- Podnikam.sk
- Články
- Ekonomika
- Hodnotenie Stratégie rozvoja slovenskej spoločnosti rozprúdila verejnú diskusiu autorov, zamestnávateľov a ďalších odborníkov
Hodnotenie Stratégie rozvoja slovenskej spoločnosti rozprúdila verejnú diskusiu autorov, zamestnávateľov a ďalších odborníkov
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky (AZZZ SR) v rámci vyhlásenej celospoločenskej verejnej diskusie usporiadala v utorok 27. apríla 2010 odbornú konferenciu k Stratégii rozvoja slovenskej spoločnosti do roku 2020 z pohľadu zamestnávateľov a podnikateľov. Vystúpili na nej okrem vrcholných predstaviteľov AZZZ SR aj predstavitelia iných zamestnávateľských organizácií, za tvorcov dokumentu riaditeľ Ekonomického ústavu SAV prof. Milan Šikula a za vládu SR poradca premiéra prof. Peter Staněk. Z bohatej diskusie jednoznačne vyplynulo, že zamestnávatelia a predstavitelia podnikateľskej obce neboli spolutvorcami tohto závažného dokumentu, nikto ich pri jeho tvorbe neoslovil. Zároveň jasne odkázali, že takýto celospoločenský dokument nemôže mať svoju spoločenskú vážnosť bez zohľadnenia odborných názorov zamestnávateľov a bez pripomienok hlavných reprezentantov podnikateľského prostredia. „Máme dostatok kvalifikovaných odborníkov, ktorí boli a stále sú pripravení prispieť k tvorbe takého závažného dokumentu, za aký vláda SR považuje Stratégiu rozvoja slovenskej spoločnosti do roku 2020,“ povedal hneď v úvode vo svojom vystúpení prezident AZZZ SR Tomáš Malatinský. Obsah dokumentu však podľa AZZZ SR ani zďaleka neodráža realitu stavu a potrieb podnikateľského prostredia na Slovensku a vytvorili ho ľudia, ktorí vychádzali pri svojich záveroch skôr z teoretických poznatkov, ako z reálnej praxe. Zamestnávateľov k tvorbe Stratégie nikto neprizval, preto nemôže byť komplexným dokumentom zohľadňujúcim názory a stanoviská celej odbornej verejnosti.Práve k celospoločenskej verejnej diskusii vyzval nedávno premiér Robert Fico, no obsah Stratégie zatiaľ nezodpovedá súčasnej realite a stavu slovenskej spoločnosti, neponúka riešenia a východiská odborníkov z podnikovej a mikroekonomickej praxe.Prvý viceprezident AZZZ SR a prezident Únie dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Milan Chúpek poukázal na nedostatočnú znalosť a posúdenie východísk tvorcov Stratégie v oblasti dopravy: „Materiál neobsahuje ani zmienku o leteckej a lodnej doprave, hoci ich rozvoj má pre našu republiku tiež svoj strategický význam. Napriek tomu sa materiál obšírne zaoberá budovaním terminálov kombinovanej dopravy, hoci terajšie sú využívané na 5% (Dobrá pri Čiernej nad Tisou). Dokonca sa ich budovanie uvádza ako priorita č. 3, hneď za budovaním cestnej infraštruktúry. Ako priorita sa neuvádza budovanie železničných koridorov a ani modernizácia koľajových vozidiel. Som presvedčený, že popri budovaní diaľnic, treba pokračovať v modernizácii železničných koridorov, železničných koľajových vozidiel a podľa možností aj železničných terminálov pre kombinovanú dopravu.“ Zdôraznil Milan Chúpek. Podľa neho Stratégia toto odvetvie podcenila: „V závere sú uvedené iné ciele a rozvoj železničnej dopravy, ekológia sú spochybnené vysokými nákladmi oproti cestnej doprave. Odporúčame prehodnotiť poradie strategických cieľov v oblasti doprava,“ apeloval Milan Chúpek.Viceprezident AZZZ SR a prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu SR Roman Karlubík ocenil snahu vytvoriť strategický dokument, ktorým by sa mohla riadiť slovenská spoločnosť bez ohľadu na to, aká vláda bude pri moci: „Stratégia je materiál obsiahly a snaží sa o zahrnutie všetkých oblastí slovenskej spoločnosti. Preto je na škodu že bol spracovaný v podstate iba akademickou obcou. Často v praxi vidíme aký obrovský rozdiel je medzi teóriou, jej aplikáciou do praxe a reálnym stavom spoločnosti najmä v priemysle, ale i životnom prostredí a zamestnanosti. Bolo by zásadnou chybou zobrať a rozpracovať slová a vízie Európskej Únie a nerešpektovať pritom reálny stav slovenskej ekonomiky a priemyslu“, zdôraznil Roman Karlubík a konkretizoval svoje slová na príklade chemického a farmaceutického priemyslu, ktorého stav a potreby dokument neodráža reálne a ani so znalosťou veci. Aj preto dodal: „Keďže Stratégia rozvoja našej spoločnosti je natoľko zásadný a dôležitý dokument a má sa dotýkať každého z nás, dajme verejnosti a najmä odbornej verejnosti dlhší čas a nie iba dva mesiace (predpokladám že spracovatelia na to mali niekoľkonásobne dlhší čas a prostriedky) na to, aby sa odborne vyjadrila, aby mohli spoločne analyzovať jednotlivé odvetvia priemyslu a hospodárstva ľudia, ktorí v nich reálne žijú a poznajú ich situáciu najlepšie. Dajme možnosť, aby prostredníctvom svojich stavovských organizácií navrhli súbor zmien a opatrení, ktorými by sa ich odvetvie malo uberať v blízkej budúcnosti a potom konfrontujme ich názory s názormi akademickej obce tak, aby sme dokázali extrahovať to najlepšie pre ich a našu budúcnosť“, podčiarkol Roman Kartlubík a uviedol aj konkrétny príklad zo Stratégie: „Až zarážajúco pôsobí nasledovný odsek tvoriaci podstatnú časť kapitoly Možností rozvoja chemického priemyslu a ktorý si dovolím citovať: „Problémy spojené s preberaním vyspelých technológií slovenský priemysel ani výskum nevyriešia. V lepšom prípade sa na riešení uvedených globálnych problémov a s nimi spojenými aktivitami svetovej chémie môže podieľať. Samozrejme, len za predpokladu, že budeme schopní k riešeniu problémov prispieť vlastným výskumom. Náš experimentálny výskum je však hlboko podfinancovaný. V oblasti kapitálových výdavkov je podfinancovanie katastrofálne. Prispieť teda môžeme najmä nápadmi a kvalitnými špecialistami, ktorých je vo vyspelých krajinách, vrátane EÚ, málo“.. Je to bezprecendentá zmes rozporov, vystatovania a podceňovania, ktorú za východisko pre stratégiu odvetvia skutočne nemožno považovať“, zhodnotil pasáž z kapitoly Stratégie Roman Karlubík.Na konferencii vystúpil aj prezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Marián Jusko, čím rozptýlil všetky pochybnosti o tom, že zamestnávateľským organizáciám nejde o rovnaký cieľ – mať možnosť zúčastniť sa na tvorbe Stratégie rovnocenne s ostatnými jej tvorcami. Podobne ako ostatní predstavitelia zamestnávateľov, aj on podrobil dokument kritike: „Republiková únia zamestnávateľov považuje dokument Stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti za ďalší názor do verejnej diskusie o budúcnosti Slovenska. Tento dokument však nemožno považovať za prienik názorov, či konsenzus širokej odbornej verejnosti. S viacerými jeho hodnoteniami, východiskami a opatreniami RÚZ nesúhlasí a v žiadnom prípade Stratégia nemá kvalitu, na základe ktorej by sa mohla koncipovať stratégia štátu,“ zhrnul stanovisko RÚZ Marián Jusko..V podobnom duchu sa niesli aj ostatné vystúpenia čelných predstaviteľov AZZZ SR, z ktorých jednoznačne odznela potreba prizvať k tvorbe takého závažného dokumentu, akým je Stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti do roku 2020, najmä tých, ktorí sú najbližšie k reálnej praxi – teda zamestnávateľov a predstaviteľov podnikateľskej sféry.Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky (AZZZ SR) združuje najdôležitejšie zamestnávateľské zväzy, združenia, únie a podniky v SR.