Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Ako sa darilo slovenskej ekonomike v treťom kvartáli? V ktorých oblastiach sme si polepšili a kde máme ešte rezervy? V článku sa pozrieme na vývoj priemernej mzdy, nezamestnanosti, zamestnanosti, investícií, ale aj HDP na Slovensku.
Priemerná mzda v SR stúpla
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve, vrátane odhadu za zamestnancov u živnostníkov, dosiahla v treťom kvartáli tohto roka 889 eur. Medziročne sa tak zvýšila o 3,3 %. Údaje poskytol Štatistický úrad SR.
Mierny pokles spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej mzdy ovplyvnil vývoj reálnej mzdy, ktorá sa medziročne zvýšila o 4 %. Sezónne očistená priemerná mzda oproti druhému štvrťroku tohto roka vzrástla o 1 %.
Za tri kvartály tohto roka dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve hodnotu 886 eur. Medziročne tak stúpla o 3,1 %, reálna mzda sa zvýšila o 3,7 %. Rast nominálnej mzdy bol o 0,6 percentuálneho bodu rýchlejší ako v rovnakom období minulého roka.
V ktorých odvetviach mzda rástla a v akých povolaniach sa zarába najlepšie?
Najvyššia priemerná mesačná mzda bola v odvetví informačné a komunikačné činnosti (1 672 eur), finančné a poisťovacie činnosti (1 563 eur), dodávka elektriny, plynu a pary (1 517 eur).
V deviatich odvetviach bola podľa zverejnených údajov mzda nižšia ako v priemere za hospodárstvo SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, konkrétne 593 eur, ostatných činnostiach to bolo 622 eur a v stavebníctve 655 eur.
Zdroj: ŠÚ SR
Oproti rovnakému obdobiu vlaňajška priemerná nominálna mzda relatívne najrýchlejšie rástla v administratívnych službách, o 9,7 %, pôdohospodárstve o 7,3 %, v umení, zábave a rekreácii o 6,8 % a v činnostiach v oblasti nehnuteľností o 6,6 %. Klesla v odvetví informácií a komunikáciách, o 0,8 %.
Z pohľadu právnej formy subjektov priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla medziročne v rozpočtových organizáciách o 6,3 % na 898 eur, v príspevkových organizáciách o 4,7 % na 999 eur, vo veľkých podnikoch s 20 a viac zamestnancami o 3,6 % na 1 048 eur a v malých podnikoch do 19 zamestnancov o 0,3 % na 701 eur.
Prehľad podľa krajov
Vo všetkých krajoch bola priemerná mzda vyššia ako v treťom štvrťroku vlaňajška s najvyšším prírastkom o 6,2 % v Trnavskom kraji. Najviac zarábali zamestnanci v Bratislavskom kraji (1 116 eur). V ostatných krajoch sa výška mzdy pohybovala od 689 eur v Prešovskom kraji do 834 eur v Trnavskom kraji.
Tretí kvartál priniesol výrazný pokles investícií
Investície v slovenskom hospodárstve v treťom štvrťroku za vlaňajškom výrazne zaostávali. Celková tvorba hrubého kapitálu dosiahla 5,247 mld. eur, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu predstavovala 4,048 mld. eur a zmena stavu zásob 1,2 mld. eur.
Oproti tretiemu štvrťroku minulého roka tak klesla tvorba hrubého kapitálu o 9,9 %, pričom tvorba hrubého fixného kapitálu, teda samotné investície, sa prepadla až o 17 %.
Čo bolo za vysokým poklesom investičnej aktivity? Odpoveď nájdete tu:
Tvorbu hrubého fixného kapitálu ovplyvnil najmä nižší objem nakúpených nových fixných aktív o 15,3 % v hodnote 4,289 mld. eur, pričom objem úbytku použitého dlhodobého majetku narástol o 14,4 % na 425 mil. eur.
Za vysokým medziročným poklesom investičnej aktivity boli najmä investície vo verejnej správe vyplývajúce predovšetkým z čerpania eurofondov, ich objem poklesol o 58 %.
Menej prostriedkov sa investovalo aj vo finančných korporáciách o 8 %, v nefinančných korporáciách o 2,1 % a v neziskových inštitúciách slúžiacich domácnostiam o 0,1 %. Viac prostriedkov sa investovalo v domácnostiach o 1,2 %. Z hľadiska jednotlivých sektorov najväčší podiel investícií, a to 60,5 %, smeroval do nefinančných korporácií.
Medziročný pokles investičného dopytu ovplyvnili podľa štatistikov nižšie investície takmer do všetkých druhov aktív. Najrýchlejšie klesli kapitálové výdavky do stavebných investícií o 24,4 %, z toho do ostatných stavieb o 30,9 %.
Naopak, do budov na bývanie boli investície vyššie o 1,1 %. Poklesli aj výdavky do strojov a zariadení, zbraňových systémov o 11,8 %, v tom do ostatných strojov a zariadení o 17 %, naopak do dopravných prostriedkov boli vyššie o 7,9 %. Vyšší bol aj objem investícií na obstaranie kultivovaných biologických zdrojov o 2,4 %. Menej finančných prostriedkov sa vynaložilo aj za produkty duševného vlastníctva o 8 %.
Stav zásob v ekonomike sa ku koncu septembra tohto roku oproti stavu na začiatku roka 2016 zvýšil o 1,555 mld. eur. Zvýšenie zásob ovplyvnil najmä nárast zásob materiálu o 605,8 mil. eur, nedokončenej výroby o 413,4 mil. eur, tovaru o 283,9 mil. eur a výrobkov a zvierat o 251,7 mil. eur.
Za tri štvrťroky tohto roka tak dosiahla celková tvorba hrubého kapitálu 13,124 mld. eur, v tom objem hrubého fixného kapitálu 11,569 mld. eur a zmena stavu zásob 1,555 mld. eur. Oproti rovnakému obdobu minulého roka klesla tvorba hrubého kapitálu o 3,1 %, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu o 6,7 %.
Zamestnanosť na Slovensku stúpla za tri kvartály
Zamestnanosť na Slovensku sa za tri kvartály tohto roka medziročne zvýšila o 2,9 % na takmer 2,49 milióna pracujúcich. Štatistici vychádzali z výberového zisťovania pracovných síl.
V samotnom treťom štvrťroku tohto roka počet pracujúcich oproti tomu istému obdobiu vlaňajška stúpol o 68,6 tisíc, čo predstavuje 2,8-percentný nárast na vyše 2,5 milióna osôb. Sezónne očistená celková zamestnanosť oproti druhému kvartálu tohto roka išla nahor o 10,8 tisíc osôb na takmer 2,5 milióna ľudí.
Kto prispel najviac k rastu celkovej zamestnanosti a kde predovšetkým vznikali pracovné príležitosti?
Priaznivý vývoj celkovej zamestnanosti ovplyvnili všetky skupiny pracujúcich, najviac rast počtu zamestnancov o 58,2 tisíc na takmer 2,13 milióna osôb.
K rastu podnikateľského segmentu o 12,5 tisíc na 374,3 tisíc prispeli podnikatelia bez zamestnancov s prírastkom 8,2 tisíc na 298,4 tisíc a tiež podnikatelia so zamestnancami s rastom o 4,5 tisíc na 76 tisíc osôb.
Nové pracovné príležitosti vznikali najmä v priemysle a vo vybraných odvetviach služieb. V úhrne za celý priemysel zamestnanosť vzrástla o 22 tisíc na 690,2 tisíc osôb, z toho v priemyselnej výrobe o 15 tisíc osôb. Opätovne vzrástla zamestnanosť v stavebníctve, počet pracujúcich sa medziročne zvýšil o 19,5 tisíc na 231,1 tisíc osôb.
Ako sa menilo vekové zloženie trhu práce?
Miera zamestnanosti osôb vo veku 20 až 64 rokov sa v porovnaní s tretím štvrťrokom 2015 zvýšila o 2,2 percentuálneho bodu na 70,1 %. Miera zamestnanosti mužov stúpla o 1,8 percentuálneho bodu na 77,2 % a žien o 2,4 percentuálneho bodu na 62,9 %.
Vekové zloženie trhu práce sa menilo vďaka rastu zamestnanosti vo všetkých vekových skupinách s výnimkou kategórie 55 až 59 rokov, a to najmä kvôli poklesu o 2,8 tisíc pracujúcich mužov. Najvyšší prírastok bol vo vekovej skupine 35 až 49-ročných, a to o 25,8 tisíc.
Vývoj zamestnanosti podľa krajov
Rast počtu pracujúcich osôb a miery zamestnanosti zaznamenali všetky kraje. Zamestnanosť relatívne najviac vzrástla v Trnavskom kraji, a to o 4,8 % a Bratislavskom kraji, o 4,7 %. Rozdiel medzi najvyššou mierou zamestnanosti v Bratislavskom kraji a najnižšou v Košickom kraji bol 14,6 percentuálneho bodu, medziročne sa tak zvýšil o 2,9 percentuálneho bodu.
V zahraničí pracuje medziročne viac ľudí
V zahraničí krátkodobo pracovalo 160,3 tisíc osôb. V porovnaní s tretím štvrťrokom minulého roka ich počet vzrástol o 6,6 tisíc osôb. Medzi migrantmi prevládali pracujúci v stavebníctve (46,7 tisíc), zdravotníctve a sociálnej pomoci (40 tisíc) a v priemyselných odvetviach (32,4 tisíc).
Z európskych krajín najviac slovenských občanov pracovalo v Rakúsku (51,4 tisíc) a v Českej republike (39,5 tisíc). Prácu v zahraničí nachádzali predovšetkým pracujúci z Prešovského (41,3 tisíc ), Košického (25,8 tisíc) a Žilinského kraja (25,5 tisíc).
Počty ponúkaných voľných pracovných miest v treťom štvrťroku tohto roka medziročne vzrástli v priemere o 3 142 na 20 430 miest. Najviac voľných miest pribudlo v doprave a skladovaní (892), veľkoobchode a maloobchode (782 miest) a v priemyselnej výrobe (756 miest).
Nezamestnanosť na Slovensku poklesla
Miera nezamestnanosti na Slovensku v prvých troch kvartáloch tohto roka medziročne klesla o 1,8 percentuálneho bodu na 9,8 %. Počet nezamestnaných sa za január až september medziročne znížil o 14,9 % na 270,6 tisíc osôb.
V samotnom treťom štvrťroku tohto roka sa v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška nezamestnanosť znížila o 47,4 tisíc na 262,40 tisíc osôb. Miera nezamestnanosti išla nadol o 1,8 percentuálneho bodu na 9,5 %. U mužov klesla o 1,3 bodu na 8,70 % a u žien o 2,4 bodu na 10,5 %. Oproti druhému štvrťroku tohto roka sa sezónne očistená nezamestnanosť v treťom kvartáli znížila o 10,4 tisíc na 263,6 tisíc osôb.
Vývoj dlhodobej nezamestnanosti, vekovej štruktúry, ale aj počet nezamestnaných v krajoch opisujeme tu:
Pozitívny vývoj na trhu práce bol ovplyvnený aj poklesom dlhodobej nezamestnanosti. Počet osôb nezamestnaných dlhšie ako jeden rok sa medziročne znížil o 52,6 tisíc osôb (o 26,6 %) na 145,5 tisíc ľudí. Počet krátkodobo nezamestnaných, teda nezamestnaných do jedného roka, bol 116,9 tisíc osôb.
Z hľadiska vekovej štruktúry tvorili najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných osoby vo veku 35 až 49 rokov s počtom 83,5 tisíc osôb a podielom 31,8 % na celkovej nezamestnanosti.
Tá istá veková skupina zároveň zaznamenala najvýraznejší úbytok nezamestnaných o 19,2 tisíc. Nezamestnanosť klesala aj v ostatných vekových skupinách s výnimkou kategórie 55 až 59 rokov, kde nastal mierny rast o 0,3 %.
Nezamestnaní, ktorí ešte nikdy nemali zamestnanie, tvorili 23,5 % z celkovej nezamestnanosti, ich podiel sa medziročne znížil o 2 percentuálne body. Z hľadiska ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac osôb naposledy pracovalo v priemysle (17,6 %), stavebníctve (9,4 %) a vo veľkoobchode a maloobchode (9,1 %).
Prehľad nezamestnaných podľa krajov
Najvyšší počet nezamestnaných bol v Prešovskom (61,5 tisíc) a Banskobystrickom kraji (42,6 tisíc). Nezamestnanosť klesla vo všetkých krajoch, relatívne najviac v Trnavskom (o 24,8 %) a Nitrianskom kraji (o 22,1 %). Najvyššia regionálna miera nezamestnanosti (15,3 %) bola v Prešovskom kraji. Miera nezamestnanosti sa znížila vo všetkých krajoch, najvýraznejšie v Trnavskom kraji (o 2,7 percentuálneho bodu).
Dynamika hospodárskeho rastu medziročne spomalila
Slovenské hospodárstvo v treťom štvrťroku stúplo o 3 %. Štatistici tak potvrdil rýchly odhad z novembra. Medziročne dynamika hospodárskeho rastu spomalila o 0,9 percentuálneho bodu a oproti druhému štvrťroku medziročne rástla ekonomika pomalšie o 0,8 percentuálneho bodu.
V medzikvartálnom porovnaní, teda v treťom štvrťroku oproti druhému, pritom hrubý domáci produkt stúpol reálne o 0,7 %. Na Slovensku sa v treťom kvartáli vyprodukoval hrubý domáci produkt v objeme 21,256 mld. eur, čo v bežných cenách predstavovalo medziročný rast o 2,4 %.
Čo podporilo najviac hospodárstvo v treťom kvartáli? Prezradíme vám tu:
Rast hospodárstva v treťom štvrťroku podľa štatistikov podporil zahraničný dopyt, ktorý sa medziročne zvýšil o 4,5 %.
Naopak domáci dopyt zaznamenal zmenu trendu a klesol o 1,1 %. Pokles tak vykázal prvýkrát od druhého štvrťroka 2013. Rozhodujúcim faktorom boli nižšie investície, keď tvorba hrubého kapitálu klesla o 9,9 %, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu až o 17 %.
Výdavky na konečnú spotrebu medziročne vzrástli celkovo o 2,4 %. V rámci nich stúpli výdavky na konečnú spotrebu domácností o 2,5 %, na konečnú spotrebu verejnej správy o 2,1 % a na konečnú spotrebu neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 1,9 %.
„Z pohľadu vonkajšieho dopytu sa oproti tretiemu štvrťroku 2015 spomalila dynamika rastu vývozu výrobkov a služieb o 2,7 percentuálneho bodu na 4,5 % a dovozu výrobkov a služieb o 9 percentuálnych bodov na 0,8 %,“ informuje Štatistický úrad SR.
Reálny rast hrubého domáceho produktu bol generovaný vyššou pridanou hodnotou vytvorenou v pôdohospodárstve, priemysle, verejnej správe a vo vzdelávaní. Pridaná hodnota v odborných, vedeckých a technických činnostiach zostala na rovnakej medziročnej úrovni.
Pokles bol zaznamenaný vo finančných a poisťovacích činnostiach o 10,1 % a v informačných a komunikačných činnostiach o 6,6 %. Pozitívne pôsobil aj vyšší výber čistých daní z produktov o 3,3 %.
Za prvé tri štvrťroky tohto roka tak dosiahla tvorba hrubého domáceho produktu na Slovensku 60,022 mld. eur. V bežných cenách to znamenalo medziročný nárast o 2,9 %. V stálych cenách ekonomika Slovenska rástla o 3,4 %, čo znamenalo medziročné spomalenie dynamiky o 0,2 percentuálneho bodu.
Finančné korporácie si polepšili, zisk nefinančných korporácií oslabil
Aký zisk vykázali finančné korporácie a ako sa darilo nefinančným, si prečítajte tu:
Finančné korporácie dosiahli v treťom štvrťroku 2016 zisk v objeme 456 mil. eur. Na medziročnom zvýšení ziskovosti finančných korporácií sa podieľali poisťovacie korporácie a penzijné fondy sumou 153,4 mil. eur a ostatní finanční sprostredkovatelia s objemom 98,5 mil. eur, ktorí prešli medziročne zo straty do zisku. Peňažné finančné inštitúcie dosiahli v treťom kvartáli zisk 204,1 mil. eur.
Od začiatku januára do konca septembra tohto roka vytvorili finančné korporácie zisk 1,57 mld. eur.
Tvorba zisku v nefinančných korporáciách sa v treťom kvartáli tohto roka medziročne znížila o 873,3 mil. eur na 2,717 mld. eur. K zníženiu zisku nefinančných korporácií najviac prispel pokles zisku v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 672,8 mil. eur na 339,7 mil. eur.
V informáciách a komunikácii to bol pokles o 91,1 mil. eur na 135,4 mil. eur, veľkoobchode a maloobchode, oprave motorových vozidiel a motocyklov o 86,9 mil. eur na 439,8 mil. eur a v stavebníctve o 38,7 mil. eur na 131,5 mil. eur.
Nefinančné korporácie vytvorili v prvom až treťom štvrťroku 2016 zisk 8,255 mld. eur.
