Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Štátna firma Slovenská reštrukturalizačná, s. r. o. dostala ku koncu minulého roka 232 žiadostí od nezabezpečených veriteľov stavebnej spoločnosti Váhostav – SK, a.s. (Váhostav) na odkúpenie ich pohľadávok. Ako v pondelok povedal minister financií Peter Kažimír, z toho 177 žiadostí bolo úspešne vybavených a štát vyplatil malým a stredným podnikateľom, ako aj živnostníkom za pohľadávky 6,8 mil. eur. Ďalších 23 žiadostí alebo zmlúv je momentálne na podpise u pôvodných veriteľov Váhostavu. „To znamená, že tento plán sa plní,“ vyhlásil Kažimír.
Minister financií tvrdí, že v prípade podozrenia z nedovolenej štátnej pomoci pri odkupovaní pohľadávok veriteľov Váhostavu sú experti strany Sloboda a Solidarita (SaS) úplne mimo. Konzultácie podľa ministra financií totiž prebiehali na úrovni schémy de minimis. „Preto je tam aj dôvod, ktorý bol koniec-koncov schválený, dôvod stanovenia limitu maximálnej výplaty na úrovni niekoľko stotisíc eur, pretože táto hranica vlastne spĺňa podmienky de minimis. Všetko ostatné považujem momentálne za politický predvolebný marketing,“ uviedol Kažimír. Za kľúčové považuje to, že skoro polovica možných nárokov veriteľov bola už uspokojená a postupne, tak ako prichádzajú žiadosti, sú ďalej vybavované. „Som presvedčený, že neporušujeme európske právo,“ dodal minister financií.
Spôsob odkupovania pohľadávok veriteľov Váhostavu by podľa SaS mala preveriť Európska komisia. „Je pravdepodobné, že vo vzťahu k vyplácaniu veriteľov Váhostavu Slovensko viacnásobne porušilo právo Európskej únie,“ povedal v pondelok na tlačovej besede tímlíder SaS pre štíhly štát Jozef Rajtár. Predseda liberálov a europoslanec Richard Sulík sa pred časom Európskej komisie pýtal, či kroky vlády v kauze Váhostavu nie je možné považovať za konanie v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, napríklad za nedovolenú formu štátnej pomoci.
Komisia liberálom odpovedala, že „príslušný členský štát nesmie navrhované opatrenie vykonať, kým o ňom komisia neprijme konečné rozhodnutie. Komisii doteraz nebola doručená notifikácia o tomto opatrení, ani sťažnosti týkajúce sa tohto opatrenia“. Liberáli pošlú Európskej komisii návrh, aby preverila konanie vlády v prípade vyplácania veriteľov Váhostavu. Podľa Rajtára je veľmi pravdepodobné, že komisia potvrdí neplatnosť vládneho opatrenia. Slovensku by hrozila sankcia a odškodňovanie veriteľov by musela vláda vymyslieť nanovo.
Podpredsedníčka SaS Jana Kiššová upozornila, že dlhy Váhostavu sa majú podľa rozhodnutia Smeru vykryť z bankového odvodu. Konštatovala, že to nie je v súlade s európskou legislatívou. „Tento postup vláda nekonzultovala s ECB, na čo nás ECB aj upozornila, keďže ide o použitie bankového odvodu a zmenu v pravidlách, ktoré majú vplyv na stabilitu finančných inštitúcií“. Vláda podľa nej túto „partizánčinu“ urobila poza chrbát EK a ECB, ktorých schváleniu tento proces podlieha, pretože toto opatrenie má znaky špeciálnej štátnej pomoci. „Robert Fico zachraňuje jedného z krstných otcov Smeru a zároveň svoju reputáciu,“ uviedla Kiššová.
Štát začal s odkupovaním zistených pohľadávok pôvodných nezabezpečených veriteľov Váhostavu vlani na jeseň. Slovenská reštrukturalizačná, ktorú na tento účel zriadilo ministerstvo financií, v septembri vyhlásila verejnú výzvu. O odkúpenie svojich pohľadávok voči Váhostavu za 50 % ich hodnoty, najviac však do 200 tis. eur môže 670 veriteľov, zväčša firiem, požiadať do 31. marca 2016.
