Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Zavádza sa pojem „kríza“ spoločnosti, mení sa aj možnosť poskytovania pôžičiek. Prešiel aj zákaz vrátenia vkladov.
Novela prináša aj Register diskvalifikovaných osôb
Cieľom najnovšej novely Obchodného zákonníka č. 87/2015 Z. z. bolo prijať opatrenia proti „vykrádaniu“ spoločností na úkor jej veriteľov. Zavádza však množstvo doteraz neznámych pojmov. Začnite si zvykať na pojmy spoločnosť v kríze, plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje a zákaz jeho vrátenia. Od nového roka to budete potrebovať.
Pojem kríza
Od januára 2016 prenikne do práva kapitálových spoločností nový pojem, a to pojem kríza. Čo sa pod pojmom kríza skrýva, a čo to pre podnikateľov znamená?
Novela Obchodného zákonníka definuje krízu ako úpadok alebo hroziaci úpadok. Pojem úpadok vychádza z konkurzného práva tak ako tomu bolo doteraz. Hrozba úpadku je novo definovaným pojmom. Hroziaci úpadok sa vymedzuje ako nízky pomer vlastných a cudzích zdrojov a táto skutočnosť sa bude odvíjať od účtovníctva dotknutej spoločnosti.
Spoločnosti hrozí úpadok, ak je pomer jej vlastného imania a záväzkov menší ako štyri ku sto. Tento pomer ale platí len pre rok 2016. V nasledujúcich rokoch sa bude pomer postupne sprísňovať – pre rok 2017 to bude šesť ku sto a pre rok 2018 – osem ku sto.
Ako zistiť, či je spoločnosť v kríze?
Pre posúdenie skutočnosti, či je spoločnosť v kríze bude rozhodujúce účtovníctvo spoločnosti. Novela Obchodného zákonníka totiž hovorí, že poskytnuté plnenie sa považuje za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje len vtedy, ak v čase jeho poskytnutia:
okolnosť, že spoločnosť je v kríze vyplýva z poslednej zostavenej riadnej alebo mimoriadnej účtovnej závierky spoločnosti,
okolnosť, že spoločnosť je v kríze by vyplynula z účtovnej závierky spoločnosti, ak by bola zostavená včas, alebo
ten, kto plnenie poskytol vedel alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol vedieť, že táto okolnosť by vyplynula z priebežnej účtovnej závierky spoločnosti, ak by bola zostavená.
Príklad
Spoločnosť vykazuje v poslednej účtovnej závierke (alebo v priebežnej účtovnej závierke) stav vlastného imania a záväzkov v pomere 54.000,- Eur k 46.000,- Eur. Na základe týchto čísiel zisťujeme, že spoločnosť nie je v úpadku.
Následne skúmame, či spoločnosti nehrozí úpadok podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Zisťujeme preto pomer vlastného imania a záväzkov.Pomer vlastného imania a záväzkov je 1,173913043 (54 000 / 46 000). Pomer vlastného imania a záväzkov je väčší ako 0,04 (1,173913043 > 0,04) a výsledkom teda je, že spoločnosť podľa tejto účtovnej závierky nie je v kríze.
Na aké spoločnosti sa pojem kríza vzťahuje?
Na účely Obchodného zákonníka môže byť spoločnosťou v kríze len kapitálová spoločnosť, t.j. spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a komanditná spoločnosť, ktorej komplementárom nie je žiadna fyzická osoba. Spoločnosťou v kríze nemôže byť banka, inštitúcia elektronických peňazí, poisťovňa, zaisťovňa, zdravotná poisťovňa, správcovská spoločnosť, obchodník s cennými papiermi, burza cenných papierov a centrálny depozitár cenných papierov.
Aké povinnosti majú štatutárne orgány?
Na stav krízy sú naviazané aj určité povinnosti štatutárneho orgánu. Hoci predchádzajúci návrh novely upravoval, že štatutárny orgán je povinný zvolať valné zhromaždenie spoločnosti, vypracovať návrh opatrení na prekonanie krízy a dať ho prerokovať valnému zhromaždeniu, novému zneniu Obchodného zákonníka chýbajú akékoľvek konkrétne kroky, ktoré by mal štatutárny orgán vykonať.
Ak ten zistí alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol zistiť, že spoločnosť je v kríze, bude povinný v súlade s požiadavkami odbornej alebo náležitej starostlivosti urobiť jednoducho všetko, čo by urobila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení na jej prekonanie.
Čo to všetko predstavuje trošku napovedá dôvodová správa, podľa ktorej má štatutárny orgán okrem prijatia opatrení na jej prekonanie aj sledovať, či sú takéto opatrenia účinné.
Plnenie nahradzujúce vlastné zdroje
V súvislosti s krízou spoločnosti je kľúčovým pojmom pojem „plnenie nahradzujúce vlastné zdroje financovania“. Kedy máme s týmto plnením dočinenia? Vždy keď „ovládajúca osoba“ poskytne spoločnosti v kríze úver, pôžičku alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá.
Za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje sa výslovne považuje aj plnenie, ktoré bolo spoločnosti poskytnuté pred jej krízou, avšak splatnosť ktorého bola počas krízy odložená alebo predĺžená.
Novela Obchodného zákonníka presne vymedzuje okruh ovládajúcich osôb, od ktorých sa poskytnutie prostriedkov spoločnosti bude považovať za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje. Takouto ovládajúcou osobou je osoba, ktorá:
je členom štatutárneho orgánu, zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, prokuristom, vedúcim organizačnej zložky podniku, členom dozornej rady,
má priamy alebo nepriamy podiel na hlasovacích právach alebo základnom imaní predstavujúci aspoň 5% alebo má možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločnosti, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,
tichý spoločník, a to bez ohľadu na výšku jeho vkladu,
osoba blízka alebo osoba konajúca na účet vyššie uvedených osôb.
Novela zavádza aj opatrenie proti financovaniu spoločností cez schránkové firmy bez známeho majiteľa v podobe obráteného dôkazného bremena. Kým sa nepreukáže opak, bude plnenie poskytnuté osobou, pri ktorej nebude možné zistiť konečného užívateľa výhod považované za také plnenie, ktoré bolo poskytnuté niektorou z vyššie uvedených osôb so všetkými následkami a obmedzeniami z toho vyplývajúcimi.
Pojem konečný užívateľ výhod je vypožičaný zo zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu.
Ak ste ovládajúcou osobou, ktorá poskytla spoločnosti pôžičku, tak zbystrite
V prípade, že ste ako ovládajúca osoba poskytli spoločnosti vyššie uvedené plnenie počas krízy spoločnosti, tak zbystrite pozornosť, pretože ……
Novela Obchodného zákonníka zakazuje spoločnosti, aby vrátila ovládajúcej osobe plnenie nahradzujúce vlastné zdroje, vrátane príslušenstva a zmluvnej pokuty, ak je spoločnosť v kríze alebo by sa v dôsledku vrátenia tohto plnenia v kríze ocitla.
Ak by spoločnosť vrátila ovládajúcej osobe plnenie napriek tomuto zákazu, je ovládajúca osoba povinná plnenie spoločnosti vrátiť. To platí aj pre prípady, ak ovládajúca osoba, ktorá plnenie poskytla, si chce vzniknutý nárok voči spoločnosti uspokojiť započítaním, speňažením zálohu alebo exekúciou.
Nárok na vrátenie plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje si uplatňuje voči ovládajúcej osobe samotná spoločnosť, avšak za vrátenie takéhoto plnenia spoločnosti ručia štatutári spoločne a nerozdielne. A to konkrétne štatutári, ktorí vykonávali svoju funkciu keď sa plnenie vrátilo ovládajúcej osobe protizákonne alebo ktorí nárok na vrátenie plnenia neuplatnili hoci o tejto povinnosti vedeli alebo mohli vedieť.
Príklad
Spoločnosť s ručením obmedzeným má troch spoločníkov a výška jej základného imania je 12.000,- Eur.
Vklady jednotlivých spoločníkov do základného imania spoločnosti sú nasledovné: spoločník 1 vložil 7.000,- Eur, spoločník 2 vložil 4. 500,- Eur a spoločník 3 vložil 500,- Eur.
Táto spoločnosť je v kríze. Každý zo spoločníkov v čase, keď už bola spoločnosť v kríze, poskytol spoločnosti pôžičku vo výške 2.000,- Eur s lehotou splatnosti 12 mesiacov. Spoločníci nekonali v tejto súvislosti v zhode, medzi spoločníkmi nebola uzatvorená žiadna dohoda a spoločníci poskytli pôžičku spoločnosti nezávisle od seba.
Podiely jednotlivých spoločníkov na základnom imaní spoločnosti sú nasledovné:
(i) spoločník 1 – 58,3%,
(ii) spoločník 2 – 37,5 % a
(iii) spoločník 3 – 4,2%.
Pôžička poskytnutá spoločnosti jednotlivými spoločníkmi počas krízy sa bude považovať za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje len v prípade spoločníka 1 a spoločníka 2.
Pôžička poskytnutá spoločnosti spoločníkom 3 sa za plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje považovať nebude, pretože jeho podiel na základnom imaní nedosahuje 5 %. Spoločnosť má zakázané vrátiť len tie pôžičky, ktoré prijala od spoločníkov 1 a 2.
Čo plnením nahradzujúcim vlastné zdroje nie je?
Zákon prináša aj negatívne vymedzenie plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje, podľa ktorého takým plnením nikdy nie je:
plnenie, zábezpeka poskytnutá počas krízy za účelom jej prekonania podľa reštrukturalizačného plánu,
poskytnutie peňažných prostriedkov na dobu nepresahujúcu 60 dní (to neplatí pri opakovaných plneniach),
odklad splatnosti záväzku z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nie na dlhšie ako 6 mesiacov (to neplatí pri opakovaných odkladoch),
bezodplatné poskytnutie veci, práva, inej majetkovej hodnoty.
Zabezpečenie záväzkov nahradzujúcich vlastné zdroje
Podobne ako poskytnutie plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje sa bude posudzovať aj poskytnutie ručenia, zálohu alebo inej zábezpeky spoločnosti zo strany ovládajúcej osoby. Dôvodom je, že splnením cudzieho záväzku vzniká ovládajúcej osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, pohľadávka voči spoločnosti rovnako, ako by tomu bolo v prípade poskytnutia úveru.
Ak ovládajúca osoba zabezpečí záväzky spoločnosti počas krízy ručením, zálohom alebo inou zábezpekou, môže si veriteľ svoju pohľadávku uspokojiť z takejto zábezpeky bez toho, aby svoje právo musel najprv uplatňovať voči spoločnosti. Na akékoľvek odlišné zmluvné dojednanie sa neprihliada.
Ak ovládajúca osoba ako ručiteľ splní za spoločnosť záväzok, nemôže byť ovládajúcej osobe z tohto dôvodu poskytnutá náhrada, ak je spoločnosť v kríze, alebo ak by sa do krízy v dôsledku toho opätovne dostala.
Ak veriteľ bude požadovať plnenie priamo od spoločnosti, spoločnosť v kríze môže od ovládajúcej osoby požadovať, aby toto plnenie tretej osobe poskytla, a to až do výšky poskytnutej zábezpeky. V prípade, ak spoločnosť sama plnila záväzok voči tretej osobe, ktorý bol zabezpečený, musí od ovládajúcej osoby, ktorá tento záväzok zabezpečovala, požadovať za toto plnenie náhradu.
Príklad
Spoločnosť sa nachádza v kríze. Spoločník spoločnosti, ktorého podiel na základnom imaní predstavuje 45%, poskytol tejto spoločnosti ručenie za jej záväzok uhradiť faktúru voči dodávateľovi vo výške 10.000,- Eur.
Toto zabezpečenie záväzku pritom bolo spoločnosti poskytnuté v čase, keď sa už spoločnosť nachádzala v kríze. Spoločnosť si svoj záväzok voči dodávateľovi nesplnila a spoločník, ktorý sa za tento záväzok zaručil, tento záväzok uhradil za spoločnosť.
Podiel spoločníka na základnom imaní spoločnosti je viac ako 5%, a teda ide o ovládajúcu osobu. Na ručenie spoločníka v kríze sa preto bude prihliadať ako zabezpečenie záväzkov nahradzujúcich vlastné zdroje.
Zákaz vrátenia vkladov
Do prijatia novely platilo, že spoločník nemôže žiadať vrátenie vkladu počas trvania spoločnosti. Od 29.4.2015 ide novela Obchodného zákonníka ďalej a definuje, čo okrem bežného vkladu je zakázané spoločníkovi vrátiť.
Za vrátenie vkladu sa od januára 2016 bude považovať aj také plnenie bez primeraného protiplnenia, ktoré poskytne spoločnosť spoločníkovi alebo v jeho prospech, a to bez ohľadu na formu jeho dojednania alebo platnosť, napríklad dar, kúpa, nájom alebo výpožička. To platí aj pre plnenie, ktoré spoločnosť poskytla z dôvodu ručenia, pristúpenia k záväzku, záložného práva alebo inej zábezpeky na účely zabezpečenia záväzkov spoločníka alebo v jeho prospech.
Za spoločníka sa pritom okrem aktuálneho spoločníka považuje aj:
bývalý spoločník, ak k uvedenému plneniu došlo do 2 rokov, odkedy prestal byť spoločníkom,
osoba, ktorá sa stala spoločníkom spoločnosti v lehote 2 rokov od poskytnutia takéhoto plnenia.
Aj tu platí, že ak nie je možné zistiť konečného užívateľa výhod, má sa za to, že vklad bol vrátený niektorému zo spoločníkov spoločnosti.
Za plnenie poskytnuté v prospech spoločníka sa považuje plnenie, ktoré je poskytnuté:
tomu, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní spoločníka alebo hlasovacích právach v spoločníkovi (napr. materská spoločnosť spoločníka) alebo má možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločníka, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,
blízkej osobe spoločníka,
osobe konajúcej na účet spoločníka.
Primeranosť protiplnenia sa bude posudzovať podľa toho, či ho je druhá strana schopná vôbec poskytnúť, ďalej podľa obvyklej ceny na trhu, ako aj ceny, za ktorú spoločnosť obyčajne poskytuje obdobné plnenia iným osobám v bežnom obchodnom styku.
Novela myslí aj na to, ako posúdiť primeranosť protiplnenia, ak takéto údaje nie sú dostupné. V takom prípade sa má zohľadňovať najpravdepodobnejšia cena ku dňu plnenia v danom mieste a čase. Za najpravdepodobnejšiu cenu sa bude považovať cena, ktorú je možné dosiahnuť na trhu:
v podmienkach voľnej súťaže,
pri poctivom predaji,
pri konaní s primeranou opatrnosťou,
zohľadnení všetkých dostupných informácií,
s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.
Ak dôjde k porušeniu zákazu vrátenia vkladu je osoba, ktorá sa na úkor spoločnosti bezdôvodne obohatila, povinná vrátiť obohatenie spať, a to v rozsahu rozdielu medzi poskytnutým protiplnením a tým, ktoré sa považuje za primerané. Spoločnosť nemôže túto povinnosť odpustiť a štatutári majú povinnosť vymáhať bezdôvodné obohatenie späť. Za vrátenie tohto rozdielu ručia štatutári spoločnosti a jej veriteľom spoločne a nerozdielne.
Príklad
Za vrátenie vkladu sa považujú akákoľvek transakcie, ktoré sú v prospech spoločníka na úkor spoločnosti. Typicky pôjde napríklad o kúpu vozidla spoločnosťou pre potreby manželky spoločníka a jej bezodplatné užívania vozidla.
Register diskvalifikovaných osôb
Úplnou novinkou v našich končinách bude aj register diskvalifikovaných osôb, v ktorom budú vedené osoby, ktoré nemôžu vykonávať činnosť alebo nemôžu byť účinne zvolené do orgánov spoločností a družstva (členovia štatutárneho alebo dozorného orgánu, vedúci organizačných zložiek, prokuristi, vedúci organizačných zložiek).
Do tohto registra bude automaticky zaradená osoba, voči ktorej bolo vydané rozhodnutie (i) v trestnom konaní a zároveň jej bol uložený trest zákazu činnosti alebo (ii) v rámci konkurzného konania z dôvodu porušenia povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu.
Vylúčenie bude trvať počas obdobia uvedeného v rozhodnutí alebo maximálne tri roky od právoplatnosti rozhodnutia.
Od momentu právoplatnosti rozhodnutia nebude môcť diskvalifikovaná osoba vykonávať činnosť v orgánoch spoločností alebo družstiev a stane sa tzv. vylúčeným zástupcom. Vylúčený zástupca bude povinný oznámiť svoje vylúčenie všetkým spoločnostiam, ktorých sa to týka (t.j. v ktorých zastáva niektorú z vyššie uvedených funkcií). Zároveň bude mať povinnosť upozorniť spoločnosť na opatrenia, ktoré je potrebné urobiť na odvrátenie škôd hroziacich spoločnosti.
Konanie vylúčeného zástupcu v mene spoločnosti osobne alebo prostredníctvom tretích osôb však nespôsobuje neplatnosť právnych úkonov. Ochrana tretích strán je zabezpečená ručením vylúčeného zástupcu za záväzky z obchodov, ktoré v čase vylúčenia dojednal. Ak by ich ako ručiteľ plnil, nevznikne mu právo na regres voči spoločnosti za poskytnuté plnenie.
Pozor aj na ďalšie obmedzenia
V prípade, ak spoločnosť z ručením obmedzeným nadobúdala majetok od spriaznenej osoby museli byť splnené určité podmienky, aby takéto nadobudnutie majetku bolo účinné (znalecké ohodnotenie predmetu zmluvy, uloženie zmluvy a posudky do zbierky listín, atď.).
Tieto podmienky boli často opomínané a pre spoločnosť s ručením obmedzeným boli administratívnou záťažou, a preto právna úprava na tento problém zareagovala. Od 1.7.2015 sa obmedzenia pri nadobúdaní majetku od spriaznenej osoby budú aplikovať už len na akciové spoločnosti. Avšak v prípade, že akciová spoločnosť tieto podmienky pri nadobudnutí majetku od spriaznenej osoby nesplnení, bude sa musieť plnenie poskytnuté z neúčinnej zmluvy vrátiť podľa zásad z bezdôvodného obohatenia, pričom za vrátenie, podobne ako v predchádzajúcich prípadoch, ručia štatutári.
Ďalšie byrokratické zmeny nastávajú aj pri zmenách členov orgánov spoločností. Ak sa člen orgánu nevzdá svojej funkcie priamo na zasadnutí orgánu spoločnosti, ktorý ho menuje, vzdanie sa funkcie musí byť písomné a vlastnoručne podpísané v prítomnosti notára alebo ním povereného zamestnanca. Táto požiadavka na osvedčenie pravosti podpisu je neštandardná, keďže inak stačí aj overenie na matrike alebo je možné uznať svoj podpis za vlastný.
Pozitívom novely je vypustenie požiadavky dokladovať splatenie vkladu do základného imania pri návrhu na zápis spoločnosti s ručeným obmedzením do obchodného registra výpisom z účtu banky. Vracia sa pôvodný model, kedy na zdokladovanie splatenia vkladu postačovalo len písomné vyhlásenie správcu vkladu.
Napriek tomu, že zrušenie uvedených administratívnych požiadaviek je posun správnym smerom, máme obavy z aplikácie tejto novely do každodenného života a vývoja právnej úpravy obchodných spoločností. Ocitli sme sa totiž v stave, kedy pre kapitálové spoločnosti neplatí jednotný model, ale na každú z nich sa uplatňujú vlastné pravidlá, ktoré v sebe zahrňujú niekoľko výnimiek. Tým sa zákon stáva neprehľadný a pre podnikateľov a hlavne štatutárne orgány sa jeho aplikácia v praxi môže ukázať ako zložitá.
