Buďte správne informovaný! Získajte prémiový účet TU
Prihlásenie
Zakúpiť členstvo
Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

Zmeny v zákone o dani z príjmov od 1. 1. 2020

novela zákona o dani z príjmov
novela zákona o dani z príjmov Foto: Getty Images
30. septembra 2019 Zdroj podnikam.sk Tlačiť

Vláda schválila novelu zákona, ktorou sa od 1. 1. 2020 mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Niektoré nové ustanovenia však nadobudnú účinnosť až od 1. 1. 2021 a 1. 1. 2022. K najväčším zmenám, ktoré novela od nového roka prinesie patrí nová kategória mikrodaňovníkov, zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane, či zníženie sadzby dane z 21% na 15% pre vybrané skupiny daňovníkov.

Novela obsahuje opatrenia vyplývajúce z Analýzy zjednodušenia výpočtu základu dane pre malé a stredné podniky, s cieľom znížiť administratívne zaťaženie a podporiť malé a stredné podniky prostredníctvom dane z príjmov a takisto aj opatrenia vyplývajúce z Návrhu opatrení na odstránenie bariér pre trvalo udržateľný rozvoj automobilového priemyslu na Slovensku vrátane dodávateľskej siete. Obsahuje aj opatrenia zvýhodňujúce daňové odpisovanie elektromobilov. Cieľom novely je aj transpozícia smernice Rady (EU) 2017/952, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami, pričom sa zavádzajú pravidlá, ktoré zamedzujú využívaniu hybridných prvkov v dôsledku odlišných daňových posúdení finančných nástrojov a daňových subjektov predovšetkým v medzinárodnom kontexte, vedúcich k znižovaniu daňovej povinnosti.

Na základe poznatkov z uskutočnených konzultácií a z aplikačnej praxe sa upravujú, spresňujú a zjednocujú niektoré ustanovenia zákona o dani z príjmov. Novela obsahuje aj opatrenia v oblasti boja proti daňovým únikom a zvyšovania efektivity výberu a vymáhania daní.

Zmeny v zákone sú zamerané najmä na:

Podporu malých a stredných podnikov

  • zavedenie definície mikrodaňovníka a s ňou súvisiace zmeny v zdaňovaní tejto skupiny daňovníkov
  • úprava podmienok odpočtu daňovej straty

Znižovanie administratívneho zaťaženia daňovníkov

  • zavedenie automatickej registrácie správcom dane
  • zjednodušenie podmienok na zahrňovanie do základu dane pri výdavkoch, ktoré sú súčasťou základu dane až po zaplatení

Zníženie administratívnej náročnosti pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti

  • rozšírenie oslobodenia od dane pre vymedzené druhy nepeňažných príjmov
  • zavedenie možnosti zamestnávateľa vystaviť a doručiť zamestnancovi po vzájomnej dohode vymedzené druhy dokladov elektronickou formou
  • umožnenie zamestnancovi podať zamestnávateľovi po vzájomnej dohode žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň elektronickou formou
  • zrušenie povinnosti zamestnanca každoročne podpisovať vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu

Platenie preddavkov na daň z príjmov

  • zvýšenie hranice pre povinnosť platenia preddavkov a zjednodušenie výpočtu poslednej známej daňovej povinnosti
  • zjednodušenie spôsobu platenia preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v prípade neexistencie zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane
  • zjednotenie lehoty na vyrovnanie preddavkov na daň platených do lehoty na podanie daňového priznania novovzniknutého daňovníka s ostatnými daňovníkmi

Podpora automobilového priemyslu

  • zvýšenie sumy oslobodeného nepeňažného plnenia zamestnanca z dôvodu zabezpečenia ubytovania
  • zvýšenie podpory podnikového výskumu a vývoja prostredníctvom odpočtu (výdavkov) nákladov vynaložených na výskum a vývoj
  • zavedenie samostatnej odpisovej skupiny pre elektromobily.

V článku sa venujeme niektorým zo zmien, ktoré prinesie novela zákona od 1.12020, 1.1.2021 a 1.1.2022. Bližšie sa konkrétnym zmenám budeme venovať v sérii pripravovaných článkov.

V prémiovej časti obsahu nájdete:

  • Zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane
  • Zníženie sadzby dane z 21 % na 15 %
  • Mikrodaňovník
  • Vklad
  • Podiel na zisku
  • Nepeňažné plnenie
  • Oslobodenie vzdelávania zamestnancov
  • Oslobodenie príspevku zo sociálneho fondu na lekársku preventívnu prehliadku
  • Príspevok zamestnávateľa na dopravu
  • Príspevok zamestnávateľa na bývanie
  • Oslobodenie od dane
  • Zdroj príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou
  • Daňový výdavok až po zaplatení
  • Nepremlčanosť pohľadávky
  • Základ dane
  • Hybridné nesúlady
  • Daňové výdavky
  • Vstupná cena finančného majetku
  • Nová odpisová skupina 0
  • Odpočet daňovej straty
  • Odpočet výdavkov na výskum a vývoj
  • Platenie preddavkov na daň
  • Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, zamestnaneckej prémie a daňového bonusu
  • Ročné zúčtovanie
  • Zaokrúhľovanie
  • Registračná povinnosť a oznamovacia povinnosť

Zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane

Jednou z najvýraznejších zmien v zákone o dani z príjmov je zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane. Výška nezdaniteľnej časti je naviazaná na sumu platného životného minima. Od zdaňovacieho obdobia roku 2020 sa jej výška nebude počítať ako 19,2 násobok životného minima, ale ako 21 násobok. Pri súčasnej výške životného minima 210,20 eur ide o zvýšenie na sumu 4 414,20 eur, oproti súčasnej výške 3 937,35 eur.

Zníženie sadzby dane z 21 % na 15 %

Významnou zmenou v zákone o dani z príjmov je zníženie sadzby dane z úrovne 21 % na 15 %. Toto zníženie však platí len pre právnické osoby a SZČO s ročnými príjmami (výnosmi) neprevyšujúcimi sumu 100 000 eur. Znížená sadzba sa bude uplatňovať už za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2020.

Mikrodaňovník

V nadväznosti na analýzu zjednodušenia výpočtu základu dane pre malé a stredné podniky sa za účelom podpory rozvoja malých daňovníkov zavádza nový pojem „mikrodaňovník“. Mikrodaňovníkom je daňovník – fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a za zdaňovacie obdobie výška týchto príjmov (ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11) alebo výnosov (ak daňovník účtuje v sústave podvojného účtovníctve) je maximálne vo výške sumy stanovenej na účely registrácie na daň z pridanej hodnoty, t.j. v súčasnosti 49 790 eur. Rovnako sa za mikrodaňovníka považuje aj daňovník právnická osoba, ktorej všetky výnosy dosiahnuté za príslušné zdaňovacie obdobie sú maximálne vo výške 49 790 eur vrátane. Za mikrodaňovníka nie je možné považovať daňovníka – fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá síce spĺňa podmienku dosiahnutia príjmov (výnosov) do 49 790 eur, ale je závislou osobou podľa § 2 písm. n) až r) zákona. Postavenie mikrodaňovníka však môže daňovník nadobudnúť prvýkrát až od 1. 1. 2021.

Odpisovanie hmotného majetku mikrodaňovníka

Ustanovenie § 26 ods. 13 umožňuje uplatniť u daňovníka, ktorý je mikrodaňovníkom pri majetku zaradenom v odpisových skupinách 0 až 4 (hnuteľný majetok) s výnimkou osobných automobilov, ktorých vstupná cena je 48 000 a viac, daňové odpisy najdlhšie počas doby odpisovania stanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu, do ktorej je majetok zaradený. To znamená, že mikrodaňovník má možnosť uplatniť si daňové odpisy najviac počas počtu zdaňovacích období, ktoré zodpovedajú dobe odpisovania stanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu, pričom výška daňového odpisu je v tomto prípade na dobrovoľnom rozhodnutí mikrodaňovníka. Tento spôsob daňových odpisov umožňuje uplatnenie vstupnej ceny, resp. vstupnej ceny zvýšenej o technické zhodnotenie majetku aj v jednom zdaňovacom období, pričom daňovník je povinný aplikovať ostatné ustanovenia týkajúce sa uplatňovania daňových výdavkov hmotného majetku. Zákon o dani z príjmov v § 22 ods. 9 jednoznačne stanovuje, že mikrodaňovník, ktorý bude uplatňovať zvýhodnený spôsob odpisovania stanovený v § 26 ods. 13, nemôže uplatniť ustanovenie o prerušení odpisovania. Tento spôsob odpisovania je možné použiť na hmotný majetok, ktorý je zaradený do užívania alebo u fyzickej osoby zaradený do obchodného majetku v zdaňovacom období, v ktorom je daňovník považovaný za mikrodaňovníka a uplatňuje uvedený spôsob daňových odpisov aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach bez ohľadu na skutočnosť, či v týchto zdaňovacích obdobiach má alebo nemá status mikrodaňovníka. V prípade vyradenia majetku pred uplynutím doby odpisovania alebo predĺženej doby odpisovania, je daňovník povinný zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi sumou už uplatnených odpisov do daňových výdavkov a sumou odpisov, ktoré by boli vyčíslené podľa § 27 alebo § 28 (v prípade majetku zaradeného do odpisovej skupiny 2 alebo 3) a má možnosť uplatniť si daňovú zostatkovú cenu podľa § 25 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Tvorba daňových opravných položiek k pohľadávkam

Do § 20 sa dopĺňa osobitný režim pre zahrňovanie opravnej položky k nepremlčanej pohľadávke zahrnutej do zdaniteľných príjmov u mikrodaňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva. Takýto daňovník, ak nebude postupovať podľa § 20 ods. 14, sa môže rozhodnúť využiť zvýhodnený režim spočívajúci v daňovom výdavku tvorby opravnej položky k pohľadávke v súlade s účtovníctvom. Rovnako sa môže mikrodaňovník rozhodnúť aj pre možnosť daňovej tvorby opravnej položky vzťahujúcej sa k príslušenstvu pohľadávky zahrnutému do zdaniteľných príjmov v súlade s účtovníctvom.

Vklad

Do § 2 písmena ac) sa dopĺňa, že za vklad sa považuje aj akcionárom splatený príplatok do rezervného fondu, ktorý je povinná spoločnosť vytvoriť pri založení spoločnosti podľa § 217 Obchodného zákonníka, ako aj ďalšie príplatky splatené priamo daňovníkom do rezervného fondu, ktoré mu vyplývajú zo spoločenskej zmluvy alebo Obchodného zákonníka. Ak je emisný kurz akcie vyšší ako jej menovitá hodnota, suma prevyšujúca menovitú hodnotu akcie je emisné ážio. Rovnako po splatení daňovníkom sa emisné ážio považuje za vklad splatený daňovníkom. Obdobne to platí aj u spoločníka s.r.o., ktorý vkladá vklad do rezervného fondu podľa § 67 Obchodného zákonníka, resp. člena družstva, ktorý vkladá vklad do nedeliteľného fondu družstva podľa § 235 Obchodného zákonníka. Za vklad sa nepovažuje zvýšenie rezervného fondu resp. nedeliteľného fondu družstva z nerozdelených ziskov, ktoré nie sú daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.

Podiel na zisku

Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) vymedzuje, čo sa považuje za podiel na zisku (dividendu). Podľa § 217a Obchodného zákonníka môže spoločnosť vytvoriť kapitálový fond z príspevkov akcionárov resp. spoločníkov, pričom príspevky sa za kapitálový fond považujú okamihom splatenia. Ak sa spoločnosť rozhodne použiť nerozdelený zisk po zdanení na tvorbu kapitálového fondu z príspevkov, aby bola splnená podmienka splatenia akcionárom resp. spoločníkom, považuje sa takéto použitie nerozdeleného zisku po zdanení za vyplatený podiel na zisku (dividendu). Až potom je možné tieto prostriedky považovať za príspevok splatený akcionárom resp. spoločníkom podľa § 217a Obchodného zákonníka. Zároveň sa dopĺňa, že za podiel na zisku (dividendu) sa považuje aj rozdelenie prostriedkov z rezervného fondu medzi spoločníkov (akcionárov), v časti, v akej bol tvorený z nerozdeleného zisku po zdanení. V nadväznosti na tieto zmeny v § 3 ods. 1 písm. e) sa spresňuje aj rozsah podielov na zisku  (dividend) považovaných za príjem zo zdroja na území Slovenskej republiky nerezidenta v § 16 ods. 1 písm. e) 9. bode.

Nepeňažné plnenie

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa vypúšťa Príloha č. 6. Postup navyšovania nepeňažného plnenia sa ponecháva na zamestnávateľovi. Z dôvodu nadbytočnosti sa zo zákona vypúšťa nemožnosť brutácie zdaniteľných príjmov podľa § 5 ods. 1 písm. j) a to z dôvodu, že ide o príjmy napr. členov volebných komisií, ktoré sú oslobodené od dane a aj od odvodov a vypúšťajú sa aj príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. k), ktorými sú príjmy dôchodcov od bývalého zamestnávateľa.

Oslobodenie vzdelávania zamestnancov

Z dôvodu zvýšenia potreby dosiahnutia vyššej a lepšej kvalifikácie zamestnancov potrebnej pre činnosť zamestnávateľa sa spresňuje a rozširuje oslobodenie „benefitov“ poskytnutých zamestnávateľom a to formou ním zabezpečeného vzdelávania, ktoré je zadefinované napríklad v ustanoveniach Zákonníka práce, zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, a aj v zákone o štátnej službe, pričom ide tak o prehlbovanie kvalifikácie, rekvalifikáciu ako aj zvyšovania kvalifikácie.

Od dane z príjmov je však oslobodený výlučne nepeňažný príjem zamestnanca od zamestnávateľa vo forme zabezpečenia a poskytovania vzdelávania vtedy, ak sú tieto vzdelávacie aktivity predpokladom pre vykonávanie podnikateľskej činnosti zamestnávateľa. Ak ide o aktivity v rámci celoživotného vzdelávania hradené zamestnávateľom, ktoré nesúvisia s podnikateľskou činnosťou zamestnávateľa, nebude sa jednať o príjem oslobodený od dane zo závislej činnosti na strane zamestnanca a na strane zamestnávateľa nepôjde o daňovo uznaný výdavok. V nadväznosti na ustanovenia ZP a iné osobitné predpisy bude oslobodené od dane z príjmov vzdelávanie zabezpečované zamestnávateľom, ktorým sa rozumie aj zvyšovanie kvalifikácie zamestnanca formou absolvovania (dodatočného) komplexného študijného programu na niektorej zo stredných príp. vysokých škôl, pričom u zamestnanca dochádza k zvýšeniu dosiahnutého stupňa vzdelania (napr. získanie maturity, absolvovanie vysokoškolského štúdia a pod.). Ide o tie prípady vzdelávania zamestnancov, ktorých potrebu a nevyhnutnosť vie zamestnávateľ odôvodniť. Z toho dôvodu a aj na podporu prezieravosti a strategického zmýšľania zamestnávateľa sa ustanovuje, že pokiaľ ide o zvyšovanie stupňa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie 1. alebo 2. stupňa, musí byť splnená podmienka trvania pracovnoprávneho alebo štátnozamestnaneckého vzťahu zamestnanca u zamestnávateľa k začiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov. Napr. študent práv s ukončeným prvým stupňom právnickej fakulty je zamestnaný v komerčnej kancelárii, pričom zamestnávateľ, aby ho mohol vyslať aj na samostatné zastupovanie v právnych konaniach musí mať dokončený druhý stupeň vysokoškolského štúdia. Potrebu zvýšenia kvalifikácie tohto svojho zamestnanca by zamestnávateľ preukázal aj zvýšeným počtom klientov, ktoré je potrebné zastupovať v právnych konaniach, pričom nemá potrebu zamestnať iného zamestnanca s ukončeným vysokoškolským vzdelaním, ale má záujem podporiť a vyučiť si už svojho zamestnanca. V tejto súvislosti sa upravuje aj ustanovenie § 19 ods. 2 písm. c) tretí bod zákona.

Oslobodenie príspevku zo sociálneho fondu na lekársku preventívnu prehliadku

Pôvodné znenie zákona sa nahrádza novým oslobodeným druhom príjmu, ktorým sú príspevky zo sociálneho fondu na lekársku preventívnu prehliadku, poskytovanú nad rámec zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto opatrením zamestnávateľ podporí účasť zamestnancov na lekárskych preventívnych prehliadkach a efektívnym a účinným spôsobom bude u zamestnancov podporovať ochranu ich zdravia a prevenciu pred rôznymi civilizačnými ochoreniami (môže ísť napr. o preventívne vyšetrenie zamestnancov určitého veku alebo zamestnania na srdcovo-cievne alebo iné ochorenia ohrozujúce túto skupinu zamestnancov, onkologické prehliadky, mamografické a sonografické vyšetrenia napr. u žien, vyšetrenie zraku zamestnancov pracujúcich s počítačmi a pod.). Zo sociálneho fondu nie je možné uhrádzať prípadné náklady na preventívne lekárske prehliadky skupín zamestnancov, ktoré je zamestnávateľ povinný vykonávať podľa osobitných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Príspevok zamestnávateľa na dopravu

Ďalšou zmenou je prepočet nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi od zamestnávateľa z titulu zabezpečenia dopravy na miesto výkonu práce a späť. Z novely zákona vyplýva, že od dane môže byť oslobodené plnenie v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne, pričom ak toto plnenie zamestnanca presiahne túto sumu, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie plnenie nad 60 eur vypočítané z preukázateľne vynaložených prostriedkov zamestnávateľa, prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle, ktoré sa zníži o prípadný príspevok zamestnanca. Táto zmena reflektuje na situácie ktoré vzišli z praxe a to v prípadoch, kedy motorové vozidlá pri doprave neboli plne obsadené, pričom zamestnanci bez svojho pričinenia znášali náklady aj za takéto neobsadené miesta. Podľa prechodného ustanovenia sa úpravy navrhnuté v § 5 ods. 7 písm. m) použije prvýkrát pri poskytnutí dopravy na miesto výkonu práce a späť po 31. decembri 2020.

Príspevok zamestnávateľa na bývanie

Zvyšuje sa tiež suma oslobodenia nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi na ubytovanie zo 60 eur na 100 eur . Podľa prechodného ustanovenia sa oslobodenie tohto typu nepeňažného príjmu zamestnancov v sume najviac 100 eur použije prvýkrát pri poskytnutí ubytovania po 31. decembri 2019. Ide o príspevok pre zamestnancov od zamestnávateľa, ktorého prevažujúca činnosť je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke.

Oslobodenie nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi
Od dane bude oslobodené aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi, ak na strane zamestnávateľa nie je uznaným daňovým výdavkom (napr. parkovné na pozemku zamestnávateľa, teambuildingové akcie, firemné večierky). Oslobodenie od dane vo výške najviac 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateľov za zdaňovacie obdobie sa nepoužije na príjmy, ktoré sú od dane oslobodené podľa iných ustanovení [napr. podľa § 5 ods. 3 písm. c), § 5 ods. 7 písm. k)]. Oslobodenie od dane sa uplatní aj u zamestnanca zamestnávateľa, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie.

Príjmy oslobodené od dane

V § 9 ods. 1 písm. k) sa slová „ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom presiahne jeden rok“ nahrádzajú slovami „a to po uplynutí jedného roka od ich nadobudnutia, ak doba medzi ich prijatím na regulovaný trh alebo obdobný zahraničný regulovaný trh a predajom presiahne jeden rok“. Touto úpravou sa spresňujú podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja cenných papierov prijatých na regulovaný trh tak, aby bolo obchodovanie na regulovanom trhu podporené vo väčšej miere. Rovnako sa táto úprava zavádza aj z dôvodu zamedzenia daňovým špekuláciám systémom vkladania cenných papierov pred predajom na regulovaný trh, aby sa mohli následne predať s oslobodením od dane, nakoľko ročná doba od nadobudnutia uplynula.

Plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu poskytnuté daňovníkovi ako náhrada škody resp. náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti od poisťovne budú u tohto daňovníka, ktorého schopnosť vykonávať doterajšiu činnosť v dôsledku úrazu klesla o viac ako 40 %, od dane z príjmov oslobodené v závislosti od obdobia, na ktoré sa toto poistné plnenie vypláca. Na základe získaných informácií a praktických zistení či už zo strany poškodených daňovníkov ako aj zo strany Slovenskej asociácie poisťovní vyplýva, že jednorazové vysporiadanie odškodnenia budúcich poistných nárokov, poškodení daňovníci uprednostňujú pred pravidelným vyplácaním mesačnej úrazovej renty. Dohoda o jednorazovom odškodnení sa javí ako výhodná nie len pre poisťovne, pre ktoré je administratívne jednoduchšia, ale najmä pre poškodených daňovníkov. V prípade jednorazového odškodnenia má poškodený daňovník k dispozícii významnú sumu prostriedkov, ktoré spravidla použije na finančne náročné investície do nevyhnutných predovšetkým stavebných úprav, spojených s bezbariérovým prístupom v rámci svojho obydlia. Títo zdravotne hendikepovaní ľudia častokrát nemajú inú možnosť, ako inak by mohli získať peniaze na tento účel. Z toho dôvodu sa zvýšila hranica oslobodenia uvedeného druhu príjmu u tejto skupiny daňovníkov z pôvodnej maximálnej sumy vo výške nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka platnej v danom zdaňovacom období na sumu jej násobku podľa počtu rokov, na ktoré sa poistné plnenie ako náhrada za stratu na zárobku daňovníkovi vypláca, maximálne do výšky 20 000 eur za zdaňovacie obdobie. Oslobodenie od dane si daňovník môže uplatniť výlučne v roku vyplatenia plnenia komerčnou poisťovňou. Rok, v ktorom bolo plnenie daňovníkovi vyplatené sa započítava do počtu rokov na tento účel.

Oslobodenie od dane

Pri výplate príjmov uvedených v § 13 ods. 2 písm. f) a h) sa v § 13 ods. 3 a v § 43 ods. 21 zavádza aj prospektívne splnenie časového obdobia pre držbu podielu na základnom imaní. V prípade, že minimálna časová lehota pre nepretržitú držbu podielu na základnom imaní bude splnená po dni, v ktorom platiteľ dane vyplatil príjem daňovníkovi, daňovník môže požiadať správcu dane o vrátenie tejto zrazenej dane.

Podľa § 155 Obchodného zákonníka môže akciová spoločnosť vydávať okrem kmeňových akcií aj iné akcie. Oslobodenie podľa § 13c zákona o dani z príjmov je možné uplatniť na príjem (výnos) z predaja tých akcií, u ktorých budú splnené podmienky pre oslobodenie uvedené v § 13c ods. 2 resp. 3 zákona o dani z príjmov. Podľa § 220i ods. 3 Obchodného zákonníka môže jednoduchá spoločnosť na akcie vydávať iba kmeňové akcie a akcie s osobitnými právami. Do odseku 1 sa preto dopĺňa, že od dane sa oslobodzuje aj príjem z predaja kmeňových akcií alebo akcií s osobitnými právami akcionára jednoduchej spoločnosti na akcie. Toto oslobodenie je však možné uplatniť rovnako iba v prípade, ak budú splnené podmienky uvedené v odseku 2. Zároveň sa spresňujú aj odseky 2 a 3.

V § 13c ods. 3 sa spresňuje, že oslobodenie sa nevzťahuje na príjem (výnos) z predaja vlastných akcií podľa § 161a a § 161b Obchodného zákonníka. V ods. 4 písmene a) sa spresňuje, že za deň splatenia peňažného vkladu sa rozumie až deň úplného splatenia peňažného vkladu po zápise do Obchodného registra.

Zdroj príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou

Príjmom daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov na území SR sú odplaty za poskytnutie služieb vymedzených v § 16 ods. 1 písm. e) 10. bod zákona vo výške, v akej je táto odplata súčasne uplatnená ako daňový výdavok. V záujme zníženia bariér v oblasti exportu, vyplývajúcich z aplikačnej praxe, sa zavádza úprava, ktorá sa uplatní na situácie predaja tovaru v zahraničí, s ktorým sú spojené náklady preukázateľne vynaložené na poskytnutie marketingových a sprostredkovateľských služieb v tomto štáte. V takýchto situáciách nebudú odplaty za poskytnutie marketingových služieb a služieb sprostredkovateľskej činnosti považované za príjmy zo zdrojov na území SR.

Do zdroja príjmu plynúceho zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa dopĺňa aj príjem plynúci z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov. Za takýto príjem sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti, ak bolo predtým zvyšované z prostriedkov kapitálového fondu tvoreného z príspevkov spoločníkov. Tento príjem sa bude u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zdaňovať podľa § 43 ods. 2 daňou vyberanou zrážkou, pričom vyplatený príjem je možné znížiť podľa § 43 ods. 5 písm. e) o hodnotu príspevku do kapitálového fondu z príspevkov splateného priamo daňovníkom. Takto vybranú daň je možné považovať za preddavok na daň podľa § 43 ods. 6 písm. b).

Daňový výdavok až po zaplatení

Upravuje rozsah výdavkov, ako aj ich výška, ktoré sú považované za daňový výdavok až po zaplatení. Ustanovenie sa spresňuje v tom význame, že podmienka zaplatenia sa nedotýka tých výdavkov (nákladov), ktoré sa stávajú súčasťou obstarávacej ceny majetku resp. súčasťou vlastných nákladov napr. v prípade zásob. Tieto neuhradené výdavky (náklady) podliehajú ustanoveniu § 17 ods. 27 zákona. U výdavkov vymedzených v § 17 ods. 19 ustanovení sa bude sledovať už iba podmienka zaplatenia (vypustenie dodatočných limitácií).

V písmene c) sa vypúšťa možnosť zahrnutia príjmov (výnosov) z marketingových a iných štúdií a prieskumov trhu u veriteľa až po prijatí úhrady. Uvedené príjmy (výnosy) budú súčasťou základu dane v súlade s účtovníctvom. Ustanovenie § 17 ods. 19 sa tak bude vzťahovať iba na výdavky po zaplatení u dlžníka.

Z písmena d) sa vypúšťa 20 % limitácia odplát (provízií) za sprostredkovanie na výdavky (náklady), ktoré boli zaevidované v evidencii podľa § 6 ods. 11 alebo boli zaúčtované v zdaňovacom období, ktoré sa začína po 31.12.2019. V písmene f) sa rozsah výdavkov (nákladov) po zaplatení rozširuje aj o služby týkajúce sa vedenia firiem a poradenské služby. Daňovník tiež nebude musieť sledovať podmienku zaplatenia pri výdavkoch (nákladoch) na získanie noriem a certifikátov, ani ich postupne zahrňovať do výdavkov podľa doby ich platnosti. Uvedené sa vzťahuje na výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov zaúčtované po 31. decembri 2019, v prípade kalendárneho roka. Na výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov, ktoré boli zaúčtované do účinnosti nového zákona sa naďalej uplatňuje podmienka zaplatenia aj časové zahrňovanie výdavkov (nákladov). Podľa nového znenia písmena g) sa za daňový výdavok po zaplatení budú považovať zmluvné pokuty, poplatky z omeškania, úroky z omeškania, paušálne náhrady nákladov spojené s uplatnením pohľadávky u dlžníka ako aj odstupné u oprávnenej osoby podľa § 355 Obchodného zákonníka. Zmluvné pokuty, poplatky z omeškania, úroky z omeškania, paušálne náhrady nákladov spojené s uplatnením pohľadávky u dlžníka, ktoré boli zaúčtované do 31. decembra 2019, budú naďalej považované za nedaňový výdavok podľa § 21 ods. 2 písm. m), aj keď budú uhradené po 31. decembri 2019 (ak ide o daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok).

Nepremlčanosť pohľadávky

Podľa zákona o dani z príjmov je možné až na vymedzené výnimky (napr. istinu z nesplateného úveru u bánk a u daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov) tvoriť daňovo uznanú opravnú položku iba k pohľadávke, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov a zároveň bola táto pohľadávka nepremlčaná. Od nepremlčanosti pohľadávky sa zároveň odvíja aj možnosť uplatnenia daňového výdavku pri odpise alebo postúpení pohľadávky. Vzhľadom na praktické problémy pri uplatnení daňového výdavku pri odpise pohľadávky resp. pri tvorbe opravnej položky k pohľadávke sa bude posudzovať nepremlčanosť nie ku dňu tvorby opravnej položky, alebo ku dňu odpisu alebo postúpenia pohľadávky, ale k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, v ktorom dochádza k tvorbe opravnej položky, postúpeniu pohľadávky alebo odpisu pohľadávky. Pohľadávka sa v tomto prípade považuje za nepremlčanú, ak v príslušnom zdaňovacom období bola pohľadávka aspoň 1 kalendárny deň nepremlčaná.

Príklad

Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, zaúčtuje 31.12.2020 opravnú položku k pohľadávke zahrnutej do zdaniteľných príjmov vo výške 100 % menovitej hodnoty pohľadávky. Od splatnosti pohľadávky uplynulo viac ako 1 080 dní, avšak pohľadávka je podľa Občianskeho zákonníka od 1.10.2020 premlčaná. Podľa § 20 ods. 3 zákona o dani z príjmov sa však doplneným znením ustanovuje, že za dané zdaňovacie obdobie sa pohľadávka považuje stále za nepremlčanú, nakoľko bola splnená podmienka, t. j. pohľadávka bola aspoň 1 kalendárny deň v zdaňovacom období nepremlčaná. Opravná položka k pohľadávke zaúčtovaná 31.12.2020, kedy je pohľadávka podľa Občianskeho zákonníka už premlčaná, je stále podľa zákona o dani z príjmov považovaná za daňový výdavok.

V § 17 ods. 28 zákona o dani z príjmov sa zároveň spresňuje výška daňového výdavku pri odpise resp. postúpení pohľadávky, ku ktorej mal daňovník zaúčtovanú opravnú položku, avšak neuplatnil si ju do daňových výdavkov v čase, keď pohľadávka bola nepremlčaná. Ak daňovník odpisuje takúto pohľadávku alebo ju postupuje až v čase, kedy je pohľadávka aj podľa zákona o dani z príjmov premlčaná, potom si môže uplatniť za daňový výdavok sumu najviac do výšky takej opravnej položky, ktorú mal zaúčtovanú a zároveň uplatnenú v daňových výdavkoch v čase, keď pohľadávka ešte nebola premlčaná.

Príklad

Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, si zaúčtoval v roku 2017 opravnú položku vo výške 100 % menovitej hodnoty pohľadávky. V roku 2019 bola pohľadávka viac ako 1080 dní po lehote splatnosti, avšak daňovník si uplatnil daňový výdavok iba vo výške 20 % opravnej položky k pohľadávke. V roku 2020, v ktorom pohľadávka nebola ani jeden kalendárny deň nepremlčaná sa rozhodol pohľadávku odpísať. Podľa § 17 ods. 28 písm. b) daňovník zvýši základ dane o sumu daňovo uznanej opravnej položky, ktorú si uplatnil za daňový výdavok podľa § 20, t.j. o 20 % menovitej hodnoty pohľadávky. Základ si môže znížiť o sumu opravnej položky, ktorú by si mohol uplatniť v čase odpisu pohľadávky. Keďže v čase odpisu je pohľadávka už premlčaná (celé zdaňovacie obdobie), nemôže si k nej uplatniť daňový výdavok vo výške 100 % menovitej hodnoty pohľadávky. Zákon o dani z príjmov mu však umožňuje uplatniť si výdavok najviac do výšky, v akej si uplatnil opravnú položku za daňový výdavok v čase, keď ešte nebola pohľadávka premlčaná. Keďže si zo zaúčtovanej opravnej položky 100 % uplatnil za daňový výdavok v čase nepremlčanosti pohľadávky iba 20 % jej menovitej hodnoty, môže si základ dane zníži iba o sumu týchto 20 % menovitej hodnoty pohľadávky.

Základ dane

Ustanovenie § 17 ods. 32 zákona o dani z príjmov upravuje situáciu, kedy dochádza k zníženiu základu dane, ak daňovník zvyšoval základ dane o neuhradené záväzky podľa § 17 ods. 27. V písmene a) sa spresňuje, že za úhradu záväzku sa nepovažuje nahradenie pôvodného záväzku novým zmenkovým záväzkom. V písmene b) sa spresňuje, že pri odpise záväzku pri jeho zániku alebo premlčaní zaúčtovaný do výnosov sa základ dane zníži v závislosti od toho, či daňovník zvyšoval základ dane podľa § 17 ods. 27. V písmene c) sa ustanovuje, že v prípade tzv. novácie záväzku podľa § 570 až 574 Občianskeho zákonníka, kedy dochádza aj k zmene výšky záväzku sa o rozdiel medzi pôvodnou výškou záväzku a novou výšku záväzku môže znížiť základ dane, avšak súčasne musí byť splnená podmienka podľa § 17 ods. 27 na novú výšku záväzku, nakoľko splatnosť pôvodného záväzku sa novým záväzkom na daňové účely nemení. Pôvodné písmeno c) sa označuje ako písmeno d) a obsahuje úpravu základu dane pri vyhlásení konkurzu alebo pri potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom.

Oceňovacie rozdiely

Upravuje sa povinnosť právneho nástupcu zdaniť príjem vyplatený z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev, ak je vyplácaný príjem v sume vyššej ako je súčin podielu sumy vykázaných oceňovacích rozdielov a najdlhšej doby odpisovania u majetku nadobudnutého pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení a počtu zdaňovacích období odpisovania tohto majetku. Suma vyplatených oceňovacích rozdielov prevyšujúca tento podiel sa zdaní daňou vyberanou zrážkou. Ak sa oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vzťahujú iba k neodpisovanému majetku, potom sa celá vyplatená suma zdaní daňou vyberanou zrážkou. Rovnako sa bude postupovať, ak sa suma oceňovacích rozdielov použila na zvýšenie základného imania a následne dochádza pri znížení základného imania k výplate týchto prostriedkov.

Hybridné nesúlady

Ustanovenie § 17i obsahuje implementáciu opatrení zo smernice Rady (EU) 2017/952 , ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami. Pôvodná smernica obsahovala iba pravidlá týkajúce sa hybridných nesúladov medzi členskými štátmi. Smernica ATAD 2 obsahuje pravidlá týkajúce sa hybridných nesúladov s tretími krajinami, ak aspoň jedna zo zúčastnených strán je právnickou osobou, ktorá je daňovníkom alebo v prípade reverzných hybridov subjektom v členskom štáte.

Daňové výdavky

Zmluvné pokuty, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky budú u dlžníka od 1. januára 2020 považované za daňový výdavok, avšak až po ich zaplatení. Na účely uplatnenia daňového výdavku súvisiaceho s obstarávacou cenou potravín dochádza k rozšíreniu subjektov, ktorým je možné bezodplatne darovať potraviny. Podľa nového znenia bude možné daňovo uznať výdavky na potraviny nielen v prípade Potravinovej banky Slovenska ale aj akéhokoľvek daňovníkova nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie, ak jeho predmet činnosti zodpovedá účelu vymedzenému v § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov, t.j. ide o účel, na ktorý je možno použiť podiel zaplatenej dane na osobitné účely. Rovnako sa bude posudzovať aj poskytnutie potravín s dobou použiteľnosti alebo trvanlivosti alebo potraviny bez uvedenej doby trvanlivosti alebo použiteľnosti registrovanému sociálnemu podniku, ak predmetom jeho činnosti je ochrana a podpora zdravia, poskytovanie sociálnej pomoci, podpora vzdelávania a organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti.

Vstupná cena finančného majetku

V § 25a písmene a) sa spresňuje, že za daňový výdavok sa pri predaji cenných papierov a obchodných podielov uplatňuje obstarávacia cena upravená o všetky jej zníženia, ktoré nevstupovali do základu dane. Ide o situáciu, kedy sa účtovne obstarávacia cena tohto majetku znižuje napr. pri výplate prostriedkov zo zníženia základného imania u daňovníka, ktorý nadobudol finančný majetok kúpou (napr. znížením na účte 06x). Ak však bolo základné imanie spoločnosti pred kúpou finančného majetku zvýšené zo zisku po zdanení, považujú sa vyplatené prostriedky zo zníženia základného imania na účely zákona o dani z príjmov za podiel na zisku (dividendu) podľa § 3 ods. 1 písm. e) a § 12 ods. 7 písm. c) 1. bodu zákona o dani z príjmov. Podľa postupov účtovania pre podnikateľov sa tento príjem vykáže ako zníženie obstarávacej ceny finančného majetku (06x). Pri predaji tohto finančného majetku sa na účely uplatnenia daňového výdavku obstarávacia cena tohto majetku neznižuje o takto vyplatený príjem. V prípade zmeny na účte 06x, ktoré sa prejavia účtovne ako jej zvýšenie, je na účely zákona o dani z príjmov potrebné vychádzať z podstaty, v dôsledku ktorej došlo k takémuto zvýšeniu. Pri preceňovaní CP prostredníctvom účtu 414 môže dôjsť aj k zvýšeniu aj zníženiu sumy účtovanej na účte 06x. Pri predaji finančného majetku sa však toto precenenie neguje opačným zápisom, čím pri predaji finančného majetku sa pri uplatnení daňového výdavku vždy vychádza z prvotnej obstarávacej ceny tohto majetku. Ak napríklad dôjde ku kúpe obchodného podielu a následne k ďalšiemu prikúpeniu obchodného podielu, na účely zákona o dani z príjmov sa pri uplatnení daňových výdavkov vychádza zo súčtu týchto obstarávacích cien podľa § 25a písm. a). V prípade, ak by daňovník, ktorý podiel nadobudol kúpou, realizoval nepeňažný vklad do spoločnosti v reálnych hodnotách, potom pri predaji tohto podielu by pri uplatnení daňového výdavku vychádzal z kombinácie vstupných cien podľa § 25a písm. a) a § 25a písm. d). V § 25a písmene d) sa dopĺňa nový piaty bod, ktorým sa spresňuje, že daňovým výdavkom je pri cenných papieroch určených na obchodovanie ich reálna hodnota, t. j. obstarávacia cena upravená o precenenie na reálnu hodnotu (účet 564, 664, 566 resp. 666) zahrňované do základu dane. V § 25a sa písmene e) prvom bode sa definuje pôvodná cena na účely ocenenia finančného majetku, ktorý nadobúda vkladateľ nepeňažného vkladu, prijímateľ nepeňažného vkladu ako aj právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17d a § 17e zákona o dani z príjmov. V § 25a písmene e) druhom bode sa dopĺňa ocenenie finančného majetku pôvodnou cenou u akcionára resp. spoločníka obchodnej spoločnosti, ktorá sa zrušuje bez likvidácie. Podľa § 3 ods. 2 písm. d) a § 12 ods. 7 písm. d) nie je predmetom dane výmena akcií daňovníka zrušeného bez likvidácie za akcie právneho nástupcu. V § 25a písmene e) druhom bode sa spresňuje, že v takomto prípade je tento majetok ocenený pôvodnou cenou, t. j. daňovou hodnotou, ktorou bol finančný majetok ocenený pred zlúčením, splynutím alebo rozdelením obchodných spoločností alebo družstiev.

Nová odpisová skupina 0

V nadväznosti na schválený Akčný plán rozvoja elektromobility v Slovenskej republike vládou SR sa zákonom o dani z príjmov zvýhodňuje odpisovanie elektromobilov. Zavádza sa nová odpisová skupina 0 s dobou odpisovania 2 roky, do ktorej sú zaradené osobné automobily, ktoré majú v osvedčení o evidencii časť II v položke „18.3 Druh paliva/zdroj energie“ uvedenú skratku BEV alebo PHEV. Uvedené opatrenie má za cieľ zvýšiť motiváciu podnikateľského sektoru na obstaranie elektromobilu s cieľom podpory nízkoemisnej, resp. bezemisnej formy dopravy. Úpravou dochádza k podpore batériových elektrických vozidiel (BEV) alebo plug-in hybridných elektrických vozidiel (PHEV), pričom plug-in hybridné elektrické vozidlá môžu byť v akejkoľvek kombinácií s iným druhom paliva alebo zdroja energie.

Odpočet daňovej straty

Na základe analýzy zjednodušenia výpočtu základu dane pre malé a stredné podniky sa zavádzajú atraktívnejšie podmienky pre odpočet daňovej straty. Dochádza k zrušeniu rovnomernosti odpočtu daňovej straty a k predlženiu lehoty na jej odpočet. Podľa nového znenia je možné daňovú stratu odpočítať počas 5 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období a to počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré nasleduje za zdaňovacím obdobím, v ktorom bola táto daňová strata vyčíslená. U daňovníka, ktorým je mikrodaňovník nie je obmedzená výška umorovanej daňovej straty, t.j. takýto daňovník si môže uplatniť daňovú stratu do výšky vyčísleného základu dane v zdaňovacom období, v ktorom si chce jej odpočet uplatniť. Ostatní daňovníci si môžu uplatniť daňovú stratu do výšky 50 % vyčísleného základu dane, od ktorého je možné odpočet daňovej straty uskutočniť.

Ustanovenie § 30 sa z dôvodu právnej istoty spresňuje ohľadom možnosti uplatňovania odpočtu daňovej straty v prípade zmeny právnej formy daňovníka. Daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo ktorému vznikol nárok na odpočet daňovej straty a následne u neho dôjde k zmene jeho právnej formy, má po jej zmene nárok pokračovať v jej odpočte v súlade s podmienkami stanovenými v odseku 1. To znamená, že ak napr. spoločnosť s ručením obmedzeným vykázala daňovú stratu a následne spoločnosť zmenila právnu formu na komanditnú spoločnosť, táto komanditná spoločnosť má nárok na odpočet daňovej straty vykázanej spoločnosťou s ručením obmedzeným od svojho základu dane. Ustanovenie sa vzťahuje nielen na zmenu kapitálovej spoločnosti na osobnú spoločnosť a naopak ale aj na zmenu jednej právnej formy kapitálovej spoločnosti na inú právnu formu kapitálovej spoločnosti.

Odpočet výdavkov na výskum a vývoj

Pre daňovníkov, ktorí vykonávajú výskum a vývoj sa zvyšuje daňové zvýhodnenie, ktoré spočíva v odpočte výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj od základu dane, tzv. super odpočet. Tento odpočet môže využiť daňovník, ktorý realizuje projekt výskumu a vývoja, v súvislosti s ktorým mu vznikajú výdavky (náklady), ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia a ktoré sú spôsobilé na opätovné odpočítanie od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty vo výške 200 %. Zvýšenie odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ods. 1 sa prvýkrát uplatní za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2020. Výška odpočtu z tzv. medziročného prírastku výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c ods. 2 ostáva nezmenená.

Mení sa tiež požiadavka kladená na písomný dokument projektu výskumu a vývoja, na základe ktorého sa uplatňuje odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj. Projekt výskumu a vývoja, ako písomný dokument s predpísanými náležitosťami, nebude potrebné podpísať osobou oprávnenou konať za daňovníka pred začatím realizácie samotného projektu, ale až pri podaní daňového priznania, v ktorom prichádza k uplatneniu odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj.

Predlžuje sa max. obdobie, počas ktorého, ak daňovník nemôže odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj efektívne uplatniť z dôvodu vykázania daňovej straty alebo nedostatočného základu dane po odpočte daňovej straty, bude možné prenášať nárok na uplatnenie tohto odpočtu. Maximálna dĺžka obdobia odpočtu sa predlžuje zo štyroch zdaňovacích období bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet vznikol na päť zdaňovacích období. Táto úprava rešpektuje obdobie zániku práva vyrubiť daň.

Platenie preddavkov na daň

Zvyšuje sa hranica pre povinnosť platenia preddavkov zo sumy 2 500 na sumu 5 000 eur. Daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je rovná alebo nižšia ako 5 000 eur, nebude mať povinnosť platiť v príslušnom zdaňovacom období preddavky na daň z príjmov.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, zamestnaneckej prémie a daňového bonusu

Za účelom znižovania administratívnej náročnosti a z dôvodu nadbytočnosti sa vypúšťa povinnosť zamestnanca podpisovať vyhlásenie na uplatňovanie nezdaniteľnej časti základ dane na daňovníka a daňový bonus každoročne do konca januára. Z aplikačnej praxe je zrejmé, že v prípade, ak na strane zamestnanca počas roka nedochádza k zmene podmienok na uplatňovanie daňového bonusu, alebo ide o daňovníka, ktorý je poberateľom dôchodku a táto skutočnosť je zamestnávateľovi už známa, je pre zamestnanca aj zamestnávateľa zaťažujúce každoročne k 31.1. vyhlasovať tie isté skutočnosti. V prípadoch, ak má zamestnávateľ u zamestnanca prihliadnuť na nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus v priebehu zdaňovacieho obdobia, zamestnanec podáva toto vyhlásenie pri nástupe do zamestnania a vždy vtedy, ak sa u neho zmenia podmienky na ich uplatňovanie. Povinnosť zamestnanca preukazovať zamestnávateľovi splnenie podmienok na priznanie daňového bonusu sa navrhovanou úpravou nevylučuje. Vyhlásenie podá zamestnanec v listinnej forme, ak sa so zamestnávateľom nedohodnú na elektronickej komunikácii.

Zamestnanec tiež môže nahlasovať zmenu podmienok, ktoré majú vplyv na uplatňovanie nároku na daňový bonus a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka okrem listinnej aj elektronickou formou a to po vzájomnej dohode so zamestnávateľom. Zamestnávateľ môže prijať interné opatrenia, že pri výplate bude zamestnanca na to nejakým spôsobom upozorňovať (napr. uvedie text vo výplatnej páske, pri elektronickom doručení e-mailom, pri osobnom preberaní pásky).

Ročné zúčtovanie

Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa tiež umožňuje zamestnancovi podať žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň elektronickou formou a to po vzájomnej dohode so zamestnávateľom.

Dochádza tiež k zjednoteniu lehoty na vyrovnanie preddavkov na daň platených do lehoty na podanie daňového priznania novovzniknutého daňovníka s ostatnými daňovníkmi. Vyrovnanie rozdielu na preddavkoch zaplatených do lehoty na podanie daňového priznania bez ohľadu na skutočnosť, či ide o novovzniknutého daňovníka alebo iného daňovníka je stanovená do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania.

Zaokrúhľovanie

Z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti sa komplikovaný spôsob zaokrúhľovania daňových veličín a súvisiacich prepočtov, mení a zavádza sa jednotný postup so zaokrúhľovaním matematicky na eurocenty (dve desatinné miesta).

Registračná povinnosť a oznamovacia povinnosť

Mení sa tiež registračná a oznamovacia povinnosť a to s účinnosťou od 1.1.2021.

Odporúčané ebooky

K téme

Témy

daň z príjmunovela zákona o dani z príjmovPrémiový obsah

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie Daň z príjmu

Poradca podnikateľa a živnostníka

Prémiový obsah pre členov klubu Podnikam.sk

Zobraziť ďalšie články

Seriály na Podnikam.sk

Školenia, semináre, kurzy

BOZP - Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
BOZP vo výrobe
Cash flow
Clo
Clo a logistika
Controlling
Dane a účtovníctvo
Doprava
Dotácie
DPH - Daň z pridanej hodnoty
DzP - Dane z príjmu
Enviro
Environmentalistika
Finančné riadenie
IAS/IFRS
Koronavírus
Legislatíva a zákony
Legislatíva, zákony
Logistika
Manažérske zručnosti
Manažment
Marketing
Marketing a predaj
Medzinárodné účtovné štandardy - IAS/IFRS, US GAAP
Medzinárodné účtovné štandardy (IAS/IFRS, US GAAP)
Medzinárodné zdaňovanie
Mzdy a odvody
Nehnuteľnosti
Osobný rozvoj
Ostatné dane
Personalistika
Pohľadávky
Pracovné právo
Právo
Právo, Pracovné právo
Predaj
Riadenie
Riadenie firmy
Riadenie ľudských zdrojov
Samospráva
Školstvo
Školy
Smernice
Stavebníctvo
Účtovníctvo
Účtovníctvo a dane
Verejná správa
Verejné obstarávanie-obstarávateľ
Verejné obstarávanie-uchádzač
Výroba
žiadny
Živnosť

október

18oct8:30Špecialista prijímania zamestnancov – Recruiting 2.08:30 Udalosť usporiadaná: Verlag Dashöfer, s.r.o. Typ Udalosti:ŠkolenieOblasť školenia:Personalistika

18oct8:30Špecialista prijímania zamestnancov – Recruiting 2.08:30 Udalosť usporiadaná: Verlag Dashöfer, s.r.o. Typ Udalosti:ŠkolenieOblasť školenia:Personalistika

18oct8:30Špecialista prijímania zamestnancov – Recruiting 2.08:30 Udalosť usporiadaná: Verlag Dashöfer, s.r.o. Typ Udalosti:ŠkolenieOblasť školenia:Personalistika

Zobraziť všetky školenia

Eshop Podnikam.sk

Prejsť do eshopu

Zoznam firiem B2B

Zobraziť všetky firmy
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu. Ochrana osobných údajov | Podmienky používania | Kontakt | GDPR - Nastavenie sukromia
X