Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Ak ste sa už rozhodli pre koučing ako metódu, ktorou chcete pomôcť druhým, často v sebe riešite asi nasledovné otázky:
Ako sa mám správne pýtať?
Ako mám správne viesť koučovaného jeho cestou hľadania riešení?
Ako udržať na uzde svoje „dobre mienené rady“ a nepodsúvať vlastné riešenia?
Správne realizovaný koučing je alchýmia
Zo života sme naučení ponúkať rady, odporúčania a návody ľudom, ktorí nás o to požiadajú a niekedy aj nepožiadajú. Ten, kto sa rozhodol byť koučom, je často nútený zmeniť svoj starý spôsob myslenia a komunikácie. Skúsenosti zažité v živote a na rôznych pracovných pozíciách niekedy môžu koučovi sťažovať jeho nestrannosť a schopnosť poskytnúť dostatočný priestor pre koučovaného.
Dôležitú úlohu v celom procese pritom zohráva aj osobnosť kouča. Preto prvou zásadou kouča je kvalitná sebareflexia a poznanie svojich nielen silných, ale aj slabých stránok. Mal by vedieť zhodnotiť svoj spôsob komunikácie, prehrešky a slabiny v komunikácii s druhými. Potrebuje poznať akú reakciu, či pocity u druhých vyvoláva.
Aký by mal byť kouč?
Kouč by mal byť najmä:
Trpezlivý
Schopný a ochotný podporiť druhých
Empatický, vnímavý, pozorný
Motivovaný a nadšený pre vec
Ochotný počúvať a využívať tzv. aktívne počúvanie
Nezaujatý, objektívny, schopný nadhľadu
Zručný v komunikácii s druhými – verbálnej (slovnej) aj neverbálnej (reč tela)
Poznať sám seba, pracovať so sebareflexiou
Odborne vzdelaný v oblasti koučingu a komunikácie
Ľudia majú často očakávania, že dobrý kouč musí mať odborné vedomosti z oblasti kde pracujú a rozumieť ich práci. To je však mýtus. Skúsený kouč dokáže koučovať ľudí v akomkoľvek sektore. Dôležité je, aby mal odborné vedomosti z oblasti, ako viesť a sprevádzať ľudí formou koučingu a vedel komunikovať s druhými.
Ako sa pýtať efektívne?
V praxi aj súkromí sa často pýtame spôsobom, ktorý často vnáša naše hodnotenie, kritiku, či podsúva očakávanú odpoveď. Medzi tento druh otázok patrí napríklad:
Prečo si to neurobil? Dávaš pozor? Naozaj si sa dosť snažil? Chceli by ste to takto, však?
Tento typ otázok je však neefektívny, keďže energiu koučovaného smeruje do obrany, pričom ich môže vnímať ako kritiku, či negatívne hodnotenie. Namiesto riešení sa koučovaný zmieta v emóciách a stráca nadhľad.
Kouč by mal preto pri kladení otázok zohľadňovať tieto zásady:
1. Zlepšenie vnímania reality
Namiesto otázky: Prečo si to neurobil?, pýtame sa koučovaného viaceré otázky: Čo robil konkrétne a ako pri tom postupoval? Koľko času tomu potreboval venovať? Aké zdroje pri tom čerpal? Čo (kto) ovplyvnilo jeho výkon?
Vedieme ho k tomu, aby sa na problém pozrel ako nezávislý pozorovateľ, ktorý dokáže vyhodnotiť situáciu a nájsť vhodné riešenia. Cieľom otázok kouča je pomôcť zmapovať koučovanému jeho problém a získať potrebné informácie.
2. Prijímanie a preberanie zodpovednosti
Je dôležité, aby koučovaný dokázal sám prevziať zodpovednosť za riešenie problému. Kouč mu pomáha otázkami dospieť k riešeniam. Jeho pozornosť zameriava na cieľ – ako by to vyzeralo, aby bol spokojný, čo vlastne by chcel dosiahnuť. Od tohto bodu prechádza postupne k jednotlivým krokom, ako to urobí.
Čo pomáha:
Používať otvorené otázky, ktoré pomáhajú zmapovať situáciu, podmienky a informácie.
Začínať otázky slovami – ČO, KEDY, AKO, KTO, KOĽKO …- napomáhajú získavať fakty, informácie a upresňovať situáciu, problém.
Postupovať od širšie položených otázok ku konkrétnejším, zameraným na detaily.
Používať otázky, ktoré nepodkopávajú sebadôveru koučovaného.
Rešpektovať záujmy a smer uvažovania koučovaného.
Verbálne aj neverbálne prejavovať záujem o koučovaného.
Čím sa proces stáva menej efektívnym:
Ak používame uzavreté otázky – sú príliš zväzujúce a neumožňujú získavať podrobné informácie.
Zvážiť použitie otázok začínajúcich slovami PREČO, AKO – aby nenavodzovali u koučovaného pocit kritiky, negatívneho hodnotenia, alebo neviedli čisto iba k analyzovaniu problému.
Neriešiť viacero problémov naraz a nenechať koučovaného príliš odbiehať od témy.
Kouč rozpráva viac ako koučovaný, alebo nesleduje to, čo mu koučovaný rozpráva. Kouč sa sústreďuje viac na vlastné myšlienky a kladenie otázok.
Koučovaný je zasypaný viacerými otázkami, na ktoré nestíha odpovedať. Niekedy môže mať až pocit výsluchu.
Koučing je umením aj alchýmiou zároveň. Kto sa naučí efektívne pýtať a pozorne vnímať tých, ktorých koučuje, bude sa v tom cítiť prirodzene, slobodne a bezpečne spolu s tým, koho sprevádza.
