Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Zákon pozná aj negatívnu definíciu daňového výdavku a to tak, že pomenováva výdavky, ktoré daňovými výdavkami nie sú.
Všeobecne sú to výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľnými príjmami a výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Táto formulácia zabezpečuje daňovej kontrole dosť veľký priestor na to, aby bol váš náklad spochybnený, prípadne neuznaný v prípade, že vaša argumentácia alebo podklady, ktoré ho preukazujú, nebudú dostatočné.
Aj sporné výdavky sa dajú obhájiť
Medzi najčastejšie konrolované položky patria výdavky na technické zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku, či výdavky na reprezentáciu. Aj dohadovaniu s daňovou kontrolou sa však dá vyhnúť, ak dodržíte nie ktoré odporúčané zásady. Patrí medzi ne správne aj správne zdokumentovanie jednotlivých výdavkov. Aké sú najčastejšie oblasti, kde môže prísť k sporu?
Výdavok na obstaranie hmotného a nehmotného majetku
Ak váš výdavok na obstaranie majetku je nižší ako 1 700 eur pri hmotnom majetku a 2 400 eur pri nehmotnom majetku, môžete si ho uplatniť v roku, v ktorom ste ho vynaložili.
Ak si kúpite majetok v sume vyššej ako je tento limit, výdavok si uplatňujete postupne prostredníctvom daňových odpisov.
Budovy a iné stavby, pestovateľské celky a zvieratá sú vždy odpisovaným majetkom.
Vstupnú cenu majetku, ktorú porovnávate s limitom si určíte tak, že spočítate cenu obstarania a výdavky súvisiace s obstaraním, do ktorých započítate všetky vaše vyýdavky, ktoré ste museli vynaložiť na to, aby majetok bol schopný prevádzky.
Príklad:
Podnikateľ obstaral automobil za 8 000 eur. Po jeho dodaní si do automobilu nechal namontovať klimatizáciu za 300 eur a zaplatil 160 eur ako poplatok za zapísanie vozidla do evidencie vozidiel. Vstupná cena majetku je 8 460 eur. Podnikateľ založí kartu majetku, na ktorej uvedie spôsob výpočtu vstupnej ceny. Je dobré, ak ku karte pripojí kópie obstarávacích dokladov.
Výdavky na technické zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku
Táto oblasť je veľmi často kontrolovaná a býva mnohokrát sporom medzi podnikateľom a daňovou kontrolou. Technické zhodnotenie sú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby, stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce sumu 1 700 eur. Čo znamenajú tieto jednotlivé pojmy však už daňový zákon neuvádza, ale odvoláva sa na stavebný zákon.
V praxi sa pritom veľmi často tieto výdavky zamieňajú s výdavkami na opravy a udržiavanie. Bez bližšieho popisu prác a ďalšej dokumentácie je zo strany daňovníka obtiažne preukázať, či vynaložený náklad bol opravou alebo technickým zhodnotením.
Zjednodušene sa dá povedať, že opravou sa odstraňuje opotrebovanie, prípadne poškodenie a nedochádza k zmene technických parametrov k zmene výkonnosti a ani k zmene účelu použitia. Je prípustné aj použitie iných materiálov, aké boli použité pôvodne ak sa dodržia porovnateľné vlastnosti.
Oproti tomu zhodnotenie majetku je zvýšenie jeho úžitkovej hodnoty, pridanie novej vlastnosti, majetok získava nové funkcie, technologické vlastnosti a podobne.
Príklad:
Podnikateľ vymení v budove dvere v hodnote 3 000 eur. V prípade, že sa nezmenili žiadne technické parametre (dĺžka dverí, spôsob otvárania ), výdavok je opravou. V prípade, že dvere majú nové rozmery, prípadne nové funkcie ( fotobunka, protipožiarna úprava a pod ), výdavok je technickým zhodnotením.
Preto je dobré najmä v prípade, že výdavok chcete uplatniť ako opravu, pripraviť si dôkladnú dokumentáciu (fotky, nákresy, plány, a pod.).
Výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote menej ako 16,60 eur za jeden predmet
Typickým príkladom tohto výdavku je výdavok na pohostenie a zábavu či dary obchodným partnerom. Výnimkou je reklamný predmet do hodnoty 16,60 EUR za jeden predmet.
Výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov na ochranu osoby, blízkych osôb a majetku, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka
Je zrejmé, že si nebudete uplatňovať ako daňový výdavok nákup vecí na osobnú potrebu. Môže sa Vám však stať, že si kúpite vec, ktorú používate na podnikanie a súčasne na osobnú potrebu, napr. telefón, počítač, tablet, auto …
Všetko sú to veci, ktoré určite používate v súvislosti s podnikaním a niekedy vás ani nenapadne, že ich používate aj na súkromné účely. Nie je to problém, ale v tom prípade by ste si mali stanoviť pomer, v akom tieto veci používate na podnikanie a iba časť nákladov si uplatniť ako daňový výdavok.
Pomer sa stanovuje rôzne a dôkazné bremeno, že tento pomer je správny, je na vás. Ideálny prípad je, ak si o používaní a využívaní predmetu vediete evidenciu, z ktorej sa tento pomer dá určiť.
Typickým príkladom takejto evidencie je kniha jázd. Podľa počtu najazdených kilometrov na podnikateľské a súkromné účely ľahko určíte akú časť nákladov na spotrebované pohonné hmoty si môžete uplatniť.
Ďalšou evidenciou, o ktorej ani netušíte, že ju máte, sú záznamy mobilných operátorov o prevádzke vášho telefónu. Je pritom ťažké si predstaviť, ako by daňová kontrola spochybnila náklad tým, že si nechá spraviť výpis hovorov podnikateľa a zistí, že pravidelne o polnoci volá svojej manželke… V prípade veľmi vysokých telefónnych účtov je však potrebné rátať aj s touto možnosťou!
Takisto v prípade, že podnikateľ nemá zamestnancov a platí si tri telefónne účty, mal by byť schopný preukázať, že je to pre jeho podnikanie nevyhnutné.
Správny pomer
Stanoviť pomer pri využívaní ostatných vecí je ťažšie , uplatňuje sa tu tzv. „zdravý rozum“. Väčšie riziko je pri predmetoch, kde daňový náklad je významný. Ak podnikateľ povie, že počítač, ktorý stál 500 eur, využíva v 100 % miere na podnikanie, nikomu sa asi neoplatí dokazovať, že 10% času na ňom hrá hry.
Ak však prehlási, že motorku, ktorú kúpil za 15 000 eur, používa v 100% miere na podnikanie, tak sa musí pripraviť na to, že túto skutočnosť bude musieť vedieť preukázať.
Pozor:
Existujú aj prípady, kedy uplatnenie 100% výdavku bude takmer nemožné. Ide najmä o prípady, ked podnikateľ nemá zamestnancov a obstará si majetok, ktorý sa bežne využíva na osobné účely.
Ide napríklad o kúpu bytu za účelom zriadenia si kancelárie, prípadne prenájom bytu v inom meste, ktorý je využívaný ako ubytovanie pri služobných cestách samotným podnikateľom a podobne.
Príklad:
Podnikateľ z Bratislavy si prenajal byt v Nitre na dobu jedného roka s tým, že tam jazdil na týždenné služobné cesty v súvislosti s výkonom práce. V daňových výdavkoch si uplatnil 100% sumy, ktorú platil ako ročný prenájom. Daňová kontrola uznala ako daňový výdavok iba nájomné, ktoré pripadalo na dni, keď podnikateľ mal zdokumentovanú služobnú cestu, ostatné výdavky boli posúdené ako výdavky na osobnú potrebu daňovníka.
