Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
V auguste 2014 boli predložené, prerokovávané alebo prijaté viaceré legislatívne zmeny týkajúce sa podnikateľov. Prečítajte si o nich viac.
Novela zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny
Podľa návrhu zákona každý, kto si v obchodnom vzťahu dohodne, alebo uplatní vo svoj prospech neprimeranú podmienku, dostane od Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pokutu od 10 tisíc eur až do troch miliónov eur. Oproti súčasnému stavu tak ide o desaťnásobné zvýšenie.
Ako rezort uvádza v návrhu novely zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, platná výška pokút neodrádza obchodné reťazce od nekalých obchodných praktík. Návrh zároveň stanovuje poriadkové pokuty za marenie kontroly až do výšky 100 tisíc eur.
V auguste bolo k zákonu ukončené medzirezortné pripomienkové konanie.
Od budúceho roka by sa mal úplne zmeniť súčasný systém dane z motorových vozidiel. Sadzby dane sa zjednotia a budú rovnaké pre celé Slovensko, pričom pri výške sadzieb bude veľkú úlohu zohrávať najmä ekologickosť vozidla a jeho vplyv na životné prostredie.
Výška sadzieb je stanovená na základe priemerne najnižších sadzieb, ktoré sú v súčasnosti platné na Slovensku. Po akceptovaní pripomienok autodopravcov, sa pôvodne avizované zľavy zvýšia na 25 % pri nových vozidlách do veku troch rokov, na 20 % pri tri až šesťročných a 15 % zľavu by mali využívať majitelia vozidiel s vekom od 6 do 9 rokov.
Daň sa bude aj naďalej dotýkať len motorových vozidiel využívaných na podnikanie.
Zákon v auguste prerokovala vláda a bol už zaradený do prvého čítania na aktuálnu schôdzu parlamentu.
Navrhnutá účinnosť zákona je od 1. decembra 2014, niektoré body potom od 1. januára 2015.
V návrhu sa zavádza spoločná zodpovednosť za vyplatenie porovnateľnej mzdy agentúrou dočasného zamestnávania alebo zamestnávateľom a užívateľským zamestnávateľom.
Ďalšie navrhované zmeny:
riešia sa zastreté dočasné prideľovania zamestnanca právnickými a fyzickými osobami,
zakazuje sa dočasné pridelenie zamestnanca na výkon rizikovej práce zaradenej do 4. kategórie,
zakazuje sa možnosť užívateľského zamestnávateľa prideliť zamestnanca počas trvania dočasného pridelenia k inej právnickej alebo fyzickej osobe,
ustanovuje sa maximálna dĺžka trvania dočasného pridelenia a najvyšší prípustný počet opätovných dočasných pridelení a predĺžení dočasného pridelenia,
ustanovuje sa spôsob dojednania doby trvania pracovného pomeru na určitú dobu u dočasného pridelenia a dôvod skončenia pracovného pomeru v prípade skončenia dočasného pridelenia pred uplynutím doby, na ktorú sa dohodlo,
ustanovuje sa obmedzenie možnosti zamestnávateľa dočasne prideliť zamestnanca počas prvých troch mesiacov odo dňa vzniku pracovného pomeru.
Trvanie dočasného pridelenia zamestnanca pri agentúrnom zamestnávaní by sa nakoniec malo obmedziť na dva roky. Zmena oproti pôvodnému legislatívnemu návrhu po pripomienkovom konanínastala aj pri zákaze dočasného pridelenia zamestnanca na výkon rizikovej práce. Kým pôvodne chcelo ministerstvo práce zakázať dočasné pridelenie zamestnanca na výkon rizikovej práce zaradenej do tretej a štvrtej kategórie, rozsah rizikových prác, na ktoré sa zamestnanec nemôže dočasne prideliť, sa má nakoniec obmedziť len na štvrtú kategóriu rizikových prác. Ide o práce s najvyššou mierou zdravotného rizika.
O návrhu zákona rokovala v auguste vláda, rokovanie však prerušila.
Ministerstvo financií SR navrhuje zaviesť maximálnu výšku príjmov z charitatívnej reklamy, ktorá má byť od budúceho roka oslobodená od dane z príjmov. Rezort financií to uviedol ako zásadnú pripomienku k návrhu novely zákona o reklame, ktorý predložilo do pripomienkového konania ministerstvo hospodárstva. Podľa novely zákona sa z predmetu dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, majú vyňať príjmy z charitatívnej reklamy.
Ministerstvo financií však žiada, aby išlo o sumu nepresahujúcu 20 % celkových zdaniteľných príjmov tohto daňovníka dosiahnutých za predchádzajúci kalendárny rok. Podľa ministerstva by sa mala zároveň limitovať aj daňová uznateľnosť výdavkov podnikateľov na podporu verejnoprospešných účelov za súčasného šírenia charitatívnej reklamy ich produktu. Rezort financií navrhuje zaviesť hranicu uznateľného výdavku do 10 % zo zdaniteľných príjmov podnikateľov.
Charitatívnou reklamou sa na účely tohto zákona rozumie reklama produktu právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa,ktorý na základe písomnej dohody poskytol finančný alebo vecný príspevok alebo iné plnenie na realizáciu verejnoprospešného účelu za charitatívnu reklamu sa nepovažuje reklama produktu poskytovateľa, ktorej náklady spojené s výrobou a šírením prevyšujú 20 % z hodnoty poskytnutého príspevku.
Prijímateľom príspevku môže byť iba právnická osoba podľa osobitných predpisov, ktorá vznikla najmenej dva roky pred dňom uzavretia dohody o poskytnutí príspevku s poskytovateľom.
Prijímateľ príspevku o uzavretí dohody s poskytovateľom zasiela do Obchodného vestníka oznámenie, ktorého obsahom je:
a) dohodnutý verejnoprospešný účel, vrátane presného určenia doby použitia príspevku a presnej špecifikácie použitia príspevku,b) finančná hodnota príspevku,c) špecifikácia reklamného nosiča.
Súčasťou charitatívnej reklamy je:a) číslo zverejnenia oznámenia v Obchodnom vestníku,b) slovné spojenie „charitatívna reklama“ alebo akékoľvek iné slovné spojenie vyjadrujúce skutočnosť, že sa jedná o charitatívnu reklamu,c) označenie verejnoprospešného účelu, ktorý je z poskytnutého príspevku realizovaný.
Prijímateľ, ktorý získal príspevok, je povinný použiť príspevok do 24 mesiacov odo dňa jeho získania a zaslať špecifikáciu použitia získaného finančného príspevku na zverejnenie do Obchodného vestníka do 60 dní odo dňa použitia príspevku.
V auguste bolo k zákonu ukončené medzirezortné pripomienkové konanie.
Novela zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja
Ministerstvo financií chce touto novelou ustanoviť mechanizmus dočasného pozastavenia prístupu do elektronického systému prepráv minerálneho oleja a alkoholických nápojov niektorým daňovníkom. A to v prípade, ak má správca dane odôvodnenú obavu, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude, v rozsahu presahujúcom zloženú zábezpeku na daň, v čase jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tomto čase bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.
Zákon v auguste prerokovala vláda a bol už zaradený do prvého čítania na aktuálnu schôdzu parlamentu.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. decembra 2014, okrem niektorých ustanovení, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2015, resp. 1. februára 2015.
Podľa návrhu novely sa hranica zárobku pri dohodách o brigádnickej práci, do ktorej študenti neplatia odvody, pre študentov stredných a vysokých škôl od začiatku budúceho roka zvýši na jednotnú sumu 200 eur. V súčasnosti sú študenti od 18 do 26 rokov oslobodení od odvodov do sumy zárobku na jednu brigádnickú dohodu vo výške 159 eur a študenti do 18 rokov do príjmu z dohody vo výške 68 eur.
Zákon v auguste prerokovala vláda a parlament už ho 10. septembra posunul do druhého čítania.
Na základe novely by sa mal zaviesť nový príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta, a to v prvom pravidelne platenom zamestnaní. Ministerstvo práce tak chce rozšíriť nástroje pomoci a podpory účastníkom na trhu práce o nové aktívne opatrenie na trhu práce špecificky zamerané na riešenie zamestnanosti mladých ľudí.
Príspevok má byť určený pre mladých ľudí, ktorí nikdy nemali zamestnanie, ktoré trvalo najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov. Novelou je stanovená veková hranica pre možných poberateľov príspevku, a to 29 rokov, pričom vo vekovej skupine 25 až 29 rokov sa má toto opatrenie vzťahovať na mladých ľudí, ktorí sú evidovaní v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 6 mesiacov.
Zákon v auguste prerokovala vláda a parlament už ho 10. septembra posunul do druhého čítania.
→ Návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2015
→ Zavedenie odpočítateľnej položky na zdravotné odvody
Novela zákona o štátnej štatistike
Na základe tejto novely by sa mala komunikácia podnikateľských subjektov so Štatistickým úradom SR pri zisťovaní štatistických údajov vykonávať takmer výhradne elektronickou formou. Už v súčasnosti je pritom úrad schopný prijímať údaje od všetkých spravodajských jednotiek elektronicky, ale táto jeho spôsobilosť sa využíva len na 29 %.
Ministerstvo financií priznáva, že prijatie tejto novely bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, keďže sa odstráni možnosť výberu medzi elektronickou a listinnou komunikáciou so Štatistickým úradom SR pre väčšinu podnikateľských subjektov. Týkať sa to pritom bude všetkých právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktorí majú aspoň jedného zamestnanca.
Zákon v auguste prerokovala vláda a bol už zaradený do prvého čítania na aktuálnu schôdzu parlamentu.
Navrhnutá účinnosť zákona je od 1. januára 2015 okrem jedného bodu, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2016.
Návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2015
Ministerstvo práce a sociálnych vecí navrhuje zvýšiť od začiatku budúceho roka minimálnu mzdu zo súčasných 352 eur na 380 eur. Išlo by o nárast o 7,95 %.
O návrhu v auguste rokovala Hospodárska a sociálna rada SR (tripartita), medzirezortné pripomienkové konanie k materiálu sa však končí až 18. septembra.
Navrhnutá účinnosť nariadenia je od 1. januára 2015
Zavedenie odpočítateľnej položky na zdravotné odvody
Odpočítateľná položka na zdravotné odvody by sa podľa ministra financií Petra Kažimíra mohla od budúceho roka týkať približne 500-tisíc až 580-tisíc zamestnancov, ktorí zarábajú od 380 eur do 494 eur. Táto hranica sa pritom môže ešte zmeniť. „Keby to pásmo hrubej mzdy bolo nízke, dávalo by to priestor na špekulácie,“ povedal minister.
Zavedenie odpočítateľnej položky na zdravotné odvody podľa šéfa rezortu financií umožní výraznejšie zvýšenie minimálnej mzdy na Slovensku bez nárastu nákladov práce pre zamestnávateľov. Minimálna mzda by pritom mala stúpnuť zo súčasných 352 eur na 380 eur. Po zvýšení minimálnej mzdy a zavedení odpočítateľnej položky by sa mal minimálny čistý zárobok na Slovensku zvýšiť o 32 eur. V pásme hrubej mzdy od 380 eur do 494 eur by sa mal finančný prospech zo zavedenia odpočítateľnej položky na zdravotné odvody rozdeliť na polovicu medzi zamestnanca a zamestnávateľa.
Návrh predstavil 18. augusta po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady minister financií Peter Kažimír, toto opatrenie však ešte nemá legislatívnu podobu.
Novela navrhuje nové pravidlá súkromnej arbitráže. Vďaka zákonu sa podľa rezortu justície výrazne zvýši úroveň ochrany spotrebiteľa, najmä pred praktikami niektorých nebankových spoločností. V prípade schválenia novej legislatívy totiž spotrebiteľské spory budú môcť rozhodovať okrem všeobecných súdov už iba regulované rozhodcovské súdy, ktoré získajú licenciu.
Súkromné rozhodcovské konanie je jedným z alternatívnych riešení sporov mimo systému klasických súdov. Výhodou riešenia sporu pred súkromným arbitrom môže byť najmä to, že spor je rozhodnutý rýchlejšie, v jednej inštancii bez účasti verejnosti.
Zákon v auguste prerokovala vláda a parlament už ho 11. septembra posunul do druhého čítania.
Novela má upraviť daňové a nedaňové výdavky. Podľa návrhu v prípade využívania presne vymedzeného obstaraného majetku aj na súkromné účely si budú môcť podnikatelia do výdavkov zahrnúť najviac 80 % z obstarávacej ceny.
Hlavné zmeny v novele zákona o dani z príjmov:
rozšírenie počtu odpisových skupín zo 4 na 6, pričom sa zavádza sa nová odpisová skupina 3 a 6 s dobou odpisovania 8 a 40 rokov. Do novej 3. odpisovej skupiny boli vyčlenené len výrobné technológie, ktoré sa do konca roka 2014 odpisovali 12 rokov a do novej 6. odpisovej skupiny sa vyčlenili nevýrobné budovy a stavby (administratívne budovy, hotely a pod.), ktoré sa do konca roku 2014 odpisovali 20 rokov,
limitovanie vstupnej ceny osobných automobilov hranicou 48 000 eur,
redukcia možnosti použitia zrýchlenej metódy odpisovania len pre 2. a 3. odpisovú skupinu, t.j. len na výrobné technológie,
zrušenie lízingového spôsobu odpisovania u hmotného majetku obstarávaného formou finančného prenájmu; aj tento majetok sa bude odpisovať rovnomerne alebo zrýchlene,
transferové oceňovanie – rozšírenie aj na tuzemské vzájomne prepojené osoby,
podpora podnikateľských subjektov vykonávajúcich výskumu a vývoj v podobe tzv. superodpočtu nákladov na výskum a vývoj zo základu dane, a to vo výške:
– 25 % zo skutočne vynaložených nákladov na výskum a vývoj,
– 25 % zo mzdových nákladov zamestnancov – novoprijatých absolventov stredných a vysokých škôl v roku ich prijatia do zamestnania,
– 25 % z medziročného nárastu nákladov na výskum a vývoj.
Zákon v auguste prerokovala vláda a bol už zaradený do prvého čítania na aktuálnu schôdzu parlamentu.
Navrhnutá účinnosť zákona je od 1. decembra 2014 okrem niektorých článkov, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2015 a niektoré zmeny sú potom až od 1. apríla 2015.
POZOR: Pôvodne verzia materiálu, predložená na rokovanie vlády, počítala s obmedzením možnosti posunúť si daňové priznanie. Táto možnosť mala byť limitovaná povinnosťou podať žiadosť na daňový úrad, ktorý by o nej následne rozhodol. V znení predloženom do parlamentu však toto ustanovenie nie je a možnosť odložiť si daňové priznanie by tak mala ostať v pôvodnej podobe.
Novela Obchodného zákonníka
Ministerstvo spravodlivosti (MS) navrhuje vytvoriť dva typy spoločností s ručením obmedzeným (s. r. o.). Podľa vzoru Nemecka by sa mali deliť na tzv. riadne, v ktorých sa v absolútnom vyjadrení zvýši požiadavka na vytváranie základného imania a na start-up spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré bude možné vytvárať už so základnými imaním od jedného eura.
Novela Obchodného zákonníka postihne aj existujúce spoločnosti. Všetky eseročky so základným imaním do 25-tis eur by totiž museli vytvárať rezervný fond vo výške aspoň 2 500 eur. Ďalšími povinnosťami pre všetky firmy s nižším základným imaním má byť uvádzanie výšky základného imania a rozsah jeho splatenia na obchodných dokumentoch spoločnosti. Výrazným obmedzením bude aj ustanovenie o podriadenosti pohľadávok spoločníkov voči firme, ktorá sa ocitne v kríze. V tejto situácii sa pritom ocitnú všetky spoločnosti, ktorých pomer vlastného imania a záväzkov bude menej ako 4 : 100.
