Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Dlh slovenských nefinančných podnikov v roku 2012 dosiahol 45 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo Slovensko vzhľadom na veľkosť ekonomiky radí medzi krajiny s najnižším dlhom. Vyplýva to z analýzy UniCredit Bank.
Slovenské podniky sa javia podľa banky ako menej zadlžené aj pri zohľadnení veľkosti nefinančného sektora krajiny, a to pri pohľade na výšku dlhu k celkovým aktívam, ako aj k vlastným zdrojom.
Slovenské nefinančné podniky ostávajú vo forme financovania aj naďalej konzervatívne
V roku 2012 bolo podľa analýzy banky na Slovensku prostredníctvom dlhu financovaných v priemere 28 % aktív nefinančných podnikov. V krajinách EÚ to bolo približne 38 % aktív. Ako uviedla v analýze banka, najmenej zadlžený nefinančný sektor sa nachádza v Belgicku a Luxembursku, v krajinách Visegrádskej štvorky vrátane Slovenska, v Nemecku alebo vo Veľkej Británii.
Naopak, na druhom konci rebríčka figurujú krajiny južnej Európy ako Grécko, Cyprus a Malta, Portugalsko a Španielsko, ale aj Lotyšsko, Slovinsko, či Chorvátsko. Vysoká miera zadlženia môže podľa UniCredit banky ohrozovať stabilitu domácich bankových sektorov, ale aj budúce súkromné investície. Nízka miera zadlženia nefinančného sektora môže naopak vytvárať prostredie na naštartovanie nových investícií.
Slovenské nefinančné podniky ostávajú podľa analýzy UniCredit Bank vo forme financovania aj naďalej konzervatívne. Až 98 % ich dlhu tvoria úvery. Takmer 47 % úverov pochádza od domácich bánk, ďalších 40 % úverov čerpajú podniky zo zahraničia. Osem percent úverov pre slovenské nefinančné podniky pochádza od lízingových spoločností a ostatných finančných sprostredkovateľov.
Prostriedky od iných nefinančných podnikov a domácností tvorili 5 % úverov. Alternatívne formy financovania, napríklad v podobe dlhopisov, využívajú podľa údajov banky najviac nefinančné podniky vo Veľkej Británii a Francúzsku, a to približne na úrovni 30 % dlhu. V susednom Rakúsku sa tento podiel pohybuje na 20 % dlhu, v Českej republike a Estónsku približne na 15 % dlhu. Záujem o alternatívne formy financovania v Európe podľa banky rastie od začiatku krízy v roku 2008.
Objem úverov poskytnutých prostredníctvom slovenského bankového sektora sa podľa údajov UniCredit banky od začiatku krízy spomalil, stále však medziročne rastie. Štruktúra úverov ukazuje, že je to najmä kvôli rastu objemov úverov poskytnutých obyvateľstvu. Slovenské domácnosti sa podľa banky aj napriek tomu v rámci Európy stále radia medzi relatívne menej zadlžené.
