Ako sa zmení zákon o konkurze a reštrukturalizácii od 1. 10. 2025?

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Základným cieľom návrhu je zefektívniť insolvenčné procesy tým, že sa odstraňujú niektoré administratívne povinnosti a súčasne je cieľom vysporiadať sa s aktuálnymi aplikačnými problémami.  Cieľom je aj precizovanie právnej úpravy vzhľadom na funkcionalitu registra predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní.

Návrhom zákona sa rozširuje právna úprava fikcie zmluvnej pokuty, odstraňuje sa administratívna náročnosť preukazovania ďalšieho veriteľa pri predpokladanom úpadku v prípade veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu, upravuje sa proces malého konkurzu, odstraňujú sa niektoré administratívne požiadavky, ako osvedčovanie podpisov, upravuje sa konštruovanie a hlasovanie veriteľského výboru, dochádza k spresneniu právnej úpravy výmeny správcu a tiež k spresneniu nezrovnalostí pri ustanovení správcu v prípade konverzie reštrukturalizácie na konkurz, dochádza k úpravám smerujúcim k zjednodušeniu predkladania reštrukturalizačného plánu a k ďalším úpravám, ktoré smerujú k proklamovanému cieľu návrhu zákona, upravujú sa podmienky a rozširujú sa možnosti pri speňažovaní majetku v oddlžení, dochádza k rozšíreniu oprávnených osôb na výkup majetku z konkurznej podstaty, zavádza sa úprava súvisiaca s komoditami a elektrickou energiou.

Súčasne dochádza k úpravám v súvisiacich predpisoch, napríklad v Obchodnom zákonníku sa zosúlaďuje ponímanie spriaznených osôb obdobne, ako v konkurze, v zákone č. 8/2005 Z. z. o správcov a o zmene a doplnení niektorých zákonov dochádza k úpravám vo vzťahu ku kreovaniu tzv. špeciálnej komisie, odstraňujú sa niektoré administratívne povinnosti. V zákone č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov taktiež dochádza k súvisiacim zmenám.

Novela by mala nadobudnúť účinnosť 1. októbra 2025.

Úpadok dlžníka

Momentom úpadku nastáva vo vzťahu majetkovej štruktúre dlžníka situácia, že na majetku (majetkových hodnotách) dlžníka sa presadia chránené majetkové záujmy veriteľov. Stav úpadku sa objektivizuje až neskôr a to súdnym rozhodnutím, ktoré ho môže deklarovať. Medzi úpadkom a jeho zistením tak vzniká medziobdobie, počas ktorého vo vzťahu k tretím osobám vystupuje dlžník (štatutárny orgán dlžníka) ako ten, kto je oprávnený nakladať s majetkom.

Pravidlá pre nakladanie s majetkom však v tomto stave nie sú svojvoľné a ich porušenie je dokonca sankcionované normami trestného práva (zvýhodňovanie veriteľa). Pre dlžníka by tieto pravidlá mali znamenať „standstill“ t. j. dôvod, pre ktorý má obmedziť majetkové dispozície, keďže sa poľahky môže dopustiť zvýhodňovania veriteľa. S dôkazným bremenom zaťažujúcim dlžníka by však mali existovať dve výnimky, ktoré nemajú byť usporiadané kumulatívne, ale má ísť o konjunkciu.

Prvá výnimka sa týka riešenia hroziaceho úpadku v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie. V rámci tohto osobitného procesu sú zavedené osobitné pravidlá pre standstill. Druhá sa týka pohľadávky nevyhnutne potrebnej na zachovanie prevádzky podniku dlžníka s obmedzením, že musí ísť o plnenie, ktoré rešpektuje insolvenčné pravidlá, a teda aj prednosť uspokojenia nespriazneného dlhu pred spriazneným a samotné plnenie je v prospech majetkovej podstaty dlžníka, t. j. plnenie nezníži majetkovú podstatu o viac, ako by nastalo v prípade následkov spôsobených neposkytnutím plnenia (tzv. prevenčná funkcia), alebo slúži na zachovanie alebo zvýšenie majetkovej podstaty dlžníka.

Návrh na vyhlásenie konkurzu

Ide o zovšeobecnenie právnej úpravy. V prípade porušenia povinnosti podania návrhu na vyhlásenie konkurzu bude platiť, že zmluvná pokuta bola dojednaná medzi zodpovednou osobou a právnickými osobami, akými sú nielen obchodné spoločnosti, ale napr. aj nadácie, či družstvá. Jedná sa o rozširujúci výpočet, ktorý pokryje všetky druhy právnických osôb na rozdiel od aktuálnej právnej úpravy, v ktorej sú taxatívne vymedzené určité druhy právnických osôb.

Vzhľadom na rozširujúci výpočet, ktorým sa ruší taxatívny výpočet, je potrebné upraviť aj dokument, v ktorom by táto dohoda mohla byť vylúčená. Rovnako sa upravuje aj plynutie, resp. začiatok plynutia premlčacej doba na uplatnenie nároku zo zmluvnej pokuty, ktorá začína plynúť vyhlásením konkurzu. Ďalej je nevyhnutné obmedziť vznik nároku na zmluvnú pokutu, t. j. ak existuje viacero skutkových podstát pre vznik nároku na zmluvnú pokutu, tento nárok môže byť uplatnený len raz, t. j. nároky na zákonné zmluvné pokuty vzniknuté podľa tohto ustanovenia nemožno kumulovať.

Insolvenčný register

V súvislosti s funkcionalitou insolvenčného registra sa upravujú jednotlivé elektronické formuláre špecializovaného portálu, ktoré sú priamo určené na realizáciu konkrétneho úkonu v konaní vedenom v insolvenčnom registri. Inak povedané, zákon konkretizuje spôsob podania a realizácie konkrétneho úkonu prostredníctvom priamo na to určeného elektronického formulára, ktorý sa podáva elektronicky prostredníctvom špecializovaného portálu. Každé takéto podanie musí byť súčasne autorizované. V prípade nesplnenia atribútu spôsobu a formy podania sa na takéto podanie nebude prihliadať.

Odstraňuje sa povinnosť označovať druhého veriteľa vo veriteľskom návrhu v prípade, že došlo k zverejneniu oznámenia o platobnej neschopnosti (napr. zverejnenie upovedomenia o zastavení exekúcie) alebo platobnú neschopnosť možno odôvodnene predpokladať ak je dlžník viac ako 90 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Touto zmenou sa odstraňuje nadbytočná záťaž, ktorá podľa aktuálnej právnej úpravy vznikala veriteľovi.

Vyhlásenie konkurzu na návrh veriteľa

V rámci právnej úpravy malého konkurzu bolo úmyslom zákonodarcu umožniť vyhlásiť malý konkurz aj v prípade veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu, čomu však podľa aktuálnej právnej úpravy bráni podmienka, že voči dlžníkovi nesmú pôsobiť účinky začatia konkurzného konania podľa § 106c ods. 1 písm. h), ktoré však v čase posudzovania návrhu budú pôsobiť stále, nakoľko konkurzné konanie musí byť v takomto prípade započaté podľa § 14. Z uvedeného dôvodu sa odstraňuje prekážka pre vyhlásenie malého konkurzu aj v prípade veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Predbežný správca

Vypúšťa sa povinnosť úradne osvedčeného podpisu dlžníka, vzhľadom na skutočnosť, že zoznam majetku sa bude  nahrávať elektronickou formou prostredníctvom na to určeného formulára do insolvenčného registra. Dlžník by teda v praxi musel nahrať údaje do insolvenčného registra, vytlačiť ich, dať ich úradne osvedčiť a takto overené údaje znova nahrať do insolvečného registra, čo by spôsobovalo nadbytočnú administratívnu záťaž.

Začatie konkurzu

Explicitne sa upravuje okamih vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie. Konkurz je vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v insolvenčnom registri.

Prihlasovanie pohľadávok

Precizuje sa spôsob doručovania prihlášok, ktoré sa majú doručovať výlučne elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky správcu.

Rovnako tak sa vyžaduje autorizácia prihlášky. V prípade nedodržania spôsobu a formy podania prihlášky sa na ňu nebude prihliadať. Tu je potrebné zdôrazniť, že pre prihlášku bude určený konkrétny formulár „na to určený“, a teda tento úkon musí byť v príslušnom konaní realizovaný formou a spôsobom presne na to určeným.

Právna úprava ďalej reflektuje potrebu zosúladenia režimu prihlasovania pohľadávok zahraničných veriteľov. Pokiaľ ide o veriteľa,  ktorý nemá obvyklý pobyt, bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, je povinný si  ustanoviť zástupcu na doručovanie s obvyklým pobytom, bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu oznámiť správcovi.

Pokiaľ tento veriteľ povinnosť ustanoviť si zástupcu a oznámiť túto skutočnosť správcovi nesplní, doručovať sa mu bude výlučne zverejnením dokumentov v insolvenčnom registri. Túto povinnosť si môže splniť kedykoľvek počas konania.

Popretie a zistenie pohľadávky

Veriteľ prihlásenej pohľadávky popiera pohľadávku elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky správcu, ktorý musí byť autorizovaný, inak sa na popretie pohľadávky neprihliada.

V aktuálnom právnom stave mohlo vzniknúť viacero momentov pri jednej pohľadávke, kedy začala plynúť lehota na podanie žaloby na určenie popretej pohľadávky. Za účelom spresnenia a zefektívnenia plynutia lehoty sa navrhuje ustanoviť jedno pravidlo pre plynutie lehoty na podanie tejto žaloby, a to od uplynutia lehoty na popretie pohľadávky správcom, ktorá je jednoznačná aj v prípade predĺženia.

Navrhuje sa upraviť spôsob riešenia situácie, kedy veriteľovi popierajúcemu pohľadávku iného veriteľa zaniklo postavenie účastníka bez právneho nástupcu a teda v takomto prípade je potrebné jednoznačne určiť, aký dopad na proces má jeho popretie.

Ak mu teda zanikne postavenie účastnícka konania z uvedeného dôvodu, na jeho popretie sa v konaní neprihliada a súd má následne vydať rozhodnutie, ktoré bude reagovať na takúto situáciu, pričom procesne prichádza do úvahy zastavenie konania alebo zamietnutie žaloby, a to v závislosti od legitimácie tohto veriteľa v konaní.

Je zrejmé, že za zistenú možno považovať len pohľadávku určenú v konaní o určení popretej pohľadávky, o ktorej je oprávnený rozhodnúť len súd. V súvislosti s uvedeným dochádza k spresneniu právne úpravy.

Schôdza veriteľov

Navrhuje sa vypustiť duplicitnú právnu úpravu, nakoľko v prípade, ak sa vznik podmienenej pohľadávky stane nemožným, takémuto veriteľovi zaniká postavenie účastníka konania. Povinnosť podmieneného veriteľa túto skutočnosť oznámiť správcovi rovnako tak vyplýva u právnej úpravy zániku účastníctva (§ 27), pričom v prípade vzniku škody takýto veriteľ zodpovedá za škodu podľa všeobecnej právnej úpravy o zodpovednosti za škodu.

Právna úprava umožňuje realizovať schôdzu veriteľov, ako aj zasadnutie veriteľského výboru (aj v reštrukturalizácii) prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie.

Nakoľko v niektorých prípadoch môže byť obligatórne vyhotovovanie audiovizuálneho záznamu kontraproduktívne, navrhuje sa jeho vyhotovenie len v prípade, ak o to požiada niektorý z prítomných veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať, resp. prítomných členov veriteľského výboru.

V súvislosti s tým sa upravujú niektoré otázky s tým súvisiace, ako napr. podmienky pre vyhotovenie písomného rozhodnutia súdu o námietke.

Hlasovanie schôdze veriteľov o výmene správcu

Právna úprava účinná od 17. júla 2022 upravila náhodný výber správcov v prípade konaní voči tzv. špeciálnym alebo osobitným subjektom, t. j. dlžníkov, ktorí svojím osobitným predmetom činnosti, veľkosťou alebo spôsobom riešenia úpadku vyžadujú špeciálnu „správu“, na ktoré sú potrebné špeciálne odborné znalosti a prax, pričom tieto predpoklady musia spĺňať správcovia zapísaní do oddielu špeciálnych správcov.

V prípade týchto špeciálnych subjektov sa tak náhodným výberom ustanovuje správca, ktorý je zapísaný v zozname správcov v oddiele špeciálnych správcov. V konkurznom konaní však možno na rokovaní schôdze veriteľov hlasovať o výmene správcu, pričom aplikačná prax v niektorých prípadoch nesprávne aplikovala pravidlá pri výmene správcu na prvej schôdzi v týchto špecifických prípadoch.

V súlade s účelom a cieľom právnej úpravy, ktorá zaviedla inštitút špeciálnych správcov sa tak potvrdzuje, že aj v prípade výmeny správcu na prvej schôdzi veriteľov je nutné pravidlá dotýkajúce sa ustanovenia špeciálnych správcov zachovať.

Explicitne sa preto upravuje, že dôvodom pre odmietnutie návrhu schôdze veriteľov na výmenu správcu je aj skutočnosť, že novým správcom, ak ide o konanie, v ktorom bol ustanovený správca z oddielu špeciálnych správcov, nie je správca zapísaný v oddiele špeciálnych správcov.

V súvislosti s vyššie uvedeným dochádza aj k legislatívno-technickej úprave dotknutého ustanovenia a úprava umožňujúca podanie opravného prostriedku proti uzneseniu o odmietnutí návrhu schôdze veriteľov na výmenu správcu je tak obsiahnutá v novom odseku.

Veriteľský výbor

V prvom rade je nutné v rámci právnej úpravy členstva vo veriteľskom výbore zohľadniť postoj samotného veriteľa, ktorý ma byť do tejto funkcie ustanovený, resp. je potrebné zohľadniť jeho súhlas s ustanovením do tejto funkcie, nakoľko ide o funkciou dobrovoľnú.

Okrem uvedeného sa navrhuje v prípade, ak nie je zvolený dostatočný zákonný počet členov veriteľského výboru, aby funkciu veriteľského výboru vykonával prítomný veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať, ak samozrejme s ustanovením do takejto funkcie súhlasí, pričom tento veriteľ súčasne riadi činnosť veriteľského výboru. Ak nebol zvolený veriteľský výbor, o voľbe členov sa bude hlasovať na najbližšej schôdzi veriteľov, pričom v konaní sa pokračuje bez veriteľského výboru, ak súd nerozhodne inak.

V takomto prípade je súd oprávnený určiť, že funkciu veriteľského výboru bude vykonávať, prípadne má oprávnenie určiť aj rozsah výkonu tejto funkcie. Navrhovaná právna úprava pramení z toho, že veritelia majú mať aktívny záujem na riešení danej situácie a musia sa podieľať na tomto riešení práve z dôvodu dosiahnutia čo najefektívnejšieho riešenia úpadku dlžníka v prospech veriteľov.

Upravujú sa osobitné pravidlá pre doručovanie veriteľskému výboru, resp. sa explicitne uvádza, že ak sa doručuje veriteľskému výboru, nejde ani o správcu a ani súd. Ak sa má však doručovať správcovi alebo súdu, aj veriteľský výbor má komunikovať prostredníctvom insolvenčného registra.

Neustanovenie veriteľského výboru

Ak v konkurze nebol ustanovený veriteľský výbor, v konkurze sa až do ustanovenia veriteľského výboru postupuje bez veriteľského výboru; to neplatí, ak súd určil, že do ustanovenia veriteľského výboru bude vykonávať jeho funkciu v plnom rozsahu alebo v rozsahu, ktorý určil.

Započítanie pohľadávok

Proti spriaznenej pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu.

Z dôvodu ochrany konkurznej podstaty, je potrebné ochrániť spriaznené pohľadávky dlžníka pred ich započítaním s jeho záväzkami, aj keď oba vznikli pred vyhlásením konkurzu.

Súčinnosť úpadcu

Uznesenie o uložení pokuty za neposkytnutie požadovanej súčinnosti nie je súčasťou insolvenčného konania a vo svojej podstate nemá vplyv na účastníkov konania ani na konanie ako také, keďže sa ukladá sankcia tretiemu subjektu, a preto sa vylučuje doručovanie prostredníctvom insolvenčného registra. Pri doručovaní uznesenia sa má postupovať podľa ustanovení Civilného sporového poriadku.

Aplikačná prax vyžaduje zmenu prístupu pri plnení účtovných a daňových povinností úpadcu, ktoré majú vplyv na činnosť správcu.

Úpadca je zodpovedný za riadne vedenie účtovníctva a plnenie si svojich účtovných a daňových povinností, z ktorých následne správca v insolvenčnom konaní vychádza. V prípade, ak si tieto povinnosti úpadca, resp. dlžník neplní, správca sa dostáva do situácie, kedy má vypracovávať návrh individuálnej účtovnej uzávierky, hlavnej knihy či daňového priznania na základe vlastného odhadu, nesprávnych alebo neúplných informácií, čo vedie nielen k predĺženiu procesu.

Úpadca, štatutárny orgán resp. člen štatutárneho orgánu, tak má byť motivovaný predložiť požadované dokumenty do tridsiatich dní od vyhlásenia konkurzu, vzhľadom na skutočnosť, že pokiaľ tak neurobí, bude mať povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2 (polovica výšky základného imania akciovej spoločnosti). Rovnaké pravidlá ako vo vyššie uvedenom platia aj v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z ustanovení § 40 ods. 2 a 4 Obchodného zákonníka.

Vylučovacia žaloba

Navrhuje sa upraviť poriadkovú lehotu 30 dní na uloženie povinnosti podať žalobu a to na účely zaistenia rýchleho konania vo veci.

Zrušenie konkurzu

Právna úprava ruší formalizovaný proces, pri ktorom je podľa aktuálnej právnej úpravy správca odvolávaný z funkcie vydaním uznesenia súdu. Správcovi tak zanikne funkcia priamo zo zákona zverejnením oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu v insolvenčnom registri. Správcovi samozrejme povinnosti po zrušení konkurzu ostávajú zachované, vrátane jeho disciplinárnej zodpovednosti.

Malý konkurz

Návrh na vyhlásenie malého konkurzu v podobe elektronického formulára sa podáva elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu. To rovnako platí aj pre návrh na povolenie reštrukturalizácie.

Súčasne sa explicitne uvádza, že návrh nemožno vziať späť a to práve vzhľadom na proces malého konkurzu.

Na účely odstránenia prekážok v procese malého konkurzu, kedy absencia procesu odstránenia nedostatkov návrhu na vyhlásenie malého konkurzu v niektorých prípadoch znemožnila riešiť úpadok v malom konkurze, aj keď inak boli splnené podmienky, sa navrhuje upraviť proces odstránenia nedostatkov návrhu obdobne ako v konkurze.

Súd teda v prípade zistenia nedostatkov vyzve navrhovateľa odstrániť nedostatky v lehote 10 dní. Ak nedostatky nebudú odstránené súd návrh odmietne, pričom voči tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie – toto uznesenie sa v insolvenčnom registri nezverejňuje.

Vylučuje sa aplikácia ustanovenia § 11 ods. 2 o  fikcii dojednanej zmluvnej pokuty, nakoľko právna úprava zmluvných pokút je zvlášť upravená na účely malého konkurzu. Táto legislatívna úprava len potvrdzuje aktuálny stav a odstraňuje výkladové nezrovnalosti.

Schôdza veriteľov

Aplikačná prax poukazuje na to, že obligatórna účasť súdu v konaní je prekážkou pre rýchlosť konania. Preto sa navrhuje vypustiť obligatórne zastúpenie „prítomnosti“ súdu, čo však nevylučuje túto prítomnosť či už z vlastnej iniciatívy súdu alebo z dôvodu podnetu zo strany účastníkov alebo na žiadosť správcu.

Zasadnutie veriteľského výboru

Právna úprava prináša flexibilitu hlasovania, keďže sa veriteľ nebude musieť fyzicky zúčastniť hlasovania na zasadnutí veriteľského výboru. Zaslaním svojho hlasu sa hlasujúci veriteľ bude považovať za prítomného.

Dohľad súdu

Právna úprava reaguje na tú skutočnosť, že konverzia reštrukturalizácie na konkurz nemá byť spôsobená v dôsledku porušenia povinností správcom. Dlžník nemá niesť zodpovednosť za porušenie povinností správcu, ktoré podľa aktuálnej právnej úpravy vedú ku konverzii reštrukturalizačného konania na konkurzné konanie, čím vo svojej podstate sankcionujú dlžníka resp. aj veriteľov, ktorý majú záujem na trvaní reštrukturalizácie. Porušenie povinností správcu v konaní má nevyhnutne viesť k jeho výmene a následne samozrejme k vyvodeniu disciplinárnej zodpovednosti. Z uvedeného dôvodu dochádza k príslušným legislatívnym zmenám.

Ak teda správca porušuje svoje povinnosti, súd jedným uznesením správcu odvolá a ustanoví nového správcu náhodným výberom.

Predloženie plánu

V reštrukturalizácii bude predkladateľom plánu výlučne dlžník (úpadca), ktorý má prirodzenú motiváciu ozdraviť svoju spoločnosť a z praktického hľadiska je práve dlžník ten, kto má tento plán vypracovať. V súvislosti s tým dochádza k potrebným legislatívnym zmenám. Uvedené nezbavuje správcu jeho povinností v rámci reštrukturalizácie, najmä spolupracovať pri vypracovaní plánu.

Je potrebné uviesť, že v súvislosti so zavedením insolvenčného registra dochádza k úpravám aj v prípade predkladania plánu, ktorý sa bude predkladať prostredníctvom špecializovaného portálu, ktorú bude obsahovať funkcionalitu pre evidenciu, spracovanie a následne na predkladanie plánu tak veriteľom, ako aj súdu. Insolvenčný register má umožniť zachovanie znenia v jeho jednotlivých verziách, čím sa má zabezpečiť nielen efektívnosť pri jeho tvorbe a schvaľovaní, ale aj transparentnosť.

Na zabezpečenie spriaznených pohľadávok zabezpečovacím právom sa v reštrukturalizácii neprihliada.

Schvaľovacia schôdza

V súvislosti s funkcionalitou insolvenčného registra pri evidovaní plánu už nie je potrebné, aby bol plán uložený na nahliadnutie v kancelárii správcu, nakoľko bude dostupný v insolvenčnom registri.

Dlžník je povinný po tom, čo uplynula lehota na podanie žiadosti o zmenu plánu, ale najneskôr tri dni pred hlasovaním schvaľovacej schôdze o prijatí plánu, uložiť aktuálne znenie plánu na špecializovanom portáli. Ak dlžník plán upraví je povinný bezodkladne aktualizovaný plán spolu s vysvetlením uložiť na špecializovanom portáli.

Vzhľadom na spôsob evidencie a spracovávania plánu v insolvenčnom registri je potrebné explicitne upraviť pravidlá pre spracovanie zmien plánu a uloženie aktuálneho znenia plánu tak, aby bolo dostupné v dostatočnom časovom predstihu všetkým účastníkom.

Listina prítomných

Vzhľadom na vylúčenie účasti súdu na schvaľovacej schôdzi, potvrdzovanie správnosti listiny prítomných potvrdzuje len správca.

Zápisnica zo schvaľovacej schôdze

Na účely zrýchlenia konania sa navrhuje skrátiť lehota na spísanie zápisnice zo schvaľovacej schôdze. Rovnopis zápisnice správca do 5 dní od skončenia schvaľovacej schôdze zašle súdu a dlžníkovi.

Potvrdenie plánu súdom

V súvislosti s funkcionalitou insolvenčného registra pri evidencii, spracovávaním a predkladaním plánu nie je potrebné, aby tento bol súčasťou rozhodnutia, nakoľko funkcionalita systému umožní súdu priamo odkázať na potvrdené znenie plánu. Potvrdený plán je dostupný účastníkom konania avšak nie je predmetom „všeobecného“ zverejnenia.

Zamietnutie plánu súdom

Súd ustanoví, toho istého správcu, ktorý bol vybraný na účely reštrukturalizácie aj do nadchádzajúceho konkurzného konania z dôvodu znalosti jednotlivých informácií, ktoré vyplynuli z reštrukturalizačného konania. Navrhuje sa zosúladiť pravidlá pri konverzii konaní.

Plnenie na popretú pohľadávku

Navrhuje sa uvoľniť plnenia zložené dlžníkom a preberajúcou osobou do úschovy na účely prípadného plnenia na popretú časť pohľadávky veriteľa, ak súdne konanie (o určenie popretých pohľadávok) prebieha aj po tom, ako došlo k splneniu reštrukturalizačného plánu a súčasne od skončenia reštrukturalizácie uplynulo viac ako päť rokov. Účelom úschovy v tomto prípade je totiž zvýšená ochrana veriteľa počas reštrukturalizácie a plnenia reštrukturalizačného plánu, avšak po skončení reštrukturalizácie a úspešnom splnení reštrukturalizačného plánu sa na takéhoto dlžníka hľadí ako na každého iného fungujúceho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu (prípadného dlžníka).

Účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie na plán

V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby alebo v prípade povolenia ich reštrukturalizácie skôr, ako je plán riadne splnený, sa plán vyhlásením konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie stáva neúčinným voči všetkým účastníkom plánu, ktorých nároky z plánu ešte nie sú splnené.

Zabraňuje sa špekulatívnemu reťazeniu reštrukturalizácií. Pokiaľ by bola v aktuálnom právnom stave povolená reštrukturalizácia skôr, ako by bol plán z predchádzajúcej reštrukturalizácie riadne splnený, dochádzalo by tzv. dvojitému haircutu pohľadávok, čo má za dôsledok ukracovanie veriteľa, nakoľko dochádza k dvojitému resp. teoreticky nekonečnému znižovaniu hodnoty pohľadávok.

Podľa navrhovanej právnej úpravy sa prechádzajúci reštrukturalizačný plán stáva neúčinným voči všetkým veriteľom, ktorých nároky z predošlého plánu neboli ešte splnené (samozrejme v rozsahu, v akom neboli splnené), čím sa odstraňuje tzv. dvojitý resp. teoreticky nekonečný haircut pohľadávok.

Oddlženie

V právnej úprave oddlženia boli zmenky zaradené do pohľadávok vylúčených s uspokojenia, nakoľko išlo o problematický inštitút a bolo nutné prihliadať na kauzálnu podstatu. Vzhľadom na závery ESĽP vo vzťahu k uvedenému sa navrhuje pohľadávky zo zmenky zaradiť medzi pohľadávky uspokojované v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Vo vzťahu k týmto pohľadávkam sa však vzhľadom a ich charakter považuje za nevyhnutné upraviť pravidlo k poradiu uspokojenia. Tieto pohľadávky sa uspokoja až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok.

Konkurz

Navrhuje sa zavedenie lehoty na podanie žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu. Zavedením lehoty sa rieši situácia, kedy konanie v prípade nepodania žaloby nemohlo pokračovať.

Poznatky z aplikačnej praxe poukazujú na problematické speňažovanie majetku v oddlžení, najmä v súvislosti s povinnosťou speňažovania nehnuteľností dražbou, s čím je spojené nielen neúmerne dlhé speňažovanie majetku, v mnohých prípadoch neúspešne, ale aj príliš vysoké náklady dražby. V mnohých prípadoch aj samotné speňaženie dražbou bolo neúčelné vzhľadom na náklady dražby.

Z uvedených dôvodov sa navrhuje umožniť speňažovanie nehnuteľností (okrem obydlí) dražbou, avšak len za predpokladu, že o to veriteľ a súčasne uhradí preddavok na náklady dražby (ide o kumulatívne predpoklady). Ak nie sú splnené, nehnuteľnosti správca  speňaží ako hnuteľnú vec.

Navrhuje sa skrátiť lehotu pre vymoženie pohľadávok dlžníka zo šiestich mesiacov na jeden mesiac od vyhlásenia konkurzu, nakoľko lehota šiestich mesiacov vzhľadom na to, že správca v zásade tieto pohľadávky nevymáha na súde ani prostredníctvom exekútora (len vyzýva na plnenie), sa javí ako neúmerne dlhá.

Z aplikačnej praxe vyplýva, že je potrebné rozšíriť okruh oprávnených osôb, ktoré si môžu uplatňovať právo vykúpiť majetok z konkurznej podstaty, a to o bývalého manžela (má slúžiť na ochranu bývalého manžela najmä v prípadoch, kedy nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a spoluvlastníka nehnuteľnosti (je vhodné umožniť spoluvlastníkovi nehnuteľnosti vykúpiť podiel druhého spoluvlastníka, čo môže mať pozitívny vplyv na hospodárenie so spoločnou vecou).

Osobitné ustanovenia pre konkurz finančných inštitúcií a záverečné vyrovnanie ziskov a strát

Vzhľadom na osobitnú právnu úpravu finančných inštitúcií sa navrhuje upraviť osobitné pravidlá tak pre splnenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu,  a to najmä s ohľadom na úpravu „povolenia“ na výkon tejto osobitnej činnosti.

Finančná inštitúcia teda splní povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 11 ods. 2, ak podá podnet príslušnému orgánu dohľadu na vyhlásenie konkurzu. Je v kompetencii príslušného orgánu dohľadu následne rozhodnúť (aj s prihliadnutím na osobitnú právnu úpravu), aké kroky vykoná v súvislosti s riešením situácie danej finančnej inštitúcie. Ak sa príslušný orgán dohľadu rozhodne podať návrh na vyhlásenie konkurzu, tak prílohou touto návrhu je len podnet na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Právna úprava reaguje na nevyhnutnú potrebu úpravy postupu v tejto oblasti.

Upravuje sa fikcia úpadku v prípade finančnej inštitúcie s ohľadom na existenciu povolenia na vykonávanie činnosti. Ak toto povolenie bolo odobraté a finančná inštitúcia nevstúpi do likvidácie, uplynutím lehoty sa jej úpadok predpokladá a príslušný orgán dohľadu je legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, a to aj bez podnetu. Rozhodnutie príslušného orgánu je obligatórnou súčasťou návrhu na vyhlásenie konkurzu. V tomto prípade súd jedným rozhodnutím nielen začne konanie, ale aj vyhlási konkurz. Odvolanie voči uzneseniu súdu vyhláseniu konkurzu je prípustné len z taxatívne uvedených dôvodov.

Súčasne sa upravujú špecifické pravidlá konania vzhľadom na charakter dlžníka ako orgánu dohľadu.

Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát

Navrhovaná zmena má za cieľ zaviesť tzv. „safe harbour“ pre záverečné zúčtovanie ziskov a strát pri obchodovaní s energetickými komoditami a derivátmi. Táto zmena je v súlade s praxou v iných členských štátoch EÚ, ako sú najmä Česká republika, Rakúsko a Nemecko.

Tento koncept poskytne právnu ochranu a istotu účastníkom trhu pri uzatváraní obchodov a vyrovnávaní finančných záväzkov. Súčasné znenie zákona priznáva účinky tohto inštitútu iba pri zmluvách, kde jednou zo strán sú finančné inštitúcie, čo nezahŕňa väčšinu slovenských energetických spoločností. Slovenské energetické spoločnosti sú preto znevýhodnené na spoločnom trhu, čelia vyšším transakčným nákladom a obmedzenému prístupu k trhu.

Navrhovaná úprava rozšíri aplikáciu § 180 na osoby podnikajúce v energetike podľa osobitného zákona, čím sa zníži systémové riziko a náklady spojené s obchodovaním s energetickými komoditami. Uznanie „close-out netting“-u pre nefinančné spoločnosti zlepší ich konkurencieschopnosť, zníži kreditné riziko a zvýši právnu istotu a transparentnosť na trhu.

Elektronické podanie správcovi

Doručovanie písomností súdu a správcovi je budované v insolvenčnom registri na princípe určenia konkrétnych, na to určených elektronických formulárov, pre ktoré je určený konkrétny formulár. Ostatné podania sa doručujú prostredníctvom „všeobecného“ elektronického formulára špecializovaného portálu.

Právna úprava reguluje aj doručovanie príloh podania, vzhľadom na úpravu doručovania na konkrétny úkon určeného elektronického formulára špecializovaného portálu (napr. návrh, prihláška) a úpravu tzv. „všeobecného“ elektronického formulára špecializovaného portálu je nevyhnutná aj úprava v tejto časti.

Inslovenčný register

Je potrebné zosúladiť rozsah osobných údajov podnikateľov zverejňovaných v insolvenčnom registri. V rámci konania o oddlžení totiž nepostačuje len identifikácia podnikateľa, nakoľko vo väčšine prípadov je úpadcom osoba, ktorá už v postavení podnikateľa nie je a je nutné túto osobu jednoznačne identifikovať prostredníctvom dátumu narodenia. Táto osoba síce v konaní vystupuje ako fyzická osoba, avšak oddlženiu podliehajú aj záväzky z podnikateľskej činnosti (aj keď už osoba nepodniká, avšak ručila celým svojim majetkom).

V rámci zverejňovania informácií v insolvenčnom registri sa budú na účely transparentnosti zverejňovať údaje v čo najširšom rozsahu, pričom vzhľadom na spracovávanie štruktúrovaných údajov je vhodnejšie zverejňovanie obsahu podaní (ktoré sa spracovávajú), nie podaní ako takých. Pokiaľ však podanie obsahuje prílohu v podobe elektronického dokumentu, tento sa zverejní. Za zverejnený obsah však nesie zodpovednosť subjekt, ktorý podanie realizoval.

Prechodné ustanovenia

Upravujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. októbra 2025.

Pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej lehoty, ktorá je určená na uplatnenie nároku zo zmluvnej pokuty, táto plynie podľa nových pravidiel účinných od 1. októbra 2025 len v konaniach, ktoré začali po účinnosti tohto zákona; v konaniach začatých a právoplatne neskončených do 30. septembra 2025, sa posudzuje podľa doterajších predpisov.

Je potrebné upraviť doručovanie a účinky doručovania v konaniach, ktoré začali a právoplatne neskončili do 30. septembra 2025, nakoľko všetky údaje z týchto konaní budú premigrované do nového insolvenčného registra a aj v týchto konaniach sa pro futuro majú uplatňovať nové pravidlá doručovania podaní súdu a správcovi, vrátane zverejňovania a účinkov dokumentov súdu a správcu. Pokiaľ ide o účinky už realizovaných úkonov vo vedených konaniach, tieto ostávajú zachované.

Pokiaľ ide o uvoľnenie plnení zložených do úschovy podľa § 158 ods. 1 v konaní, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. septembra 2025, toto sa uvoľní v prospech zložiteľa za podmienok ustanovených  v § 158 ods. 2  v znení účinnom od 1. októbra 2025 bez zbytočného odkladu, t. j. bez zbytočného odkladu po tom, ako po 1. októbri 2025 dôjde k naplneniu predpokladov (alebo účinnosťou zákona došlo k naplneniu predpokladov) pre ich uvoľnenie.

Navrhuje sa, aby v konkurzoch a vyrovnaniach vedených podľa predpisov účinných do 30. júna 2005 podľa § 206, ktoré neboli právoplatne skončené do 30. septembra 2025, mohol správca speňažovať majetok spôsobmi podľa § 92 v aktuálnom znení. Z poznatkov z aplikačnej praxe je zrejmé, že práve reštrikcia v oblasti spôsobov speňažovania v tzv. starých konkurzoch je dôvodom, prečo neboli doposiaľ ukončené.

Navrhuje sa, aby aj rozšírenie spôsobov speňažovania  v oddlžení bolo možné v už prebiehajúcich konaniach, pričom tu je aplikácia možno len v prípade, ak dražba nebola ukončená a veriteľ zloží preddavok na náklady dražby do 31. októbra 2025.

Pokiaľ ide o rozšírenie oprávnených osôb pre výkup majetku z konkurznej podstaty v oddlžení, tieto osoby sú oprávnené prvý krát uplatniť právo podľa § 167r ods. 1 a 2 nadobudnutím účinnosti zákona. Zákonné lehoty pre uplatnenie tohto práva ostávajú nezmenené.

Odporúčané ebooky

K téme