FOAF.sk - Aký má firma zisk? Kto ju vlastní? Kto má dlhy? Zistite TU

Aké novinky v zákonoch schválil parlament v súvislosti s pandémiou COVID-19?

19. januára 2021

Ing. Lenka FalatováZdroj Podnikam.sk Tlačiť

Národná rada schválila novelu zákona, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19. Upravujú sa niektoré ustanovenia osobitných právnych predpisov, ktorých zmenu alebo doplnenie si vyžiadala aktuálna situácia. Novela reaguje na pretrvávajúci negatívny vývoj epidemiologickej situácie na Slovensku, a s tým súvisiace opätovné vyhlásenie, resp. predĺženie núdzového stavu. V tejto súvislosti sa upravuje zákon o civilnej ochrane obyvateľstva, zákon o službách zamestnanosti, zákon o zdravotnej starostlivosti, zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zákon o hospodárskej mobilizácii, zákon o verejnom obstarávaní, a dva zákony o mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby ľudskej choroby COVID-19 a to v justícii a vo finančnej oblasti.

Novelou zákona o civilnej ochrane obyvateľstva sa z dôvodu jednoznačnosti precizujú niektoré ustanovenia platného zákona napríklad v súvislosti s vyhlásenou mimoriadnou situáciu, tiež sa zvýrazňuje jednoznačnosť uplatnenia opatrení civilnej ochrany podľa zákona aj počas vyhláseného núdzového stavu a výnimočného stavu.

Účelom novely zákona o službách zamestnanosti je, vzhľadom na zavedenie opatrení týkajúcich sa uzatvorenia alebo obmedzenia činnosti niektorých zariadení, ako aj obmedzenie mobility občanov, na účely realizácie projektov na podporu udržania zamestnanosti podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti (Prvá pomoc+) predĺžiť výnimku z povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora, a to najdlhšie do konca roka 2021.

Novelou zákona o zdravotnej starostlivosti sa upravuje možnosť vykonávania očkovania aj mimo zdravotníckych zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti s cieľom umožniť čo najrýchlejšiu realizáciu očkovania proti ochoreniu COVID-19.

Novelou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti sa rozširuje možnosť výkonu diagnostického testu aj žiakom tretieho alebo štvrtého ročníka študijného odboru zdravotnícky asistent. Podstatnou zmenou je zavedenie sankcie za porušenie povinnosti dodržiavať nastavené pravidlá očkovania na účely predchádzania spoločensky nežiaducemu správaniu, ktoré má na základe poznatkov z aplikačnej praxe najmä podobu uprednostňovania osôb v rozpore s prioritizáciou vakcinácie. Zdravotnícki pracovníci budú tiež môcť vykonávať zdravotnícke povolanie aj v režime výkonu dobrovoľníckej činnosti, a študenti a žiaci budú môcť vykonávať diagnostický test samostatne bez dohľadu iného zdravotníckeho pracovníka.

Úprava v zákone o hospodárskej mobilizácii má zefektívniť vynucovanie plnenia povinností subjektov hospodárskej mobilizácie v záujme ochrany života a zdravia obyvateľov Slovenskej republiky.

Novelou zákona o verejnom obstarávaní sa zosúlaďuje zákonná úprava so smernicou 89/665/EHS, ktorá nevyžaduje uplatňovanie odkladnej lehoty pri postupe zadávania zákazky, pri ktorom sa nevyžaduje predchádzajúce zverejnenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Cieľom úpravy je rozšírenie výnimky z povinnosti dodržiavania odkladnej lehoty na všetky priame rokovacie konania.

Novelou zákona č. 62/2020 Z. z. sa upravujú pravidlá vykonania korešpondenčného hlasovania, pravidlá počítania premlčacích a prekluzívnych lehôt alebo pravidlá vykonávania dražieb. V záujme odstránenia možnej nejednotnej aplikácie sa spresňujú pravidlá nakladania s hnuteľným majetkom štátu vo verejnom záujme ako je aj darovanie hnuteľného majetku štátu, ktorý sú ochranné pomôcky, testy, vakcíny, iné lieky, zdravotnícky materiál.

Vzhľadom na naliehavosť prijatia legislatívnych opatrení zákon nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov.

Zmeny v zákone o civilnej ochrane obyvateľstva

Mimoriadna situácia

Z dôvodu jednoznačnosti sa precizuje ustanovenie prvej vety § 3b ods. 4. Ak bol vyhlásený núdzový stav alebo výnimočný stav, mimoriadna situácia sa z tých istých dôvodov a na tom istom území nevyhlasuje. Je zrejmé, že ak nastane mimoriadna udalosť, v dôsledku ktorej sa vyhlási núdzový alebo výnimočný stav bez toho, aby tomu predchádzalo vyhlásenie mimoriadnej situácie, v takom prípade sa mimoriadna situácia z rovnakých dôvodov a na tom istom území nevyhlasuje. Počas vyhláseného núdzového alebo výnimočného stavu však môže na tom istom území dôjsť k vzniku mimoriadnej udalosti, ale z iného dôvodu (napr. povodeň počas pandémie). V takom prípade možno počas vyhláseného núdzového alebo výnimočného stavu vyhlásiť zároveň mimoriadnu situáciu, ktorá však nastala z iných dôvodov.

Úlohy a zodpovednosť

Úlohy a opatrenia civilnej ochrany sa plnia aj počas núdzového stavu alebo výnimočného stavu. Civilná ochrana zahŕňa aj opatrenia prijímané počas núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

Zvýrazňuje sa jednoznačnosť uplatnenia opatrení civilnej ochrany podľa tohto zákona aj počas vyhláseného núdzového stavu a výnimočného stavu v súlade s ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov a vzájomná previazanosť právnych úprav manažmentu krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu.

Aj keď sa po vyhlásení núdzového alebo výnimočného stavu z tých istých dôvodov nevyhlasuje mimoriadna situácia, neznamená to, že nie je potrebné vykonávať aj úlohy a opatrenia civilnej ochrany podľa tohto zákona. Vzhľadom na to sa potreba uplatnenia úloh a opatrení civilnej ochrany aj počas vyhláseného núdzového a výnimočného stavu explicitne zakotvuje do zákona.

Zároveň sa explicitne ustanovuje, že počas núdzového stavu a výnimočného stavu sa opatrenia prijímané na základe ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. považujú za opatrenia civilnej ochrany, pretože ide o riešenie tých istých mimoriadnych udalostí rôznymi prostriedkami.

Prechodné ustanovenie súvisiace s krízovou situáciou spôsobenou ochorením COVID-19

Odborná spôsobilosť podľa § 18a, ku strate ktorej došlo alebo dôjde od vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu v súvislosti s ochorením COVID-19, sa predlžuje až do uplynutia šiestich mesiacov od odvolania krízovej situácie.

Vzhľadom na skutočnosť, že počas krízovej situácie spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 je obmedzené uskutočňovanie školení a skúšok na získanie odbornej spôsobilosti, ustanovuje sa, že trvanie odbornej spôsobilosti sa predlžuje až do obdobia uplynutia šiestich mesiacov od jej odvolania.

Novela zákona o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu

K orgánom krízového riadenia sa pridáva aj vyšší územný celok a špecifikuje sa jeho pôsobnosť.

Vyšší územný celok na svojom území

a) zriaďuje krízový štáb,
b) vykonáva opatrenia na riešenie krízových situácií,
c) plní úlohy ustanovené vládou a v rozsahu určenom vládou aj ústredným krízovým štábom pri príprave na riešenie krízových situácií a pri ich riešení,
d) spolupracuje s okresným úradom v sídle kraja pri príprave na riešenie krízových situácií a pri ich riešení,
e) plní pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení úlohy civilnej ochrany podľa osobitného predpisu.

Novela zákona o životnom minime

Za príjem na účely určenia súm životného minima sa nepovažuje príjem zo závislej činnosti vykonávanej na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru uzatvorenej počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ktorej predmetom je realizovanie opatrení prijatých na riešenie mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

Novela zákona o službách zamestnanosti

Uchádzač o zamestnanie môže vykonávať hygienické a protiepidemické opatrenia na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu. Vytvárajú sa tak zákonné predpoklady účasti uchádzačov o zamestnanie pri vykonávaní opatrení ako napríklad plošné testovanie, či výkon činnosti na očkovacích miestach.

V čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sa občan môže uchádzať o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie aj na základe žiadosti podanej v listinnej podobe doručenej prostredníctvom poštovej zásielky.

U zamestnávateľa, ktorému sa poskytuje príspevok v rámci projektov podľa § 54 ods. 1 písm. e) a ktorý musí byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora, sa do 31. decembra 2021 povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora považuje za splnenú. Ustanovenie prvej vety sa použije aj na celý mesiac január 2021

Vzhľadom na pretrvávajúci negatívny vývoj epidemiologickej situácie na Slovensku, s tým súvisiace opätovné vyhlásenie, resp. predĺženie núdzového stavu, ale najmä na zavedenie opatrení týkajúcich sa uzatvorenia alebo obmedzenia činnosti niektorých zariadení, ako aj obmedzenie mobility občanov sa na účely realizácie projektov na podporu udržania zamestnanosti podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti (Prvá pomoc+) predĺži výnimka z povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora, a to najdlhšie do konca roka 2021.

Novela zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

Počas výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky sa ambulantná starostlivosť, ktorej predmetom je vykonávanie očkovania proti ochoreniu COVID-19, môže poskytovať aj v inom prostredí. Počas krízovej situácie sa ambulantná starostlivosť v rozsahu zdravotného výkonu odberu biologického materiálu osobe na zistenie respiračného ochorenia a v rozsahu činností súvisiacich s vykonaním diagnostického testu umožňujúceho priamo detekovať antigény vírusového ochorenia COVID-19 môže poskytovať aj v inom prostredí. S cieľom umožniť čo najrýchlejšiu realizáciu očkovania proti ochoreniu COVID-19 sa tak ustanovuje možnosť jeho vykonávania aj mimo zdravotníckych zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

Novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve

Za zdravotníckeho pracovníka sa počas krízovej situácie považuje aj žiak tretieho alebo štvrtého ročníka na strednej zdravotníckej škole v študijnom odbore zdravotnícky asistent, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu u poskytovateľa a dovŕšil 18 rokov veku. Na účely zabezpečenia celoplošného testovania populácie v súvislosti s ochorením COVID-19 je potrebné zapojiť do vykonávania diagnostického testu okrem zdravotníckych pracovníkov aj čo najväčší počet študentov a žiakov zdravotníckych študijných odborov. Rozširuje sa možnosť výkonu diagnostického testu aj žiakom tretieho alebo štvrtého ročníka študijného odboru zdravotnícky asistent.

Poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný, dodržiavať poradie očkovania osôb proti ochoreniu COVID-19. Kritériá určovania poradia očkovania osôb proti ochoreniu COVID-19 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

Pri ukladaní pokuty za porušenie povinnosti dodržiavať nastavené pravidlá očkovania je potrebné zohľadniť zásadu adekvátnosti výšky pokuty k závažnosti porušenia právnej povinnosti, ktorá by sa však spravodlivo mala uplatňovať všeobecne, keďže pri každom porušení právnej povinnosti je možné určiť jeho rozsah, povahu a ďalšie atribúty protiprávneho konania.

Účelom novej právnej úpravy je predchádzanie spoločensky nežiaducemu správaniu, ktoré má na základe poznatkov z aplikačnej praxe najmä podobu uprednostňovania osôb v rozpore s prioritizáciou vakcinácie uvedenou v Národnej stratégii očkovania proti ochoreniu COVID-19 v podmienkach Slovenskej republiky.

Počas krízovej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 môže zdravotnícky pracovník vykonávať zdravotnícke povolanie v mobilnom odberovom mieste aj na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného predpisu uzatvorenej s držiteľom povolenia na prevádzkovanie mobilného odberového miesta.

Počas krízovej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19 sa podmienka poskytovať zdravotnú starostlivosť pod odborným dohľadom zdravotníckeho pracovníka podľa § 27 ods. 5 považuje za splnenú, ak sa zdravotná starostlivosť podľa § 27 ods. 6 poskytuje v mobilnom odberovom mieste, ktoré spĺňa minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie mobilného odberového miesta podľa § 8 ods. 2.

V súvislosti so zhoršujúcou sa epidemiologickou situáciou sa množia požiadavky aplikačnej praxe najmä v súvislosti s vykonávaním testov na zistenie ochorenie COVID- 19. Navrhuje sa úprava, vďaka ktorej budú môcť zdravotnícki pracovníci vykonávať zdravotnícke povolanie aj v režime výkonu dobrovoľníckej činnosti, to znamená, že budú môcť svoje schopnosti, zručnosti a vedomosti na základe svojho slobodného rozhodnutia formou dobrovoľníckej činnosti využiť vo verejný prospech, mimo svojich pracovných povinností, služobných povinností a študijných povinností vyplývajúcich jej zo zákona, z pracovnej zmluvy, zo služobnej zmluvy, zo študijného poriadku alebo z iného obdobného pre neho záväzného dokumentu.

Novela zákona o zdravotnom poistení

Príslušná zdravotná poisťovňa počas krízovej situácie uhrádza v plnom rozsahu náklady zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi s ochorením COVID-19 v inom členskom štáte, ak klinické pracovisko príslušného špecializačného odboru potvrdilo zdravotnú indikáciu a odôvodnenie potreby poskytnutia navrhovanej liečby v inom členskom štáte a táto zdravotná starostlivosť je poskytovaná u poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, ktorý je financovaný z verejného systému. O presune poistenca k poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte podľa predchádzajúcej vety bezodkladne informuje príslušnú zdravotnú poisťovňu poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý rozhodol o presune poistenca do iného členského štátu.

Informácia o presune poistenca musí obsahovať meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, označenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte a potvrdenie klinického pracoviska.

Na účely preukázania nároku na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi s ochorením COVID-19 počas krízovej situácie v inom členskom štáte v plnom rozsahu je príslušná zdravotná poisťovňa povinná vydať prenosný dokument S2 bezodkladne po doručení informácie.

Preprava poistenca v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte sa na účel úhrady nákladov za prepravu pokladá za prepravu na území Slovenskej republiky.

Pri úmrtí poistenca s ochorením COVID-19, ktoré nastane u poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, kam bol poistenec preložený, prevoz mŕtveho tela do Slovenskej republiky zabezpečuje a uhrádza úrad.

Novela zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia

Za príjem sa na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu nepovažuje príjem zo závislej činnosti vykonávanej na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, uzatvorenej počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ktorej predmetom je realizovanie opatrení prijatých na riešenie mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

Novela zákona o hospodárskej mobilizácii

V rozhodnutí o uložení pokuty ústredný orgán alebo vyšší územný celok určí lehotu na odstránenie nedostatkov. Ak sa v tejto lehote nedostatky neodstránili, možno uložiť pokutu opakovane. Neplnenie povinností zo strany jednotlivých subjektov hospodárskej mobilizácie narúša komplexný systém opatrení určených na ochranu zdravia a života obyvateľov Slovenskej republiky a môže spôsobiť jeho kolaps, prípadne kolaps tých subjektov, ktoré tieto nedostatky v konečnom dôsledku vykrývajú vlastnými kapacitami. Táto úprava má zefektívniť vynucovanie plnenia povinností subjektov hospodárskej mobilizácie v záujme ochrany života a zdravia obyvateľov Slovenskej republiky.

Novela zákona o kritickej infraštruktúre

Štátnu správu na úseku kritickej infraštruktúry vykonávajú Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky a Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Do kritickej infraštruktúry sa tak dopĺňa aj rezort pôdohospodárstva.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predloží ministerstvu

a) návrh sektorových kritérií do 30. apríla 2021,
b) návrh na určenie prvku a jeho zaradenie do sektoru pôdohospodárstvo do 31. augusta 2021,
c) analýzu rizík sektora pôdohospodárstvo do 31. októbra 2022.

Ministerstvo predloží vláde

a) návrh sektorových kritérií, európskych sektorových kritérií, prierezových kritérií a európskych prierezových kritérií na základe podkladov podľa odseku 1 písm. a) do 30. júna 2021,
b) návrh na určenie prvkov a ich zaradenie do sektoru pôdohospodárstvo na základe podkladov podľa odseku 1 písm. b) do 30. septembra 2021.

Novela zákona o odpadoch

Ministerstvo môže počas krízovej situácie poveriť osobu, ktorej bol udelený súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. g), na prijatie nebezpečného odpadu v súvislosti s opatreniami počas krízovej situácie.

Novela zákona o verejnom obstarávaní

Zosúlaďuje zákonná úprava so znením čl. 2b písm. a) smernice 89/665/EHS, ktorý nevyžaduje uplatňovanie odkladnej lehoty, ak ide o postup zadávania zákazky, pri ktorom sa nevyžaduje predchádzajúce zverejnenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Navrhovanou úpravou sa výnimka z povinnosti dodržiavania odkladnej lehoty rozšíri na všetky priame rokovacie konania.

Úpravou prechodných ustanovení sa umožňuje, aby právna úprava vzťahovala aj na priame rokovacie konania začaté pred účinnosťou novely zákona.

Novela zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii

Berúc do úvahy doterajšiu nejednotnú aplikačnú prax pri využívaní § 3 ods.1 písm. a) platného znenia zákona sa ustanovuje, aby „nevyhnutný rozsah“ vykonávania pojednávania, hlavného pojednávania a verejného zasadnutia ustanovila vykonávacia vyhláška, ktorú vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. V tejto súvislosti treba poukázať, že vykonávacia právna úprava sa bude vzťahovať aj na pojednávania vykonávané notármi ako súdnymi komisármi, pretože ich úkony sú úkonmi súdu a úkonom súdu je aj pojednávanie.

Kolektívne orgány právnických osôb založených podľa predpisov občianskeho práva alebo obchodného práva môžu v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu používať korešpondenčné hlasovanie alebo umožniť účasť ich členov na zasadnutí takéhoto orgánu prostredníctvom elektronických prostriedkov, aj keď to nevyplýva z ich vnútorných predpisov alebo stanov.

Ak podmienky rozhodovania nevyplývajú zo zákona, vnútorných predpisov alebo stanov, určí ich v prípade, ak ide o najvyšší orgán právnickej osoby, štatutárny orgán konajúci s náležitou starostlivosťou, a v prípade iného orgánu ich určí tento orgán. Tieto podmienky musia byť členom orgánu oznámené v dostatočnom predstihu pred rozhodovaním.

Tieto ustanovenia sa použijú aj na veriteľské orgány. Podmienky rozhodovania určí ten, kto ich zasadnutie zvoláva.

Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,

a)v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú,
b)ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

Ustanovenie § 8 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní. V trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.

Ak však vec z dôvodu ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti, slobody alebo značnej škody strany alebo účastníka konania neznesie odklad, môže súd určiť, že odsek 1 sa nepoužije a súčasne určí novú primeranú lehotu. Proti takémuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Dražobník, súdny exekútor a správca sú v čase do 28. februára 2021 povinní upustiť od vykonania dražby, poverovania predajom majetku dražobníka, organizovania ponukového konania alebo iného súťažného procesu smerujúceho k predaju majetku. Akýkoľvek spôsob speňažovania majetku dlžníka podľa predchádzajúcej vety vykonaný v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 je neplatný. Súdny exekútor je v čase do 28. februára 2021 povinný upustiť od vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti.

Novela zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19

Počas obdobia pandémie sa na nakladanie s hnuteľným majetkom štátu, ktorý je potrebný na zamedzenie šírenia pandémie, zmiernenie negatívnych následkov pandémie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, nepoužije postup podľa osobitného predpisu. Pri takomto nakladaní je správca povinný postupovať účelne, hospodárne a v súlade s verejným záujmom. Darovanie hnuteľného majetku štátu na účely podľa prvej vety vo verejnom záujme, najmä testov, liekov a ochranných pomôcok, sa nepovažuje za nehospodárne nakladanie. Na platnosť zmluvy uzavretej počas obdobia pandémie, ktorej predmetom je nakladanie s hnuteľným majetkom štátu podľa prvej vety, sa súhlas podľa osobitného predpisu nevyžaduje. Rozhodnutie o prebytočnosti alebo dočasnej prebytočnosti tohto hnuteľného majetku štátu podľa osobitného predpisu sa nevydáva.

V záujme odstránenia možnej nejednotnej aplikácie zákona sa spresňuje, že súčasťou účelného a hospodárneho nakladania s hnuteľným majetkom štátu vo verejnom záujme je aj darovanie hnuteľného majetku štátu, ako sú ochranné pomôcky, testy, vakcíny, iné lieky, zdravotnícky materiál, prípadne iný hnuteľný majetok štátu, ktorý sa používa na zamedzenie šírenia pandémie, zmiernenie negatívnych následkov pandémie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, počas obdobia pandémie. Je nepochybné, že je vo verejnom záujme zachovanie chodu hospodárstva Slovenskej republiky, a tiež zachovanie životov a zdravia fyzických osôb. V tomto prípade nepôjde o rozpor so zásadou hospodárneho nakladania s hnuteľným majetkom štátu.

Ing. Lenka Falatová

Ing. Lenka Falatová študovala manažment na ekonomickej univerzite. Následne pôsobila niekoľko rokov ako produktová manažérka vydavateľstva odbornej literatúry, kde sa venovala problematike živnostenského podnikania, daní, účtovníctva, ale aj školstva a odpadového hospodárstva. Následne pracovala na pozícii produktovej manažérky a projektovej manažérky. Venuje sa tiež problematike E-commerce, AI a automatizácii a procesnej analýze v podnikoch.