Pokuty a penále nie sú daňovým výdavkom
Daňovým nákladom nie sú žiadne sankcie za neplnenie si povinností voči štátu – sankčné úroky, pokuty, penále.
Jedinou výnimkou sú pokuty, ktoré si podnikateľ zmluvne dohodne so svojim obchodným partnerom. Čiže pokuty a penále v daňovom priznaní nie sú použiteľné pre účtovanie a to ani v roku 2015 alebo 2016.
Nie každá škoda na majetku nie je daňovou stratou
Pri podnikaní je možné sa stretnúť s viacerými prípadmi, kedy výdavky nie je možnú uznať ako daňové, hoci sa to zdá byť proti zdravému rozumu. Vinníkom, totiž, môže byť aj štát či iný podnikateľ, držiaci firme peniaze, ktoré potom nemôže použiť na zaplatenie odvodov a poisťovňa mu vyrubí penále.
Preto je potrebné si dať pozor v prípade, že živnostník platí odvody do poisťovní „nárazovo“, teda na základe výmeru od poisťovne. Na výmere, totiž, býva uvedená len jedna suma, ktorú je potrebné zaplatiť. Ak si ju podnikateľ uplatní ako zaplatený daňový výdavok na poistenie, môže sa dostať do problémov. Po kontrole jednotlivých položiek totiž väčšinou vyjde najavo, že je medzi nimi aj úrok z omeškania, ktorý daňovým výdavkom nie je.
Príklad:
Podnikateľ bol v omeškaní s platbami do Sociálnej poisťovne za obdobie júl, august a september. V mesiaci október mu prišiel výmer zo Sociálnej poisťovne, kde mu bolo predpísané uhradiť dlžné poistné v sume 330 eur a, zároveň, mu bol vymeraný sankčný úrok vo výške 22 eur.
Podnikateľ uhradil z účtu 352 eur do Sociálnej poisťovne. Ako daňový výdavok si však môže uplatniť len sumu 330 eur a suma 22 eur by mala byť zaúčtovaná do nedaňových výdavkov.
Manká a škody presahujúce prijaté náhrady
V prípade, že podnikateľ zistí manko, prípadne má nejakú škodu a poisťovňa alebo vinník mu poskytne náhradu, výdavok si môže uplatniť len do výšky prijatej náhrady. Z toho vyplýva, že z tohto titulu stratu nemôže vykázať stratu.
Výnimkou sú nezavinené škody, ktoré vznikli v dôsledku živelnej pohromy alebo spôsobené neznámym páchateľom. V tomto prípade si môžete škodu uplatniť v plnom rozsahu v tom období, v ktorom máte potvrdenie od polície, že škoda bola spôsobená neznámym páchateľom.
V jednoduchom účtovníctve sa tieto prípady ťažko odsledujú, pretože účtujete o pohyboch na účte alebo pokladni a pri škode k žiadnemu takémuto pohybu nedochádza. Kontrolu na tento prípad väčšinou upozorní iba prijatá náhrada od poisťovne a v tom prípade podnikateľ môže byť vyzvaný, aby doložil výšku škody, prípadne ďalšie dokumenty. Ak výška škody bude vyššia ako prijatá náhrada, podnikateľ bude musieť preukázať, že o tento rozdiel upravil základ dane.
Príklady
Dane zaplatené za iného daňovníka
K tomuto prípadu môže prísť vtedy, ak si napríklad podnikateľ prenajíma nehnuteľnosť a majiteľ ho vyzve, aby zaňho zaplatil daň z nehnuteľností. Rovnaká situácia môže nastať pri prenájme automobilu a a platbe dane z motorových vozidiel.
V tomto prípade podnikateľ nie je daňovníkom príslušnej dane a daňový výdavok si nemôže uplatniť. Správny postup by mal byť taký, že pôvodný vlastník zaplatí daň a podnikateľovi ju zahrnie do ceny za prenájom.
Splátky úverov a pôžičiek
Ak si podnikateľ v minulých obdobiach požičal peniaze a teraz ich spláca, výška splátky nie je jeho daňovým výdavkom. Výdavkom je iba dohodnutý úrok. Toto platí aj v prípade lízingových splátok, ktoré sú charakteristické tým, že ich výška je rovnaká, každá splátka je však rozdelená na istinu a úrok a tie sú pri každej splátke iné.
Príklad splátkového kalendára s rozdelenou istinou a úrokom:
Dátum | Istina | Úrok | Základ dane | DPH | Splátka |
---|---|---|---|---|---|
5.1.2013 | 427 | 88 | 515 | 103 | 618 |
5.2.2013 | 431 | 84 | 515 | 103 | 618 |
5.3.2013 | 434 | 81 | 515 | 103 | 618 |
5.4.2013 | 437 | 78 | 515 | 103 | 618 |
5.5.2013 | 441 | 74 | 515 | 103 | 618 |
5.6.2013 | 444 | 71 | 515 | 103 | 618 |
5.7.2013 | 448 | 67 | 515 | 103 | 618 |
5.8.2013 | 451 | 64 | 515 | 103 | 618 |
5.9.2013 | 455 | 60 | 515 | 103 | 618 |
5.10.2013 | 458 | 57 | 515 | 103 | 618 |
5.11.2013 | 462 | 53 | 515 | 103 | 618 |
5.12.2013 | 465 | 50 | 515 | 103 | 618 |
Príklad:
Živnostník platí v januári mesačnú lízingovú splátku vo výške 618 eur, splátka istiny je vo výške 427 eur a splátka úroku vo výške 88 eur. Daňovým výdavkom je iba splátka úroku vo výške 88 eur.
Pri platbe februárovej splátky vo výške 618 eur je daňový výdavok suma 84 eur a je splatená istina vo výške 431 eur.
Z hľadiska výpočtu dane je veľký rozdiel, či podnikateľ platí prvú alebo poslednú splátku. Úbytok peňažných prostriedkov je stále rovnaký. Na začiatku splácania však platí omnoho vyšší úrok ako ku koncu splácania lízingu, takže v prvom roku lízingu môže rátať s vyššími daňovými výdavkami ako v roku poslednom.
Autor: Zuzana Hanáková