Princípy vedenia podvojného účtovníctva

V podvojnom účtovníctve má podnikateľ povinnosť odviesť daň aj v takom prípade, keď nie je isté, či sa inkaso za predaný tovar, poskytnutú službu vôbec uskutoční.

V sústave podvojného účtovníctva sa účtujú účtovné jednotky, ktorým to Obchodný zákonník prikazuje (spoločnosť s ručením obmedzeným, družstvá, akciové spoločnosti), alebo ktorým to dovoľuje (fyzické osoby – podnikatelia). Aké má podvojné účtovníctvo základy?

Základom je podvojnosť účtovných zápisov

V podvojnom účtovníctve sa účtuje o:

• stave a pohybe majetku a záväzkov,
• rozdiele majetku a záväzkov (o vlastnom imaní),
• výnosoch a nákladoch,
• príjmoch a výdavkoch,
• výsledku hospodárenia.

Výsledok hospodárenia sa zistí ako rozdiel medzi výnosmi a nákladmi, čo je veľká odlišnosť od jednoduchého účtovníctva. V tomto prípade nie je dôležité, kedy bolo uskutočnené inkaso resp. úhrada, ale či tovar bol dodaný alebo služba vykonaná. Nie je teda založené na hotovostnom princípe, pretože úhrada a inkaso nemá vplyv na výsledok hospodárenia. Toto sú teda základy podvojného účtovníctva.

Účtovný denník a hlavná kniha

Hlavnými účtovnými knihami v sústave pre základy podvojného účtovníctva sú účtovný denník a hlavná kniha. V denníku sú zachytené všetky účtovné operácie zaúčtované na jednotlivých účtoch v časovom slede. Účtovné zápisy sú usporadúvané chronologicky.

V hlavnej knihe sú zachytené všetky účtovné operácie vecne a systematicky na syntetických a analytických účtoch. Obsahuje všetky účtovné prípady z denníka. V podvojnom účtovníctve nie je oddelené účtovanie o peňažnom hospodárení od účtovania o majetku a záväzkoch. Každý účtovný prípad sa účtuje dvakrát – tieto účtovné zápisy sa preto nazývajú podvojné zápisy.

Účtovná závierka

Účtovná závierka v podvojnom účtovníctve má 3 súčasti:

1. súvaha – prehľadná a usporiadaná forma hodnotového vyjadrenia majetku podľa druhov a podľa zdrojov majetku, z ktorého majetok pochádza k určitému dátumu,
2. výkaz ziskov a strát – je prehľadné usporiadanie nákladov a výnosov účtovnej jednotky za určité obdobie v peňažnom vyjadrení v požadovanom členení tak, aby bolo zrejmé ako vznikol výsledok hospodárenia za dané obdobie,
3. poznámky – sú zdrojom vysvetľujúcich a doplňujúcich informácií o účtovnej jednotke. Majú predpísanú tabuľkovú formu. Obsahujú informácie, ktoré bližšie určujú obsah súvahy a výkazu ziskov a strát.

Jednou zo zásadných odlišností medzi týmito sústavami je vyčíslenie výsledku hospodárenia. V podvojnom účtovníctve má podnikateľ povinnosť odviesť daň aj v takom prípade, keď nie je isté, či sa inkaso za predaný tovar, poskytnutú službu vôbec uskutoční.

Pozor: Podľa pripravovanej zmeny legislatívy by mikropodniky mohli zostavovať len jednoduchšiu účtovnú závierku.

Výhodou podvojného účtovníctva je možnosť tvoriť viac druhov rezerv v porovnaní s jednoduchým účtovníctvom, ktoré sú daňovo uznateľné. Takisto má podnikateľ účtujúci v sústave podvojného účtovníctva viac možností v prípade časového rozlišovania, keďže v jednoduchom účtovníctve sa časovo rozlišuje len zaplatené nájomné inej fyzickej osobe.

Súvaha

Je prehľadná a usporiadaná forma hodnotového (peňažného) vyjadrenia majetku podľa druhov a zdrojov majetku, z ktorého majetok pochádza k určitému dátumu. Ľavú stranu súvahy nazývame strana aktív, pravú stranu zas strana pasív. Na strane aktív sa uvádza majetok a na strane pasív vlastné imanie a záväzky. Deň, ku ktorému zostavujeme súvahu, sa nazýva súvahovým dňom. Súvaha slúži na získanie prehľadu o majetku, vlastného imania a záväzkov účtovnej jednotky.

Bilančný princíp

Na majetok sa pozeráme z dvoch hľadísk:

• podľa formy v akej sa majetok v podniku nachádza,
• podľa zdrojov z akých sú jednotlivé zložky majetku financované.

Na jedinú podstatu máme teda v podvojnom účtovníctve dvojaký pohľad – toto sa označuje ako bilančný princíp.

V rámci podnikateľskej činnosti neustále dochádza k premene majetku a jeho zdrojov vo všetkých jeho fázach. Každú takúto premenu v rámci kolobehu nazývame hospodárska operácia. Hospodárskou operáciou je každý jav a skutočnosť, ktorá vedie k zmene majetku a jeho zdrojov, k vzniku nákladov a výnosov.

V účtovníctve však vznikajú aj prípady, ktoré, ktoré vyplývajú iba z techniky účtovania, pričom nedochádza k zmenám jednotlivých zložiek majetku ani jeho zdrojov. Takéto operácie sa nazývajú účtovné operácie. Hospodárske a účtovné operácie predstavujú spolu účtovné prípady, ktoré sú predmetom účtovníctva a účtuje sa o nich.

Účtovné prípady sa v účtovníctve zaznamenávajú v účtovných dokladoch, na základe ktorých sa vykonávajú účtovné zápisy v účtovných knihách. Účtovný zápis je písomné alebo technické zaznamenanie účtovného prípadu na základe účtovného dokladu v účtovnej knihe.

Hospodárske zápisy sa delia na:

• pôsobiace na výsledok hospodárenia,
• nepôsobiace na výsledok hospodárenia.

Podvojnosť účtovných zápisov

Vznik každej hospodárskej operácie predstavuje dvojstranný ekonomický akt, pri ktorom zmena v určitej zložke majetku vyvoláva v prislúchajúcej výške zmenu v inej zložke majetku. Jedná sa o 2 zmeny (na 2 účtoch) ekonomického charakteru. Oba účty, na ktorých sa účtuje ten istý účtovný prípad, sa nazývajú súvzťažné účty.

Základným metodickým prostriedkom účtovníctva je podvojný účtovný zápis. Podvojným účtovným zápisom je zaúčtovanie rovnakého účtovného prípadu na dvoch účtoch, zaúčtovanie rovnakého účtovného prípadu na dvoch rôznych stranách účtov a zaúčtovanie tej istej sumy na obidvoch účtoch.

V praxi sa vykonávajú dvojaké podvojné zápisy:

• jednoduchý účtovný zápis – vykonáva sa na 2 účtoch,
• zložený účtovný zápis – vykonáva sa na viac ako 2 účtoch.

Účet chápeme ako dvojstranné účtovné pole, na ktorom sa účtuje o rovnakom obsahu. Je jedným zo základných metodických prostriedkov. Nazývame ho aj konto. Každý účet má 2 strany – polia. Na jednej strane sa vždy evidujú prírastky a na druhej strane sa vždy evidujú úbytky.

Ľavú stranu označujeme ako strana MÁ DAŤ (MD) a pravú stranu označujeme ako stranu DAL (D). Každý účet sa označuje názvom a číselným znakom – kódom, ktorý zjednodušuje zápis účtovného prípadu na účtoch.

    MD                       Číselné označenie – názov účtu                 D

Účtová osnova

Predstavuje zoznam syntetických účtov so záväzným číselným a slovným značením, usporiadaných podľa ich ekonomického obsahu, ktoré môže účtovná jednotka v rámci svojho podvojného účtovníctva používať. Účtová osnova pre účtovné jednotky sa nazýva rámcová účtová osnova pre podnikateľov.

Jednotlivé syntetické účty sú v rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov rozdelené do účtových tried, tie sa ďalej členia do účtových skupín a tie obsahujú jednotlivé účty. Podstatou usporiadania účtov v účtovej osnove je dekadický princíp.<

Osnova obsahuje 10 účtových tried, každú triedu možno rozdeliť na 10 účtových skupín, účtovú skupinu zas na 10 syntetických účtov.Každý účet z účtovej osnovy je označený číslicovým znakom účtu a slovným označením.

V účtovej osnove u nás sa prevažne používa trojmiestny číslicový znak, pričom:

• prvý číslicový znak označuje účtovú triedu,
• druhý číslicový znak označuje účtovú skupinu v rámci účtovej triedy,
• tretí číslicový znak označuje účet v rámci účtovej skupiny.

Syntetické účty a analytická evidencia

Na syntetických účtoch sa účtujú jednotlivé druhy majetku, zdrojov majetku, nákladov a výnosov. A to však iba súhrnne, tým pádom syntetická evidencia nemôže poskytovať podrobné údaje. V praxi sa k syntetickým účtom vedie analytická evidencia. Táto evidencia je podrobnejšia a poskytuje údaje pre potreby finančného riadenia a kontroly podniku, respektíve pre daňové účely. Medzi syntetickou a analytickou evidenciou je vzájomná väzba, pričom ide o vecnú a formálnu väzbu.

Vecná účtovná väzba spočíva v tom, že:

• peňažné sumy na analytických účtoch musia zodpovedať príslušným súhrnným peňažným sumám na syntetických účtoch, ku ktorým sa tieto účty vedú,
• z príslušnosti analytických účtov k syntetickým účtom vyplýva, že súčet začiatočných stavov a konečných zostatkov alebo konečných stavov analytických účtov sa musí rovnať začiatočnému stavu, konečnému stavu alebo konečnému zostatku príslušného syntetického účtu. Tento vzťah platí aj pre obraty na analytických účtoch a syntetickom účte.

Formálna účtovná väzba je daná tým, že začiatočné stavy, účtovné prípady (obraty) a konečné zostatky, resp. konečné stavy, sa účtujú na analytických účtoch na tej istej strane ako na príslušnom syntetickom účte.

Autor: Arisan, s.r.o., nezávislá poradenská spoločnosť, špecializujúca sa na komplexné vedenie účtovnej, daňovej, mzdovej a ostatnej konzultačnej agendy

Odporúčané ebooky

Súvisiace články v seriáli "Podvojné účtovníctvo"

Podvojné účtovníctvo – interne alebo externe?

Výber vhodného účtovného softvéru