Inteligencia je schopnosť učiť sa zo skúseností a tým sa prispôsobovať zmenám prostredia.
Ľudia sa rodia s istou mierou túžby učiť sa. Potom sa to u väčšiny vekom začne akosi kaziť, hovorí autor Ivo Toman vo svojej knihe Motivace zvenčí je jako smrad… za pár hodin se vyvětrá.
Sociálne faktory silne ovplyvňujú myslenie i správanie
Už po nástupe do školy sa väčšinou deti nechcú učiť. A len málokto sa chce vzdelávať po celý život. Väčšinou to dopadne tak, že do desiatich rokov už všetci pochopia, čo je potrebné na to, aby v škole prechádzali a aby urobili učiteľom radosť. To si potom odnášajú aj do pracovného života. Hlavnou motiváciou je tak nerobiť problémy šéfom.
Tieto faktory hrajú často silnejšiu rolu ako vrodené vplyvy. Johannes Lange vedecky skúmal jednovaječné dvojčatá. Jedno sa stalo rafinovaným kriminálnikom a druhé rafinovaným kriminalistom. Dedičná tak môže byť aj rafinovanosť. Ostatné je ovplyvnené vnútorným postojom jedinca a okolitým prostredím. Rodičia už často nemajú od určitého veku na deti rozhodujúci vplyv svojou výchovou, aj keď si myslia, že áno. Pokiaľ je výchova tak dôležitá, prečo sa adoptované deti vôbec adoptívnym rodičom nepodobajú?
Vplyv na osobnosť a inteligenciu človeka majú okrem rodinného prostredia aj priatelia a školy. Preto je dôležité, kam chodí dieťa do školy. Taktiež učiteľov názor na žiaka ovplyvňuje jeho správanie. Vzniká tu sebanaplňujúci pocit, ktorý po prvýkrát označil psychológ Robert Merton. Učiteľ dá žiakovi najavo, že je múdry. Študent tak má pocit, že musí danú dôveru učiteľovi oplatiť. A naozaj sa viac snaží. Naopak, pokiaľ učiteľ dá niekoľkokrát žiakovi najavo, že na to nemá, žiak mu to potom opakovane dokazuje svojimi slabšími výkonmi. A nakoniec sám uverí tomu, že je buď múdrejší, alebo hlúpejší, podľa toho, ako ho vidí autorita.
Ľudia sa správajú v rovnakých situáciách rôzne
Väzni si vo väzení často osvoja opak toho, čo sa od nich očakáva. Od ostrieľaných zločincov sa naučia veci, o ktorých doteraz nevedeli. A potom s nimi udržujú kontakty aj po prepustení. Zvyknú si považovať násilie za niečo normálne. Taktiež si môžu začať žiarliť na radových občanov. Neprekvapuje preto, že opakované porušenia zákonov tými, ktorí už boli vo väzení alebo v polepšovni, sú veľmi časté.
Viac ako 60 percent všetkých mužov, ktorí sú prepustení na slobodu po odpykaní trestu, je do štyroch rokov znovu zatknutých. Preto, že sú väzenia očividne neúspešné v snahe o nápravu, majú odstrašujúci účinok na tých slušných.
Vnútorné prostredie
George Bernard Shaw vyhlásil: „Ľudia zakaždým obviňujú okolnosti z toho, že sú takí, akí sú. Neverím na okolnosti. Tí, ktorí naozaj niečo dosiahli, sa snažia nájsť také okolnosti, aké potrebujú. A pokiaľ ich nenájdu, vytvoria si ich sami.“ Nie sme tak zodpovední za to, s akými kartami hráme, ale ako s nimi hráme. Stav našej mysle je tak oveľa silnejší súper než iný človek, proti ktorému bojujeme.
Vonkajších prekážok je veľa. Vnútorné prekážky sú v zásade len dve: nedostatočný talent a malá vnútorná motivácia. Tieto prekážky sa prekonávajú ťažšie ako vonkajšie bariéry, pretože väčšinou ide o vrodené záležitosti, s ktorými nič neurobíme. Zvyšok je otázka osobného rozvoja.
Neúspešní ľudia sa obklopujú často ľuďmi sebe podobnými – taktiež neúspešnými alebo neschopnými. Posilňujú tak vplyv prostredia, ktoré im inak nepomáha. Oproti tomu úspešní ľudia problémy menej rozoberajú a viac pracujú na ich odstránení. Mnoho neúspešných ľudí uteká do lepšieho prostredia. Na tom nič nie je, veď nie všetci sú hrdinovia. Pozor avšak na takýto útek: keď sa niekto kvôli dlhom alebo zlým vzťahom obesí alebo skočí pod vlak. A preto si pamätajme: všetko je o tom, aké prostredie si urobíme vo svojej hlave.
Autor: Ivo Toman zakladateľ medzinárodnej spoločnosti TAXUS International, úryvok z knihy Motivace zvenčí je jako smrad… za pár hodin se vyvětrá.