Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Vyplýva to z návrhu dohody o pôžičke medzi Slovenskou republikou a Medzinárodným menovým fondom, ktorý v stredu schválil vládny kabinet.
Tento návrh bol vypracovaný v nadväznosti na záväzok poskytnutia zdrojov fondu formou bilaterálnych pôžičiek vo výške 200 mld. eur, ktorý deklarovala Rada Európskej únie na svojom zasadnutí ešte v decembri 2011.
Členské krajiny eurozóny z celkovej sumy poskytnú 150 mld. eur
Záväzok sa prijal v súvislosti so situáciou na finančných trhoch v dôsledku dlhovej krízy v Európskej únii s cieľom stabilizovať situáciou posilnením úverovej kapacity MMF. Na ďalších rokovaniach sa dohodlo, že členské krajiny eurozóny z celkovej sumy poskytnú 150 mld. eur. Výška podielu Slovenska, teda spomínaných 1,56 mld. eur, je vypočítaná na základe podielu SR na členských kvótach MMF.
Operácie vykonávané medzi Slovenskom a Medzinárodným menovým fondom sa však štátneho rozpočtu priamo nedotknú. Vykonáva ich totiž Národná banka Slovenska. Štát by mal centrálnej banke len refundovať rozdiely vo výnosových a nákladových úrokoch vyplývajúcich z dohody o pôžičke, ktorá bude v tomto roku uzatvorená medzi Slovenskom a MMF.
Možný dopad na verejné financie tak predstavuje rozdiel vo výnosových a nákladových úrokoch, ktorý môže podľa doložky vplyvov v tomto roku dosiahnuť maximálne 10,5 mil. eur a v ďalších rokoch maximálne 17,5 mil. eur. Tieto sumy však zahŕňajú nie len dopad slovenskej pôžičky pre MMF, ale aj operácie súvisiace členskými kvótami Slovenska vo fonde. Rezerva nakrytie rozdielu v úrokoch je pritom podľa návrhu dohody zapracovaná v rozpočtovej kapitole Všeobecná pokladničná správa v rokoch 2013 až 2016.
