Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Spôsob výkonu verejnej moci v elektronickej podobe má všeobecnú právnu úpravu. Vláda totiž schválila návrh zákona o eGovernmente.
Podstatou návrhu je kodifikácia elektronickej komunikácie ako nosnej formy komunikácie s verejnou mocou i samotnej verejnej moci medzi sebou tak, aby sa komunikačné procesy zjednodušili, zrýchlili, sprehľadnili, zjednotili a aby sa zvýšila bezpečnosť tejto komunikácie.
Občan mbude môcť dostať úradné rozhodnutie aj elektronicky
Zákon nastavuje základný rámec komunikácie občanov a firiem so štátom. „Pre každý štátny orgán zavádza povinnosť prijať od občana podanie alebo žiadosť v elektronickej podobe,“ povedal Peter Pellegrini, štátny tajomník Ministerstva financií SR (MF) na jarnej konferencii ITAPA 2013.
Štátna inštitúcia bude podľa jeho slov musieť občanovi či firme v elektronickej podobe na ich žiadosť aj odpovedať. Nepôjde pri tom len o emailovú komunikáciu, občan bude môcť elektronickou cestou dostať aj úradné rozhodnutie do svojej osobnej schránky.
„Samozrejme, takto sa nebude diať ihneď po nadobudnutí účinnosti zákona. Je tam prechodné obdobie tri roky, aby sa štátne orgány mali čas pripraviť,“ dodal Pellegrini. To však podľa jeho slov neznamená, že niektoré úrady nezačnú spomínaným spôsobom komunikovať skôr.
Zákon by mal nadobudnúť účinnosť v októbri
Súčasná legislatíva je podľa MF rozdelená medzi desiatky predpisov jednotlivých rezortov. Týmto návrhom by sa mala vytvoriť zastrešujúca platforma pre všetky elektronické služby. Návrh zákona taktiež obsahuje úpravu nových pojmov, ktoré nie sú definované v dnešnom práve a sú pre plnohodnotný výkon verejnej moci v elektronickej podobe nevyhnutné. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. októbra 2013.
eGovernment v Európe zaostáva za komerčnými službami
Pokiaľ chce verejný sektor naplno využiť výhody plynúce z informatizácie, bude sa musieť viac prispôsobiť potrebám občanov. Napriek tomu, že dostupnosť služieb eGovernmentu je pomerne vysoká, v oblasti spokojnosti užívateľov stále zaostávajú za komerčnými elektronickými službami.
Vyplýva to z prieskumu Európskej komisie (EK), ktorý uskutočnila spoločnosť Capgemini v 32 európskych krajinách na vzorke 28 tis. respondentov. Účastníci prieskumu boli najviac spokojní s komerčnými službami elektronického bankovníctva a nakupovania.
Služby musia vychádzať z potrieb ľudí
Podľa konzultanta pre verejný sektor v Capgemini Tomáša Pavlíka je chybou, že elektronické služby sa vytvárajú z vnútra inštitúcií smerom k užívateľom. „Pokiaľ sa pri tvorbe služieb nevychádza z potrieb ľudí, nebudú ich využívať,“ uviedol Pavlík na utorkovej tlačovej konferencii Zastúpenia EK na Slovensku. Dodal, že investícia do informatizácie a informačných technológii ešte neznamená aj efektívne využitie zdrojov. Služby treba podľa jeho slov v prvom rade prispôsobovať potrebám ich užívateľom.
Medzi najväčšie bariéry používania elektronických služieb verejnej správy respondenti zaradili problémy pri ich využívaní (24 %) a nedostatočnú informovanosť o ich existencii (21%). Navyše, takmer dve tretiny občanov (62 %) nie sú vôbec naklonené službám eGovernmentu a uprednostňujú osobný kontakt. Od využívania spomínaných služieb ľudí taktiež odrádza očakávanie, že aj tak budú musieť svoju agendu vybaviť osobne v „papierovej“ podobe. Iba 11 % opýtaných má obavy o bezpečnosť osobných údajov.
Elektronická štátna správa šetrí peniaze
Na druhej strane, ako výhody eGovernmentu ľudia vnímajú transparentnosť, úsporu času alebo možnosť kontroly priebehu poskytovanej služby. Medzi ďalšie pozitíva patrí aj šetrenie peňazí. Medzi najobľúbenejšie elektronické služby obyvatelia Európy zaradili možnosť podania daňového priznania, zápis na vysoké školy alebo žiadosť o študentský grant. Najmenšej popularite sa tešia služby spojené s nahlasovaním trestných činov a s prideľovaním dávok v invalidite.
Slovensko na dne rebríčka
V ukazovateľoch, ktoré sa zameriavajú na životné situácie, sa Slovensko umiestnilo na spodných priečkach. V hodnotení služieb spojených so založením podnikania a štúdiom na vysokej škole je SR na 30. resp. 29 priečke z 32 krajín. Najhoršie však krajina dopadla v hodnotení elektronických služieb vzťahujúcich sa na stratu a hľadanie zamestnania, kde sa SR umiestnila na poslednom mieste. „Malý počet reálnych elektronických služieb zatiaľ neumožňuje ich spájať tak, aby bolo možné vyriešiť kompletné životné situácie,“ uvádza prieskum.
