Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
V sústave podvojného účtovníctva musia účtovať všetky účtovné jednotky, ktoré nespĺňajú výnimku na vedenie jednoduchého účtovníctva. V jednoduchom účtovníctve môže účtovať len:
fyzická osoba
občianske združenie, jeho organizačné jednotky, ak konajú vo svojom mene, organizačné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu, združenia právnických osôb, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestičné fondy, poľovnícke organizácie a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby; ak nepodnikajú a ak ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur, ak nie sú subjektom verejnej správy,
cirkev a náboženská spoločnosť, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu ak nepodnikajú.
V podvojnom účtovníctve účtujú účtovné jednotky o stave a pohybe obchodného majetku a záväzkov, čistého obchodného imania, o nákladoch, výnosoch a zisku alebo strate podniku.
Výsledok hospodárenia sa zistí ako rozdiel medzi výnosmi a nákladmi, čo je veľká odlišnosť od jednoduchého účtovníctva. V tomto prípade nie je dôležité, kedy bolo uskutočnené inkaso resp. úhrada, ale či tovar bol dodaný alebo služba vykonaná. Nie je teda založené na hotovostnom princípe, pretože úhrada a inkaso nemá vplyv na výsledok hospodárenia.
Podvojnosť účtovných zápisov
Vznik každej hospodárskej operácie predstavuje dvojstranný ekonomický akt, pri ktorom zmena v určitej zložke majetku vyvoláva v prislúchajúcej výške zmenu v inej zložke majetku. Jedná sa o 2 zmeny (na 2 účtoch) ekonomického charakteru. Oba účty, na ktorých sa účtuje ten istý účtovný prípad, sa nazývajú súvzťažné účty.
Základným metodickým prostriedkom účtovníctva je podvojný účtovný zápis. Podvojným účtovným zápisom je zaúčtovanie rovnakého účtovného prípadu na dvoch účtoch, zaúčtovanie rovnakého účtovného prípadu na dvoch rôznych stranách účtov a zaúčtovanie tej istej sumy na obidvoch účtoch.
V praxi sa vykonávajú dvojaké podvojné zápisy:
jednoduchý účtovný zápis – vykonáva sa na 2 účtoch,
zložený účtovný zápis – vykonáva sa na viac ako 2 účtoch.
Účet chápeme ako dvojstranné účtovné pole, na ktorom sa účtuje o rovnakom obsahu. Je jedným zo základných metodických prostriedkov. Každý účet má 2 strany – polia. Na jednej strane sa vždy evidujú prírastky a na druhej strane sa vždy evidujú úbytky.
Ľavú stranu označujeme ako strana MÁ DAŤ (MD) a pravú stranu označujeme ako stranu DAL (D). Každý účet sa označuje názvom a číselným znakom – kódom, ktorý zjednodušuje zápis účtovného prípadu na účtoch.
MD Číselné označenie – názov účtu D
Účtovné zápisy:
Účtovné zápisy:
– na strane MD
– na strane D
– na dlžníckej strane
– na veriteľskej strane
– na debetnej strane
– na kreditnej strane
– na ťarchu účtu
– v prospech účtu
Účtová osnova
Predstavuje zoznam syntetických účtov so záväzným číselným a slovným značením, usporiadaných podľa ich ekonomického obsahu, ktoré môže účtovná jednotka v rámci svojho podvojného účtovníctva používať. Účtová osnova pre účtovné jednotky sa nazýva rámcová účtová osnova pre podnikateľov.
Jednotlivé syntetické účty sú v rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov rozdelené do účtových tried, tie sa ďalej členia do účtových skupín a tie obsahujú jednotlivé účty. Podstatou usporiadania účtov v účtovej osnove je dekadický princíp.
Osnova obsahuje 10 účtových tried, každú triedu možno rozdeliť na 10 účtových skupín, účtovú skupinu zas na 10 syntetických účtov.Každý účet z účtovej osnovy je označený číslicovým znakom účtu a slovným označením.
V účtovej osnove u nás sa prevažne používa trojmiestny číslicový znak, pričom:
prvý číslicový znak označuje účtovú triedu,
druhý číslicový znak označuje účtovú skupinu v rámci účtovej triedy,
tretí číslicový znak označuje účet v rámci účtovej skupiny.
Rámcovú účtovú osnovu pre podnikateľov si môžete stiahnuť TU.
Syntetické účty a analytická evidencia
Na syntetických účtoch sa účtujú jednotlivé druhy majetku, zdrojov majetku, nákladov a výnosov. A to však iba súhrnne, tým pádom syntetická evidencia nemôže poskytovať podrobné údaje. V praxi sa k syntetickým účtom vedie analytická evidencia. Táto evidencia je podrobnejšia a poskytuje údaje pre potreby finančného riadenia a kontroly podniku, respektíve pre daňové účely. Medzi syntetickou a analytickou evidenciou je vzájomná väzba, pričom ide o vecnú a formálnu väzbu.
Vecná účtovná väzba spočíva v tom, že:
peňažné sumy na analytických účtoch musia zodpovedať príslušným súhrnným peňažným sumám na syntetických účtoch, ku ktorým sa tieto účty vedú,
z príslušnosti analytických účtov k syntetickým účtom vyplýva, že súčet začiatočných stavov a konečných zostatkov alebo konečných stavov analytických účtov sa musí rovnať začiatočnému stavu, konečnému stavu alebo konečnému zostatku príslušného syntetického účtu. Tento vzťah platí aj pre obraty na analytických účtoch a syntetickom účte.
Formálna účtovná väzba je daná tým, že začiatočné stavy, účtovné prípady (obraty) a konečné zostatky, resp. konečné stavy, sa účtujú na analytických účtoch na tej istej strane ako na príslušnom syntetickom účte.
Bilančný princíp
Na majetok sa pozeráme z dvoch hľadísk:
podľa formy v akej sa majetok v podniku nachádza,
podľa zdrojov z akých sú jednotlivé zložky majetku financované.
Na jedinú podstatu máme teda v podvojnom účtovníctve dvojaký pohľad – toto sa označuje ako bilančný princíp.
V rámci podnikateľskej činnosti neustále dochádza k premene majetku a jeho zdrojov vo všetkých jeho fázach. Každú takúto premenu v rámci kolobehu nazývame hospodárska operácia. Hospodárskou operáciou je každý jav a skutočnosť, ktorá vedie k zmene majetku a jeho zdrojov, k vzniku nákladov a výnosov.
V účtovníctve však vznikajú aj prípady, ktoré, ktoré vyplývajú iba z techniky účtovania, pričom nedochádza k zmenám jednotlivých zložiek majetku ani jeho zdrojov. Takéto operácie sa nazývajú účtovné operácie. Hospodárske a účtovné operácie predstavujú spolu účtovné prípady, ktoré sú predmetom účtovníctva a účtuje sa o nich.
Účtovné prípady sa v účtovníctve zaznamenávajú v účtovných dokladoch, na základe ktorých sa vykonávajú účtovné zápisy v účtovných knihách. Účtovný zápis je písomné alebo technické zaznamenanie účtovného prípadu na základe účtovného dokladu v účtovnej knihe.
Hospodárske zápisy sa delia na:
pôsobiace na výsledok hospodárenia,
nepôsobiace na výsledok hospodárenia.
Účtovný denník a hlavná kniha
Hlavnými účtovnými knihami v sústave pre základy podvojného účtovníctva sú účtovný denník a hlavná kniha. V denníku sú zachytené všetky účtovné operácie zaúčtované na jednotlivých účtoch v časovom slede. Účtovné zápisy sú usporadúvané chronologicky.
V hlavnej knihe sú zachytené všetky účtovné operácie vecne a systematicky na syntetických a analytických účtoch. Obsahuje všetky účtovné prípady z denníka. V podvojnom účtovníctve nie je oddelené účtovanie o peňažnom hospodárení od účtovania o majetku a záväzkoch. Každý účtovný prípad sa účtuje dvakrát – tieto účtovné zápisy sa preto nazývajú podvojné zápisy.
Účtovná jednotka otvorí účtovné knihy vždy ku dňu svojho vzniku, resp. začatia podnikania, k prvému dňu účtovného obdobia, k rozhodnému dňu alebo ku dňu zmeny právnej formy na právnu formu s inou rámcovou účtovou osnovou.
Pokiaľ ide o uzavretie účtovných kníh, uzatvorí ich účtovná jednotka ku dňu zániku v prípadoch, ktoré ustanovuje osobitný predpis, k poslednému dňu účtovného obdobia,
ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu, ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie alebo deň účinnosti vyhlásenia konkurzu, alebo ku dňu predchádzajúcemu dňu zmeny právnej formy na právnu formu s inou rámcovou účtovou osnovou.
Účtovná jednotka v účtovnom období odo dňa účinnosti vyhlásenia konkurzu do dňa právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu otvorí účtovné knihy ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu a uzavrie účtovné knihy ku dňu právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu.
Účtovná závierka
Účtovná závierka v podvojnom účtovníctve má 3 súčasti:
súvaha – prehľadná a usporiadaná forma hodnotového vyjadrenia majetku podľa druhov a podľa zdrojov majetku, z ktorého majetok pochádza k určitému dátumu,
výkaz ziskov a strát – je prehľadné usporiadanie nákladov a výnosov účtovnej jednotky za určité obdobie v peňažnom vyjadrení v požadovanom členení tak, aby bolo zrejmé ako vznikol výsledok hospodárenia za dané obdobie,
poznámky – sú zdrojom vysvetľujúcich a doplňujúcich informácií o účtovnej jednotke. Majú predpísanú tabuľkovú formu. Obsahujú informácie, ktoré bližšie určujú obsah súvahy a výkazu ziskov a strát.
Jednou zo zásadných odlišností medzi sústavami je vyčíslenie výsledku hospodárenia. V podvojnom účtovníctve má podnikateľ povinnosť odviesť daň aj v takom prípade, keď nie je isté, či sa inkaso za predaný tovar, poskytnutú službu vôbec uskutoční.
Výhodou podvojného účtovníctva je možnosť tvoriť viac druhov rezerv v porovnaní s jednoduchým účtovníctvom, ktoré sú daňovo uznateľné. Takisto má podnikateľ účtujúci v sústave podvojného účtovníctva viac možností v prípade časového rozlišovania, keďže v jednoduchom účtovníctve sa časovo rozlišuje len zaplatené nájomné inej fyzickej osobe.
Súvaha
Je prehľadná a usporiadaná forma hodnotového (peňažného) vyjadrenia majetku podľa druhov a zdrojov majetku, z ktorého majetok pochádza k určitému dátumu. Ľavú stranu súvahy nazývame strana aktív, pravú stranu zas strana pasív. Na strane aktív sa uvádza majetok a na strane pasív vlastné imanie a záväzky. Deň, ku ktorému zostavujeme súvahu, sa nazýva súvahovým dňom. Súvaha slúži na získanie prehľadu o majetku, vlastného imania a záväzkov účtovnej jednotky.
