Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Správa svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) uvádza, že ľudstvo dnes celkovo žije dlhšie ako predtým, a tí chytrejší obzvlášť. No dá sa tento fakt spoliehať?
Vedeli ste, že výška vášho IQ vplýva na dĺžku vášho života? Aspoň tak tvrdí viacero výskumom zameraných na túto tématiku. Napríklad kohortová štúdia Lawrenca Whalleyho a Iana Dearyho dokazuje, že vyšší inteligenčný kvocient znamená vyššiu šancu na prežitie. Vedci pritom použili výsledky testov, ktoré v roku 1932 vyplnili skoro všetci jedenásťroční Škóti. Nová štúdia skúmala, ktorí z testovaných dnes žijú a v akom veku zomreli tí ostatní.
Z analýzy vyplynulo, že „osoba s IQ 115 má väčšiu šancu, že sa dožije 76 rokov, než človek s IQ 100″. Vedci započítali aj iné faktory (napríklad ekonomický status či druh zamestnania), ale inteligentnejší ľudia na tom boli stále lepšie. Tomu, že existuje súvislosť medzi IQ a úmrtnosťou, nahrávajú i výsledky štúdií na jednovaječných a dvojvaječných dvojčatách, ktoré preukázali, že za touto súvislosťou je genetika.
Prečo tomu tak je, vysvetľujú dve rôzne teórie. Prvá tvrdí, že inteligencia môže byť priamo spätá s celkovou telesnou odolnosťou, takže ľudia s prirodzene silnou telesnou konštitúciou sú možno prirodzene múdrejší. Ďalšia, oveľa zábavnejšia teória uvádza, že chytrejší ľudia sa proste úspešnejšie vyhýbajú smrti. Čo znamená, že toľko zbytočne neriskujú, vrátane toho, že toľko nefajčia a stravujú sa zdravo.
„Tejto hypotéze nahráva fakt, že v tridsiatych a štyridsiatych rokoch, keď sa o negatívnych účinkoch fajčenia ešte nevedelo, medzi inteligenciou a fajčením neexistovala súvislosť. Potom bola ale pravdepodobnosť, že jedinec prestane fajčiť, vyššia u múdrejších ľudí,“ píše Scientific American.
Obe teórie ale majú chybu. ide o to, či je IQ test skutočne dobrým ukazovateľom inteligencie. Testy totiž možno poukazujú skôr na to, ako sú testovaní dobrí v IQ testoch ako takých. Svoju rolu zohrávajú aj kultúrne a iné faktory. Ak je niekto presvedčený, že test napíše naozaj zle, môže to jeho výsledok skutočne ovplyvniť. Naviac je ťažké oddeliť inteligenciu od vzdelania a spoločenského prostredia, ktoré významne ovplyvňujú zdravie, a teda i dlhovekosť.
Ďalším kazom Dearyho a Whalleyho štúdie je fakt, že sa im nepodarilo vystopovať celú pätinu testovaných. „Jedným z dôvodov, prečo sa nám nepodarilo ich vypátrať, je migrácia,“ vysvetľujú autori a dodávajú: „Imigranti sú relatívne zdravou skupinou.“
Tak ako tak, myšlienkou, že inteligentnejší ľudia žijú dlhšie, sa môžu niektorí z nás aspoň upokojovať.
