Použitie súkromného motorového vozidla zamestnanca na pracovnú cestu – VZOR internej smernice

V podnikateľskej praxi nie je výnimočnou situácia, kedy zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu s jeho vlastným motorovým vozidlom (súkromným vozidlom zamestnanca). V tejto súvislosti vzniká celý rad ekonomických a právnych otázok, ktoré je vhodné formálne upraviť v internom písomnom dokumenty zamestnávateľa. V článku si priblížime základné atribúty tejto problematiky a podnikatelia tu nájdu aj písomný vzor internej smernice o používaní súkromného motorového vozidla zamestnanca na pracovnú cestu.

Právny rámec

Problematiku používania súkromných motorových vozidiel zamestnancov na pracovných cestách upravujú viaceré právne predpisy vrátane týchto hlavných:

• Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o cestovných náhradách“),
• Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o účtovníctve“),
• Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov.

Základné pojmy

Zákon o cestovných náhradách definuje v ustanovení § 2 základné pojmy spojené s touto problematikou, ktoré sa používajú aj v internej smernici zamestnávateľa a definuje ich nasledovným spôsobom:

• Pracovná cesta je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta je aj cesta, ktorá trvá od nástupu zamestnanca na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty.
• Zahraničná pracovná cesta je čas pracovnej cesty v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.
• Pravidelné pracovisko je miesto písomne dohodnuté medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak ide o zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu.

Ak má zamestnanec na základe dohody o vykonaní práce výkon práce v mieste mimo miesta pobytu, môže s ním zamestnávateľ v tejto dohode dohodnúť, že mu poskytne i pri ceste z miesta pobytu do miesta výkonu práce a späť náhrady ako pri pracovnej ceste. Pravidelné pracovisko zamestnanca vyslaného na pracovnú cestu počas dočasného pridelenia je miesto jeho výkonu práce počas dočasného pridelenia dohodnuté v dohode o dočasnom pridelení alebo v pracovnej zmluve.

Použitie motorového vozidla zamestnanca na pracovnú cestu

Zamestnanci používajú na pracovné cesty prednostne motorové vozidlá vo vlastníctve zamestnávateľa. V praxi však nie všetci zamestnávatelia disponujú vozidlami, ktoré možno prideliť zamestnancom ako služobné autá a tak je bežnou praxou, že zamestnanci sú vyslaní na pracovné cesty s použitím súkromného motorového vozidla, respektíve vozidla, ktoré nie je vo vlastníctve zamestnávateľa.

K téme