Mihók.
Ako ďalej upozornil predseda SOPK, pokiaľ by sa výrobok zo SR alebo ČR označil s cieľom určiť krajinu pôvodu a získať osvedčenie krajiny pôvodu označením Made in Czechoslovakia a takýto výrobok by bol následne dovezený na územie krajín, kde je označovanie výrobkov o krajine pôvodu povinné, mohol by nastať právny postih dovozcu. Ten by si náhradu vzniknutej škody mohol úspešne vymáhať od slovenského výrobcu alebo zahraničného dodávateľa, ako náhradu škody za právne nedostatky výrobku. „To by v konečnom dôsledku mohlo vážne poškodiť imidž a dobré meno Slovenska ako člena EÚ a WTO,“ podotkol Mihók.
Podporiť použitie značky Made in Czechoslovakia by bolo možné v kontexte marketingového využitia. „Vyžadovalo by si to precízne prepracovať a dopracovať marketingovú komunikáciu a prezentáciu tejto značky kvality tak, aby sa zvýraznil aspekt, že nejde o krajinu pôvodu v zmysle colných predpisov, ale o prenesený význam tohto inštitútu,“ doplnil Peter Mihók. Označenie by tak reprezentovalo tradičnú značku kvality a tradície zviazané s know-how ľudí a kultúry danej oblasti
