Daň z pridanej hodnoty – základné informácie
Nielen podnikatelia, ale aj bežní občania sa vo svojom každodennom živote stretávajú s nepriamymi daňami bez toho, aby si uvedomovali, že tieto dane sú premietnuté do cien tovarov a služieb. Takouto daňou je aj daň z pridanej hodnoty (DPH) nakoľko sa premieta do cien predmetov a služieb dennej spotreby a nepriamo ju platíme všetci.
Pár pojmov v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty na vysvetlenie:
- Zdaniteľná osoba – osoba (fyzická alebo právnická), ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť alebo podnikanie. Ekonomickou činnosťou sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dá dosiahnuť príjem vrátane činnosti obchodníkov, výrobcov, poľnohospodárska činnosť, činnosť slobodných povolení, tvorivá alebo duševná činnosť, a tiež prenájom.
- Obrat na daň z pridanej hodnoty – každá zdaniteľná osoba si musí sledovať svoj obrat, aj kvôli tomu, že v prípade, ak prekročí jej obrat 49 790 eur za posledných 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, je povinná sa registrovať za platiteľa DPH. Zaregistrovať sa musí do 20-teho nasledujúceho mesiaca po dosiahnutí tohto obratu.
- Daň na vstupe (odpočítanie dane) – daň, s ktorou sa stretáva zdaniteľná osoba pri nákupe tovarov a služieb od dodávateľov, ktorí sú platcovia DPH a premietajú ju do svojich cien. V prípade, že je zdaniteľná osoba už zaregistrovaný platiteľ DPH, môže si túto daň z daňového dokladu dodávateľa „odpočítať“, to znamená akoby si ju pripísala na jednu stranu zoznamu DPH, oproti ktorému bude na druhej strane zapisovať DPH, ktorú on vyfakturuje svojim odberateľom.
- Daň na výstupe (zdaniteľné plnenie) – daň, ktorú zdaniteľná osoba, v prípade, že už je platiteľom DPH premieta do ceny svojich tovarov a služieb, a teda fakturuje svojim odberateľom, a ktorú musí odviesť štátu. Neodvádza ju však celú, poníži si ju o daň, ktorú registruje ako daň na vstupe na odpočítanie.
- Sadzba dane – 19 % vyššia a 10 % nižšia sadzba, ktorá sa vzťahuje na vybrané tovary
Platiteľ DPH dobrovoľne
Platiteľom dane z pridanej hodnoty sa môžete stať aj dobrovoľne, nie len po prekročení stanoveného obratu. Daňový úrad však vo väčšine prípadov požaduje podklady dokazujúce skutočnosť, že obrat bude v najbližšej dobe prekročený a dobrovoľne sa registrujúce subjekty musia vyplniť dotazník objasňujúci plánované aktivity a príjmy spoločnosti, prípadne predložiť kópie uzatvorených zmlúv. Správca dane môže pristúpiť aj k miestnemu zisťovaniu.
Daňový úrad vydá daňovníkovi osvedčenie o registrácii, na ktorom uvedie k akému dátumu sa daňovník stáva platiteľom DPH. Zo zákona je novo-registrovaný platiteľ dane štvrťročným platiteľom DPH, čo znamená, že jeho zdaňovacím obdobím je kalendárny štvrťrok. Po prekročení obratu 331 939,19 eur za zdaňovacie obdobie (kalendárny rok) sa štvrťročný platiteľ DPH stáva mesačným a jeho zdaňovacím obdobím sa stáva kalendárny mesiac.
Termíny na podanie daňového priznania k DPH
- Štvrťročný platitelia DPH sú povinní podať daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty vždy po ukončení zdaňovacieho obdobia, teda kalendárneho štvrťroku do 25.teho nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
- Mesační platitelia dane z pridanej hodnoty majú túto povinnosť mesačne, vždy do 25-teho nasledujúceho kalendárneho mesiaca. V termíne na podanie daňového priznania je aj splatná daň vypočítaná v podanom daňovom priznaní.
Predmet DPH
Predmetom dane z pridanej hodnoty (situácia, kedy je možné daň z pridanej hodnoty fakturovať odberateľom, teda nastane zdaniteľné plnenie na jednej strane alebo si DPH odpočítať, teda uplatniť na vstupe z daňových dokladov dodávateľov):
- dodanie tovaru,
- poskytnutie služby,
- nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu EÚ,
- dovoz tovaru do tuzemska.
Daňová povinnosť alebo nadmerný odpočet
Platiteľovi DPH pri podaní daňového priznania môžu vzniknúť 2 situácie:
- Vlastná daňová povinnosť – to znamená, že zdaniteľné plnenia na výstupe, teda DPH, ktorú daňovník vyfakturoval k cene svojich tovarov a služieb je vyššia ako odpočítanie dane na vstupe, teda daň, ktorú si mohol odpočítať z daňových dokladov vystavených svojimi dodávateľmi. Výška vypočítanej vlastnej daňovej povinnosti, teda daň na úhradu je splatná v termíne na podanie daňového priznania.
Príklad 1:
Podnikateľ v maloobchode nakúpil tovar v hodnote 119 eur, z čoho 100 eur je základ dane a 19 eur je DPH. Tento tovar vzápätí predal za sumu 159 eur, z čoho 133,61 eur je základ dane a 25,39 eur je DPH. Abstrahujúc od iných obchodných prípadov by daňové priznanie podnikateľa v tomto prípade vyzeralo nasledovne: -19 eur odpočet na vstupe -25,39 eur zdaniteľné plnenie na výstupe
Z toho: 25,39 – 19 = 6,39 eur je vlastná daňová povinnosť, a teda suma, ktorú musí podnikateľ uviesť v daňovom priznaní a odviesť správcovi dane.
- Nadmerný odpočet je situácia, kedy je odpočítanie dane na vstupe (DPH z nakúpených tovarov a služieb) vyššia ako zdaniteľné plnenia (DPH vyfakturovaná daňovníkom k cene jeho tovarov a služieb). Je to vlastne nárok daňovníka na vrátenie dane od daňového úradu. Pokiaľ vznikne platiteľovi DPH nadmerný odpočet a je štvrťročným platiteľom DPH, daňový úrad mu tento nadmerný odpočet hneď nevráti, ale počká do ďalšieho daňového priznania, teda do nasledujúceho štvrťroka a podľa výsledku tohto daňového priznania buď nadmerný odpočet započíta s daňovou povinnosťou v ďalšom daňovom priznaní, alebo v prípade ďalšieho nadmerného odpočtu predchádzajúci nadmerný odpočet vráti.
Na základe novely zákona o dani z pridanej hodnoty sa zmenila situácia pre mesačných platiteľov DPH, kedy za splnenia určitých podmienok nemusia čakať na výsledok daňového priznania v ďalšom zdaňovacom období, ale môžu si vrátenie nadmerného odpočtu nárokovať ihneď. Daňový úrad bude skúmať, či za posledných 12 mesiacov nemal daňovník nedoplatky na dani z pridanej hodnoty a či bol posledným 12 mesiacov platiteľom dane z pridanej hodnoty.
Príklad 2:
Podnikateľ v maloobchode nakúpil tovar v hodnote 1 190 eur, z čoho 1 000 eur je základ dane a 190 eur je DPH. Z tohto tovaru predal len časť v hodnote 159 eur, z čoho 133,61 eur je základ dane a 25,39 eur je DPH. Abstrahujúc od iných obchodných prípadov by daňové priznanie podnikateľa v tomto prípade vyzeralo nasledovne: -190 eur odpočet na vstupe -25,39 eur zdaniteľné plnenie na výstupe
Z toho: 25,39 – 190 = -164,61 eur je nadmerný odpočet a teda suma, ktorú musí podnikateľ uviesť v daňovom priznaní a správca dane mu ju vráti.
Služby oslobodené od DPH
Nie všetky služby však podliehajú dani z pridanej hodnoty. Zákon jasne určil, ktoré služby sú od DPH oslobodené, čo znamená, že ich dodávateľ nemôže k základu dane (teda k cene) prirátať a na druhej strane, odberateľ si pri týchto službách nemôže uplatniť nárok na odpočet dane.
Medzi takéto služby patria:
- univerzálne poštové služby (aj dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou univerzálnou poštovou službou),
- zdravotná starostlivosť,
- služby sociálnej pomoci,
- výchovné služby a vzdelávacie služby,
- služby súvisiace so športom alebo telesnou výchovou,
- kultúrne služby,
- zhromažďovanie finančných prostriedkov,
- služby verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu,
- poisťovacie služby,
- bankové služby
jl