10 vecí, ktoré by ste nikdy nemali hovoriť svojmu dieťaťu
Rodičovstvo je jednou z najťažších, nikdy sa nekončiacich prác. Dokonalosť sa vo výchove nedá dosiahnuť, dá sa k nej však aspoň priblížiť. Prvým krokom, ako sa vyhnúť zraneným citom a škodlivým stereotypom, je nehovoriť tieto veci:
„Tak sa to nerobí, ukážem ti to.“
Deti potrebujú zlyhať, aby sa mohli naučiť niečo nové. Zapájaním sa a robením vecí za ne, v nich vzbudíte pocit, že nie sú dostatočne dobré na to, aby to dokázali samé.
„Správaš sa hlúpo.“
Deti sú nepredvídateľné a často sa správajú podľa rodičov nečakane. Zvyčajne na to majú aj dôvod, nechajte ich preto správať sa po svojom. Nevnucujte im to, ako sa majú cítiť. Snažte sa však zistiť, prečo to robia.
„Si taký/á plachý/á.“
Deti všeobecne majú plaché povahy. Môže to však byť len dočasný emocionálny stav, preto sa vyhnite označovaniu typu osobnosti.
„Nie je dôvod nad tým plakať.“
Rozprávanie o tom, aby dieťa prestalo plakať, pretože na to nemá dôvod, ho môže uviezť do rozpakov. Hoci môže ísť o triviálny dôvod, v danej chvíli je to niečo, čo je preň najdôležitejšie na svete. Potrebuje len trochu empatie a pomoc pri upokojení sa.
„Veľkí chlapci neplačú.“
Nemusíte rodové stereotypy predostierať už malým deťom. Pre chlapcov to často znamená, že sa od nich očakáva, aby boli tvrdí a potláčali svoje emócie.
„Pozri, aká si krásna.“
Máte pocit, že svet už od malých dievčatiek očakáva, že budú krásne? Nevysielajte im signál, že ich výzor je dôležitejší ako ich mozog.
„Nie je to pekné. Nevyzerá to na tebe dobre.“
To isté platí aj pri komentovaní ich oblečenia. Nedávajte svojmu dieťaťu najavo, že treba vyzerať určitým spôsobom, ktorý je štandardne považovaný za krásny.
„Si si istý/á, že to chceš zjesť?“
Vyhnite sa pred deťmi rečiam o tom, ako sa obávate o svoju postavu a musíte sa zdravovať zdravšie. Mohli od vás tieto obavy prebrať a trápiť sa už v skorom veku o to, ak vyzerajú. Vhodnejšie je ich naučiť sa stravovať zdravo od útleho veku.
„Si taký/á chytrý/á.“
Zvyčajne to človek robí automaticky, keď chce svoje dieťa za niečo pochváliť, ale môže to mať nedobrý vplyv na jeho motiváciu. Hovorením takýchto vecí môžete v skutočnosti dosiahnuť to, že sa prestane snažiť sa učiť.
„Som z teba taká/ý sklamaná/ý.“
Nie je potrebné hrať sa na exekútora, keď dieťa vie, že hnevalo. Pokiaľ vie, že urobilo zle, nemäťte ho ešte aj hanbou. Snažte sa pochopiť, čo ho viedlo k tomu, ako konalo tak ako konalo a dajte mu najavo, že sa to nemôže opakovať.