Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Asi 75 % ropy a plynu dovážaných do strednej Európy z Ruska ide cez Ukrajinu.
Orozený môže byť export niektorých priemyselných odvetví
Napriek relatívne nízkemu objemu vzájomného obchodu medzi Slovenskom a Ukrajinou môže pre slovenskú ekonomiku konflikt u našich východných susedov znamenať výraznejšie komplikácie. Obchodné väzby s Ukrajinou sú v porovnaní s ostatnými krajinami malé. Na Ukrajinu smeruje zo Slovenska 0,7 % celkového exportu a opačným smerom 1 % celkového dovozu. Širšie obchodné vzťahy tak máme s Ruskom, ktorého podiel na našom vývoze predstavuje 4 % a na dovoze vyše 10 %.
Pre našu krajinu by bolo podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša kľúčové, akým spôsobom by konflikt zasiahol najmä do prepravných trás smerujúcich cez Ukrajinu. „Ide najmä o ropu a plyn tranzitujúci sa na Slovensko a potom aj ďalej na západ,“ uviedol vo svojej analýze. Práve tranzit plynu a ropy totiž analytik považuje za najslabšie miesto s priamym a rýchlym dopadom aj na našu ekonomiku. „Asi 75 % ropy a plynu dovážaných do strednej Európy z Ruska ide cez Ukrajinu. Slovenská závislosť je ešte vyššia a dopady predchádzajúcej plynovej krízy máme ešte všetci v pamäti,“ tvrdí.
Obchod sa teda koncentruje predovšetkým na komodity, ohrozený však môže byť aj export niektorých priemyselných odvetví, mimo iného aj automobilového priemyslu. To v prípade uzatvorenia obchodných trás, alebo ekonomických sankcií voči Rusku. Svoje by zrejme spravilo aj ekonomické spomalenie, či recesia na východ od našich hraníc. „Rusko sa zrejme nevyhne spomaleniu ekonomického rastu pod 1 % a Ukrajine už teraz hrozí pokles hrubého domáceho produktu o viac ako 3 %,“ tvrdí Gábriš.
Nákaza by sa mohla šíriť aj cez finančný sektor. Aj v tomto prípade je však prepojenie Ukrajiny so Slovenskom relatívne slabé. Zo strednej Európy je podľa Gábriša z tohto pohľadu na tom najexponovanejšie maďarský finančný sektor, priame zastúpenie na Ukrajine však majú aj niektoré európske bankové skupiny.
Už teraz sa pritom nervozita na finančných trhoch ukazuje vo vývoji mien Ukrajiny aj Ruska. Rubeľ podľa Gábriša strácal v čase eskalácie konfliktu viac ako 11 % svojej hodnoty od začiatku roku, kým hrivna takmer 30 %. Tá však svoju stratu skorigovala na aktuálnych necelých 17 %. Na výraznejšie posilňovanie však môže hrivna zrejme zabudnúť. „Na vyriešenie ekonomických problémov v podobe redukcie rozpočtového deficitu či schodku bežného účtu bude pravdepodobne potrebná ďalšia devalvácia,“ dodal analytik ČSOB.
