Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Písal sa rok 1976, keď Steve Jobs a Steve Wozniak priviedli na svet prvý počítač Apple I. z repertoáru Apple, Inc. Dôležitým krokom tiež bolo, že už v tom čase dokázali získať potrebný kapitál od svojich prvých investorov. V nasledujúcom roku odhalili novinku v podobe Apple II, ktorý sa stal prvým masovo vyrábaným stolovým počítačom spoločnosti.
Jobs pritom venoval väčšinu svojej pozornosti vonkajšiemu dizajnu výrobku, zatiaľ čo Wozniak sa sústredil na jeho technologickú stránku. Úspech s Apple II tak spravil zo Steva Jobsa milionára už v jeho 23. rokoch (1978). V tom istom čase si spoločnosť najala Mika Scotta a obsadila ho do pozície generálneho riaditeľa. Koncom roku 1980 tak už bol Apple pripravený na vstup podniku na burzu a svoju prvú verejnú ponuku akcií.
Historický počet milionárov
Uvedený predaj priniesol taký veľký kapitál, ako žiadny iný vstup akejkoľvek inej organizácie od roku 1956 a čias firmy Ford Motor. Apple týmto vygeneroval takmer 300 milionárov, čo je viac, ako dokázala akákoľvek iná firma v histórii. V roku 1981 sa tým spoločnosť zaradila k špičke výrobcov osobných počítačov v Spojených štátoch amerických (USA). Na trh však už v tom čase prichádzali ďalší konkurenti, medzi nimi napríklad aj International Business Machines Corp. (IBM). Ich najpopulárnejší model napokon prekonal predaj Apple II a o dva roky neskôr stal sa najpredávanejším osobným počítačom na trhu.
Keď Steve Jobs v roku 1984 predstavil akcionárom spoločnosti nový model Macintosh, boli z neho nadšení. Problém však nastal pri jeho cene, ktorá sa pohybovala okolo 2 500 amerických dolárov (USD) za kus a to bolo príliš veľa. Predaj tohto modelu tak nesplnil očakávania. Inovatívnu technológiu použitú pri Macintoshovi zároveň rýchlo pochopili aj iní konkurenti a lacnejší variant od Microsoftu tak na seba nenechal dlho čakať.
Od roku 1983 sa Steve Jobs prel o budúce smerovanie firmy s vtedajším generálnym riaditeľom Johnom Sculleym. Scully sa chcel zamerať na menej sporné oblasti ako vzdelávanie, menšie biznisy či domáci trh. Jobsove sny však siahali oveľa ďalej. Chcel poraziť IBM na všetkých trhoch s tým, že hardvér aj softvér od Apple považoval za lepší. Napätie medzi nimi vyvrcholilo v roku 1985, keď Jobs rezignoval a zobral so sebou aj niektorých šikovných zamestnancov Applu, aby vytvorili novú spoločnosť s názvom NEXT, Inc.
Jobs podporil novú organizáciu aj s vlastným kapitálom vo výške 7 mil. USD. Tie sa však vyparili ešte v priebehu prvého roka jej pôsobenia. Po tom, čo priniesol investíciu do spoločnosti miliardár Ross Perot, uviedli na trh svoj prvý produkt NEXT počítač. Písal sa rok 1990 a nový moderný produkt za 9 999 USD bol pre určenú cieľovú skupinu v sektore vzdelávania príliš veľkým sústom. Počas troch nasledujúcich rokov tak z neho predali len 50 tisíc kusov. V nadväznosti na uvedený prepad sa napokon rozhodli pre zmenu softvéru. Tento krok ich konečne priviedol k prvému vytúženému zisku v podobe 1 mil. USD v roku 1994.
PIXAR
Jobs však ani v tom čase neostal nič dlžný svojej povesti veľkého šťastlivca. Kúpil totiž grafickú divíziu spoločnosti Lucasfilms, do ktorej vložil 10 mil. USD. Organizácia sa následne premenovala na Pixar a vyprodukovala generáciu ikonických detských filmov vrátane „Toy Story“, „Monsters“ či „Finding Nemo“. V roku 2006 prevzala Pixar firma Walt Disney Company, pričom Jobs sa stal jej najväčším samostatným akcionárom.
Zatiaľ čo Pixar pracoval na svojom prvom celovečernom filme, Jobsovmu NEXTu sa príliš nedarilo. V roku 1993 tak zmenil orientáciu na výlučne softvérovú spoločnosť a prepustil 300 zo 450 vtedajších zamestnancov podniku. Dokázal však vytvoriť pôsobivý a originálny operačný systém s názvom NeXTSTEP.
V roku 1996 začal znovu komunikovať s Applom. Výsledkom tohto postupu bolo, že na konci roku podpísali obe spoločnosti dohodu, podľa ktorej zaplatil Apple za prevzatie NeXTu sumu 429 mil. USD v hotovosti. Jobs ostal pri NEXTe v pozícii konzultanta.
Len sedem mesiacov po uzatvorení tejto dohody bol Jobs menovaný za dočasného generálneho riaditeľa Apple. V snahe priviesť podnik do červených čisiel sa pustil do rôznych projektov, pričom si získal reputáciu manažéra, ktorý prijíma ľudí na mieste a prekopal aj biznis s licencovaným softvérom.
Čo však bolo ešte dôležitejšie, nové moderné technológie vyvinuté spoločnosťou NEXT sa počas toho roka infiltrovali do produktov Apple. NeXTSTEP sa zmenil na Max OS X a vizuálne atraktívne a zákaznicky orientované produkty ako iMac zvýšili tržby. V roku 2000 bolo už predstavenstvo spoločnosti pripravené urobiť z Jobsa opäť oficiálneho generálneho riaditeľa Apple.
Z tejto pozície začal opäť poškulovať po sektore s osobnými počítačmi. Jeho prvý pokus v podobe iPod hudobného prehrávača následne úplne zmenil spôsob, akým ľudia dovtedy počúvali hudbu. Pred jeho uvedením na trh v roku 2001 len minimum ľudí počúvalo hudbu prostredníctvom prenosných digitálnych prehrávačov. V roku 2012 už bolo predaných viac 350 miliónov z týchto zariadení po celom svete.
Elegantný dizajn iPodu a jednoduché užívateľské rozhranie tak vydláždilo cestu pre následné uvedenie iPhonu na trh, ku ktorému došlo v roku 2007. Tento revolučný produkt následne úplne prekopal celý dizajn telefónov. V roku 2014 predal Apple približne 170 miliónov iPhonov po celom svete.
Stevovi Jobsovi sa tak podarilo úplne zmeniť spôsob, akým ľudia dovtedy počúvali hudbu a používali mobilné telefóny. V roku 2010 uviedol na trh svoj prvý iPad. Prvá verzia tohto kompaktného tabletového počítača s niekoľkými tlačidlami a dotykovou obrazovkou si následne našla miesto u viac ako 250 miliónov nových majiteľov po celom svete.
Jobs bol tiež povestný tým, že famózne mikro-manažoval každý detail dizajnu všetkých týchto zariadení, ich funkcionalitu aj užívateľské rozhranie. Úspech všetkých troch uvedených produktov bol fenomenálny. V roku 2011 tak Apple predbehol Exxon Mobil Corp. a stal sa najväčšou korporáciou v USA s trhovou kapitalizáciou na úrovni približne 355 mld. USD. Pre porovnanie, na začiatku Jobsovej vlády v roku 1997 to boli asi 3 mld. USD.
V roku 2011 Jobs rezignoval na pozíciu generálneho riaditeľa Apple. Trpel vážnou chorobou a uvedomoval si, že zrejme už čoskoro sa jeho čas naplní. Aj po ukončení svojho účinkovania v úlohe hlavného šéfa však aj naďalej ovplyvňoval dianie v spoločnosti ako jej predseda predstavenstva. Pre Apple tak pracoval takmer do posledného dňa svojej smrti.
FOAF.sk firmy - Hosp. výsledky, súvahy, výkazy, DLHY, vlastníci - Zistite TU
