Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Zákon o miestnom poplatku za rozvoj umožní mestám a obciam všeobecným záväzným nariadením stanoviť poplatok v rozmedzí 10 až 35 eur za meter štvorcový podlahovej plochy nadzemnej časti.
Odborári aj zamestnávatelia kritizujú zákon o miestnom poplatku za rozvoj. Právna úprava, ktorá bude účinná od 1. novembra tohto roku, podľa nich negatívne ovplyvní zamestnanosť, mobilitu pracovnej sily a schopnosť podnikov investovať. Informovali o tom zástupcovia Konfederácie odborových zväzov (KOZ), Zväzu stavebných podnikateľov a Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ).
Nový zákon umožní mestám a obciam všeobecným záväzným nariadením (VZN) stanoviť poplatok za rozvoj v rozmedzí 10 až 35 eur za meter štvorcový podlahovej plochy nadzemnej časti. Poplatok za rozvoj budú platiť fyzické osoby a firmy jednorazovo za stavbu na území obce podľa právoplatného stavebného povolenia. Prvé návrhy VZN obcí podľa odborárov a zástupcov podnikateľov svedčia o tom, že vyrubený poplatok bude dosahovať najvyššiu zákonom povolenú sumu, alebo sumu veľmi blízku hornej hranici.
Ako ďalej upozorňujú, v Bratislave alebo v Nitre by nový poplatok mohol zaťažiť stavby napríklad Volkswagenu aj budúcich dodávateľov automobilky Jaguar, ktorí by sa mohli rozhodnúť nestavať prevádzky na Slovensku, ale komponenty privážať zo zahraničia.
„Nový poplatok bude komplikovať podnikanie výrazným zaťažením investícií. Podnikatelia budú nútení nanovo prepočítať návratnosť svojich plánovaných investícií, odložiť ich alebo hľadať nové lokality – samosprávy bez poplatku,“ uviedol generálny sekretár AZZZ Oto Nevický.
Prezident KOZ Jozef Kollár uviedol, že zákon bude mať výrazný dopad na ceny bývania, čo zníži pracovnú mobilitu na Slovensku. „Už teraz možnosť sťahovania sa za prácou komplikuje nedostatok nájomného bývania,“ podotkol Kollár a zároveň upozornil na možný prepad stavebnej aktivity s dopadom na zamestnanosť.
Návrh zákona kritizoval aj Inštitút urbánneho rozvoja, ktorý za najväčší nedostatok považuje fakt, že peniaze získané prostredníctvom poplatku nemusí obec či mesto použiť tam, kde územie zaťažila nová výstavba. V Bratislave sa tak napríklad môže stať, že peniaze, ktoré na poplatku odvedie stavebník v Petržalke, napokon využijú na výstavbu škôlky v inej mestskej časti. Novému zákonu vytýka, že rodinné domy do výmery 150 metrov štvorcových sú zo zákona vyňaté. Podľa IUR to bude v praxi znamenať, že na infraštruktúru obyvateľov rodinných domov budú prispievať aj menej solventní obyvatelia bytoviek.
O zrušenie poplatku za rozvoj sa snažila trojica opozičných poslancov zo SaS. Jana Kiššová, Miroslav Ivan a Eugen Jurzyca na septembrovej schôdzi navrhovali úplne zrušenie zákona. Návrh poslanci neschválili.
Zástupcovia odborov a zamestnávateľov vítajú návrh novely zákona o poplatku za rozvoj, ktorý predložili poslanci zo strany Most-Híd Gábor Gál, Peter Antal a Peter Vörös. Trojica poslancov navrhuje, aby sa poplatok za rozvoj nevzťahoval na zatepľovanie budov a úkonov spojených s údržbou stavby. Podľa súčasného znenia zákona sa totiž poplatok za rozvoj vzťahuje na budovy, ktorým bolo vydané právoplatné stavebné povolenie. O novele zákona budú poslanci rokovať na októbrovej schôdzi Národnej rady SR. Poplatok za rozvoj schválili poslanci Národnej rady SR 20. novembra minulého roku na návrh Igora Chomu a Richarda Rašiho zo strany Smer-SD.
