Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Najväčšími výzvami v najbližších troch rokoch pre Slovensko sú vysoká miera zdaňovania práce, nedostatočná reforma v oblasti rozpočtových výdavkov, vysoká miera korupcie a prepojenia medzi rôznymi štátnymi inštitúciami, ale aj absentujúca snaha vlády o zlepšenie konkurencieschopnosti na prilákanie zahraničných investícií.
V kvalite podnikateľského prostredia sme za Českom aj Poľskom
Slovensko je 46. najkonkurencieschopnejšou ekonomikou spomedzi 61 hodnotených krajín. V medziročnom porovnaní sa postavenie Slovenska zhoršilo o jedno miesto. Vyplýva to z najnovšieho vydania Svetovej ročenky konkurencieschopnosti ekonomík v roku 2015. Ročenku zverejnil švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu (IMD) v spolupráci so slovenskou Nadáciou F.A. Hayeka a 54 ďalšími organizáciami z celého sveta.
Pri porovnaní s najbližšími susedmi je Slovensko v kvalite podnikateľského prostredia za Českou republikou (29. miesto), ktorá je zároveň najúspešnejšou krajinou v rámci regiónu Visegrádskej štvorky (V4). Medziročne si ČR polepšila o štyri miesta. Poľsko sa posunulo o tri miesta, keď skončilo na 33. priečke. Slovensko sa tento rok umiestnilo tesne pred Maďarskom, ktoré je na 48. pozícii.
„Treba pripomenúť, že Slovensko patrilo v rokoch 2007 až 2009 medzi vysoko konkurenčné krajiny (30. miesto), čo sa nám vôbec za ostatné roky nepodarilo udržať,“ konštatovala Nadácia F.A. Hayeka.
Podľa najnovšieho vydania ročenky sú najväčšími výzvami v najbližších troch rokoch pre Slovensko vysoká miera zdaňovania práce, nedostatočná reforma v oblasti rozpočtových výdavkov, vysoká miera korupcie a prepojenia medzi rôznymi štátnymi inštitúciami, ale aj absentujúca snaha vlády o zlepšenie konkurencieschopnosti na prilákanie zahraničných investícií. Medzi ďalšie výzvy je možné opäť zaradiť potrebu znižovania regulačného a administratívneho zaťaženia podnikania na Slovensku alebo slabú podporu inovácií a nízku mieru transparentnosti.
Zmeny v čele rebríčka
Prvú priečku si aj v roku 2015 udržiavajú Spojené štáty americké, čo odzrkadľuje výkonnosť ich podnikov, silný finančný sektor, podporu inovácií a ich dominantné postavenie v technológiách a infraštruktúre. Na popredných miestach nastali medziročne zmeny. Malé ekonomiky Hongkong (2. pozícia) a Singapur (3. miesto) predbehli Švajčiarsko (4. priečka).
Tieto krajiny naďalej podľa ročenky dominujú v prosperite vďaka exportu, úspešnosti v podnikaní a inováciách. V prvej desiatke zostalo viacero krajín z minulého roku ako Kanada (5.), Nórsko (7.), Dánsko (8.), Švédsko (9.) a Nemecko (10. miesto). Pridalo sa k nim aj Luxembursko na 6. mieste, ktoré postúpilo z 11. miesta v roku 2014.
Index konkurencieschopnosti ekonomík, publikovaný už od roku 1989, porovnáva a hodnotí 342 rozličných kritérií, ktoré sú združené v štyroch základných oblastiach – ekonomický rozvoj, efektivita vlády, efektivita podnikov a infraštruktúra.
Opozícia chce opravovať chyby Smeru-SD
Podľa podpredsedu pre ekonomiku strany Most-Híd Ivana Švejnu sa kvalita podnikateľského prostredia zhoršila vďaka politike strany Smer-SD. K tomuto nepriaznivému stavu prispeli podľa neho nesystémové opatrenia vládnej strany.
„Strana Most-Híd viackrát upozorňovala, že politika Smeru zlyhávala napríklad v oblasti podpory podnikania, zamestnávania, konkurencie a trhového prostredia. Prieskum IMD opodstatnenosť našej kritiky voči viacerým zlým krokom vlády, bohužiaľ, už iba potvrdil,“ zhodnotil Švejna.
Ako uviedol v stanovisku poslanec NR SR Eugen Jurzyca, strana SaS má pripravené kroky na zrušenie chybných rozhodnutí vlády Roberta Fica, ako aj kroky na riešenie problémov, ktoré súčasná vláda ignoruje.
„Spolu s kolegami Janou Kiššovou, Jozefom Mihálom, Ľubomírom Galkom a Jozefom Rajtárom na čele s predsedom Richardom Sulíkom finišujeme náš ekonomický reformný program, ktorý čochvíľa zverejníme,“ poznamenal Jurzyca.
Pripravované opatrenia podľa neho smerujú k zníženiu daní z príjmu, byrokracie, ale aj k eliminácii plytvania s verejnými peniazmi, či spružneniu Zákonníka práce.
