Centrálne banky už vraj ďalej nemôžu zachraňovať svet
Ani populárne tlačenie triliónov amerických dolárov či zavádzanie nulových úrokových sadzieb centrálnymi bankármi doposiaľ nenaplnili očakávania oživenia globálneho hospodárskeho rastu.
Nekonečný rast ekonomiky? Dáva to logiku?
V roku 2008 sa viaceré centrálne banky na čele s americkou centrálnou bankou Fed vydali na divokú jazdu za záchranou svetového finančného systému prijatím rôznych opatrení, ktorých jediným cieľom bolo znovu naštartovať zlomenú globálnu ekonomiku. Ani sedem rokov od vypuknutia svetovej hospodárskej krízy a následnom prijatí balíkov všakovakých opatrení zameraných na oživenie svetového hospodárstva však stále neexistujú relevantné a dostatočné erudované odpovede na otázky, ako toto obnovenie rastu skutočne dosiahnuť.
Gigantické tlačenie peňazí a zavádzanie nulových úrokových sadzieb centrálnymi bankármi predstavuje podľa zverejnenej správy medzinárodného zoskupenia Group ofThirty (G30), vedeného bývalým šéfom Európskej centrálnej banky Jeanom-Claudom Trichetom, obrovské riziko pre celú globálnu ekonomiku. Podľa uvedenej správy sú tieto opatrenia len akýmsi kupovaním si času centrálnymi bankami pre ich vlády, ktoré sú samé celkom bezradné a nevedia si poradiť s riešením následkov svetovej hospodárskej krízy.
Centrálne banky si aj naďalej kupujú čas
Experti z finančného sektora už dlhodobo očakávajú, že americká centrálna banka Fed po desiatich rokoch konečne zvýši svoju základnú úrokovú sadzbu. Prvým odhadovaným termínom avizovaného zvýšenia mal byť už mesiac jún aktuálneho roka. Uvedené prognózy ekonómov sa však nepotvrdili a tak teraz s napätím očakávajú, či banka napokon pristúpi k dlho očakávanému zvyšovaniu aspoň v blížiacom sa závere roka. K zdvihnutiu základnej úrokovej sadzby napokon nepristúpi ani britská centrálna banka Bank of England, zatiaľ čo Európska centrálna banka (ECB) dokonca v súčasnosti uvažuje o spustení ďalšieho balíku kvantitatívneho uvoľňovania. ECB by tak urobila takmer ako po vzore japonskej centrálnej banky, ktorá sa bezradne zasekla v bludnom kruhu kvantitatívneho uvoľňovania, ktoré praktikuje ešte od roku 2001.
Groupf of Thirty, často krát familiárne nazývaná aj ako G30, je medzinárodné súkromné neziskové zoskupenie založené v roku 1978 a zložené najmä z vedúcich predstaviteľov súkromného a verejného sektora a akademikov. Jeho cieľom je hlavne prehĺbenie porozumenia v hospodárskej oblasti a analýzy zásadných ekonomických a finančných záležitostí a ich následný dopad na svetovú ekonomiku.
Dávame do pozornosti vystúpenie Prof. Petra Staneka z roku 2013 na tému Viruálne problémy budúcnosti
Vystúpenie na tému „Pravda o globálnej kríze – čo s tým môže urobiť každý z nás?“ z roku 2013.
Prof. Ing. Peter Staněk, CSc., host.prof., je slovenský ekonóm a prognostik, pracujúci v Slovenskej akadémii vied.
V rokoch 1994 – 1998 bol poradcom predsedu vlády SR Vladimíra Mečiara a v rokoch 1997 – 1998 bol štátnym tajomníkom ministerstva financií. Je predsedom vedeckej rady Ekonomického ústavu SAV a pôsobil tiež ako poradca premiéra Roberta Fica v jeho prvej aj druhej vláde.
Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. V praxi sa venuje copywritingu, prekladateľskej činnosti a korporátnemu právu.