Novela Obchodného zákonníka od 1.1.2018

S novým rokom nás už tradične čakajú aj zmeny v niektorých dôležitých legislatívnych predpisoch. Niekoľko zaujímavých noviniek pre nás pripravili naši zákonodarcovia aj v Obchodnom zákonníku. Od Nového roka vstúpi do účinnosti niekoľko významných zmien súvisiacich s podnikaním a obchodnými spoločnosťami. Niektoré z nich si teraz priblížime aj v nasledujúcich riadkoch.

Obchodné tajomstvo

Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj ako „obchodný zákonník“) doposiaľ venoval pozornosť porušeniu obchodného tajomstva len v niekoľkých svojich ustanoveniach. Od 1.1.2018 však vstúpia do účinnosti viaceré ustanovenia, ktoré podrobnejšie upravujú túto problematiku. Zákonodarcovia napríklad zavádzajú do praxe nové pojmy ako majiteľ obchodného tajomstva, rušiteľ obchodného tajomstva či tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu. V obchodnom zákonníku tak do 1. januára nájdeme detailnejšie definície uvedených pojmov i situácií, kedy dochádza k porušovaniu obchodného tajomstva.

Súčasná právna úprava poskytuje majiteľom obchodného tajomstva právnu ochranu ako pri nekalej súťaži. Novela obchodného zákonníka však zavádza ďalšie osobitné ustanovenia, ktoré sa budú vzťahovať na právnu ochranu obchodného tajomstva. Proti porušiteľom obchodného tajomstva budú mať majitelia obchodného tajomstva aj naďalej k dispozícii prostriedky ochrany ako pri nekalej súťaži.

V prémiovej časti obsahu nájdete:

• Vylúčenie štatutárneho orgánu z funkcie
• Rozšírenie povinností bývalého člena štatutárneho orgánu
• Zavedenie ďalšej zodpovednosti osôb konajúcich za spoločnosť
• Zodpovednosť ovládajúcej osoby za úpadok ovládanej osoby
• Zmeny pri zrušení spoločnosti s právnym nástupcom
• Schvaľovanie účtovnej závierky

Vylúčenie štatutárneho orgánu z funkcie

Ďalšou zaujímavou novinkou, ktorá bude od Nového roka zavedené do praxe, je možnosť vylúčenia člena štatutárneho orgánu iným štátnym orgánom ako súdom. Do 31. decembra 2017 pritom platí, že len súd môže rozhodnúť o tom, že daná fyzická osoba viac nesmie ďalej vykonávať funkciu člena štatutárneho alebo dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve. Podľa súčasnej legislatívy nemôže žiadny iný orgán okrem súdu rozhodnúť o tom, že fyzická osoba viac nebude vykonávať funkciu štatutárneho orgánu.

Po novom však bude takáto právomoc zverená aj iným štátnym orgánom za podmienok, že možnosť vydania takého rozhodnutia bude upravený v zákone a bude obsahovať aj presné dôvody, na základe ktorých možno pristúpiť k takému rozhodnutiu. Hlavným cieľom tejto právnej úpravy je vytvorenie právneho rámca, ktorý bude v budúcnosti slúžiť ako podklad k vylučovaniu fyzických osôb z funkcie štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosť aj na základe iného než súdneho orgánu.

Rozšírenie povinností bývalého člena štatutárneho orgánu

Novela obchodného zákonníka nám ďalej prináša zmeny v súvislosti s povinnosťami bývalého člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti. Súčasná platná legislatíva ustanovuje, že za fyzickú osobu, ktorá zo zákonom ustanoveného dôvodu skončí svoju funkciu štatutárneho orgánu, je nutné do troch mesiacov od tohto príslušného rozhodnutia o jej ukončení ustanoviť nového člena štatutárneho orgánu. Mnohé spoločnosti si však túto povinnosť v praxi vôbec nesplnia, čo následne prináša rôzne komplikované situácie. Zákon preto zavádza novú povinnosť pre spoločnosť, ktorá hovorí o tom, že ak nebol vymenovaný nový štatutárny orgán v ustanovenej zákonnej lehote 60 dní od uplynutia lehoty, kedy mal byť vymenovaný, ten, kto vykonával funkciu štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti naposledy, je povinný do 30 dní podať návrh na zrušenie spoločnosti.

Ak osobitný predpis neustanovuje inak, aj po zániku funkcie je bývalý štatutárny orgán alebo bývalý člen štatutárneho orgánu spoločnosti za obdobie, v ktorom pôsobil ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu spoločnosti, povinný poskytovať primeranú súčinnosť vyžiadanú súdom, správcom dane, Sociálnou poisťovňou, zdravotnou poisťovňou, správcom alebo súdnym exekútorom. Je tak povinný urobiť v rozsahu, v akom možno predpokladať, že môže prispieť k bližšiemu objasneniu otázok, ktorých sa požadovaná súčinnosť týka. Za poskytnutie súčinnosti má bývalý štatutárny orgán alebo bývalý člen štatutárneho orgánu spoločnosti voči spoločnosti právo na náhradu nákladov.

Zavedenie ďalšej zodpovednosti osôb konajúcich za spoločnosť

Novinkou bude aj ustanovenie, ktorého cieľom je zabrániť činnosti tzv. „bielych koní“. Za tieto osoby sú v praxi bežne označované osoby, ktoré len prepožičajú svoje meno a totožnosť k prevzatiu určitých práv alebo povinností štatutárneho orgánu spoločnosti, na výkone týchto práv a povinností však nemajú skutočný záujem. Po novom tak bude potrebné na menovanie štatutárneho orgánu alebo jeho člena súhlas takejto osoby s úradne osvedčeným podpisom podpísaným vlastnoručne pred notárom alebo povereným zamestnancom obce. Takýto podpis však nebude možné uznať za vlastný.

Novelizovaný obchodný zákonník bude od Nového roka zároveň obsahovať ustanovenie, podľa ktorého bude mať povinnosti štatutárneho orgánu aj osoba, ktorá fakticky nevykonáva pôsobnosť štatutárneho orgánu bez toho, že by bola do tejto funkcie vymenovaná. Táto osoba je v zmysle príslušných ustanovení povinná konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami danej spoločnosti a jej spoločníkov. Porušením svojich povinností bude rovnako zodpovedná ako riadny člen štatutárneho orgánu.

Zodpovednosť ovládajúcej osoby za úpadok ovládanej osoby

Zmeny prichádzajú aj v súvislosti so zodpovednosťou za úpadok obchodnej spoločnosti. Novela obchodného zákonníka v tejto súvislosti zavádza ustanovenia, ktoré zverujú spoločníkom spoločností povinnosť zodpovedať za záväzky spoločnosti. Spoločník, ktorý disponuje väčšinovým v spoločnosti (ovládajúca osoba) bude zodpovedný veriteľom ovládanej spoločnosti za škodu spôsobenú úpadkom ovládaného subjektu, ak k tomuto úpadku podstatne prispeje svojím konaním. Zákon zároveň ustanovuje, že tejto zodpovednosti sa môže zbaviť, ak preukáže, že pri svojom konaní postupoval informovane a v dobrej viere a že konal v prospech ovládanej osoby.

Úpadkom pritom na uvedené účely rozumieme nielen samotný konkurz, ale aj viacer ďalšie situácie, ktoré vzniknú napríklad tým, že konkurz nebolo možné vyhlásiť v dôsledku zákonom ustanovených prekážok ako je nedostatok majetku a tiež vtedy, keď bude z uvedeného dôvodu zrušený. Rovnako sa úpadkom rozumie aj situácia, kedy bude exekúcia alebo iné obdobné vykonávacie konanie vedené voči spoločnosti z predchádzajúceho dôvodu ukončené.

Zmeny pri zrušení spoločnosti s právnym nástupcom

Nedávno sme písali o postupe, ktorý je potrebné realizovať zrušení spoločnosti s právnym nástupcom. Obchodné spoločnosti možno zrušiť zlúčením s inou spoločnosťou, splynutím i rozdelením. Novela obchodného zákonníka v tejto súvislosti zavádza nové pravidlá, ktoré sa vzťahujú na zánik spoločnosti bez likvidácie. Ku dňu účinnosti splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti napríklad nesmie hodnota záväzkov nástupníckej spoločnosti presahovať hodnotu jej majetku. Do sumy záväzkov sa však nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, nástupnícka spoločnosť alebo zanikajúca spoločnosť zároveň nesmú byť v likvidácii.

Voči nástupníckej spoločnosti alebo zanikajúcej spoločnosti tiež nemôžu pôsobiť účinky vyhlásenia konkurzu, ibaže správca konkurznej podstaty súhlasí so splynutím, zlúčením alebo rozdelením spoločnosti, voči nástupníckej spoločnosti alebo zanikajúcej spoločnosti nemôžu pôsobiť ani ďalej účinky začatia reštrukturalizačného konania alebo povolenia reštrukturalizácii a voči nástupníckej spoločnosti alebo zanikajúcej spoločnosti sa nemôže viesť konanie o ich zrušení a nemôžu byť súdom alebo na základe rozhodnutia súdu zrušené. Novela ďalej ustanovuje, že členovia orgánov spoločnosti sú povinní zdržať sa úkonov smerujúcich k jej splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, pokiaľ možno predpokladať, že nie sú splnené zákonom ustanovené podmienky na pokračovanie v tomto procese. V opačnom prípade zodpovedajú veriteľom za škodu, ktorú im porušením tejto povinnosti spôsobia.

Zákon ďalej zavádza povinnosť oznámiť príslušnému správcovi dane, že bol vypracovaný návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností alebo návrh projektu rozdelenia spoločnosti. Toto oznámenie je každá zanikajúca spoločnosť povinná doručiť príslušnému správcovi dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, a to najneskôr 60 dní pred dňom konania valného zhromaždenia, ktoré má rozhodnúť o schválení návrhu zmluvy o zlúčení alebo zmluvy o splynutí spoločností alebo návrhu projektu rozdelenia spoločnosti, a ak sú obchodné podiely alebo akcie zanikajúcej spoločnosti predmetom záložného práva, v rovnakej lehote aj záložnému veriteľovi.

Schvaľovanie účtovnej závierky

Pre odstránenie mierneho nesúladu medzi obchodným zákonníkom a zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ktorý vzniká tým, že zákon o účtovníctve ustanovuje povinnosť schváliť účtovnú závierku najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré je zostavovaná a obchodný zákonník ustanovuje, že príslušné orgány v danej obchodnej spoločnosti sú povinné predložiť účtovnú závierku na schválenie valnému zhromaždeniu do šiestich mesiacov po uplynutí daného účtovného obdobia, vnáša aktuálna novela obchodného zákonníka do tohto stavu nové pravidlo. Toto ustanovenie hovorí o tom, že príslušný orgán obchodnej spoločnosti je povinný predložiť účtovnú závierku na schválenie valnému zhromaždeniu tak, aby ju mohlo schváliť do 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému je zostavovaná.

Vyššie sme si v skutočne len krátkosti predstavili niektoré zmeny, ktoré nás čakajú od nového roka v súvislosti prijatou novelou obchodného zákonníka. Zďaleka sme však nevyčerpali všetky ustanovenia, ktoré nás v praxi čakajú v súvislosti s novoprijatými a aktualizovaným obchodným zákonníkom. Postupne vás tak budeme informovať aj o ďalších významných novinkách.

Odporúčané ebooky

K téme