Aké sú nové informačné povinnosti podnikateľov (obchodníkov) podľa nového zákona o ochrane spotrebiteľa od 1. 7. 2024?

Národná rada SR schválila nový zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý nadobudne účinnosť 1. júla 2024. Zákon prináša do praxe novú všeobecnú právnu úpravu v oblasti spotrebiteľského práva a nahrádza tak viaceré doteraz platné právne predpisy v tejto oblasti.  V článku si priblížime niektoré povinnosti podnikateľov podľa tohto nového právneho predpisu.

Cieľ novej právnej úpravy

Nový zákon o ochrane spotrebiteľa predstavuje ucelenejšiu kodifikáciu v oblasti spotrebiteľského práva. Hlavným dôvodom revízie súčasnej právnej úpravy bola potreba transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/771 z 20. mája 2019. Nová právna úprava prináša do praxe zjednotenie používaných termínov a uvádza ich do súladu s legislatívou Európskej únie, aktualizáciu informačných požiadaviek pri zmluvách uzatváraných na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov obchodníka v súvislosti s digitalizáciou a iných aspektov v oblasti spotrebiteľského práva odzrkadľujúcich súčasný vývoj na trhoch.

Nový zákon o ochrane spotrebiteľa nahrádza nasledujúce právne predpisy:

• zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.”),
• zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov                    v znení neskorších predpisov
• zákon č. 299/2019 Z. z. o dohľade a pomoci pri riešení neodôvodnenej geografickej diskriminácie zákazníka na vnútornom trhu a o zmene zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Uvedené právne predpisy v oblasti spotrebiteľského práva sa tak spoja do jedného právneho predpisu. Zákon o ochrane spotrebiteľa úzko prepojený na Občiansky zákonník by mal do budúcnosti predstavovať základný právny predpis v oblasti ochrany spotrebiteľa, nebude však predstavovať kodifikáciu celého spotrebiteľského práva.

V prémiovej časti obsahu nájdete:

• Základné povinnosti obchodníka
• Všeobecné povinnosti obchodníka
• Zmluva uzatvorená na diaľku a zmluva uzatvorená mimo prevádzkových priestorov

Základné povinnosti obchodníka

Nový zákon o ochrane v mnohých prípadoch zjednocuje doteraz používané termíny a jedným z takýchto krokov je úprava termínu obchodník. Obchodník bol v doterajšej právnej úprave legálne definovaný ako predávajúci (v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa) a ako dodávateľ (podľa Občianskeho zákonníka).

Nový zákon o ochrane spotrebiteľa ustanovuje v § 4 základné povinnosti obchodníka, ktoré je následne potrebné pretaviť do všetkých dokumentov, ktoré aj doteraz obsahovali povinnosti predávajúcich, ako napríklad všeobecné obchodné podmienky. Ak je to vhodné z dôvodu zabezpečenia lepšej informovanosti kupujúcich spotrebiteľov, je vhodné zaradiť tieto informácie aj do iných dokumentov obchodníkov a na rôzne miesta na webovej stránke alebo v eshope.

Obchodník je v zmysle ustanovenia § 4 nového zákona o ochrane spotrebiteľa povinný:

• predávať a poskytovať produkt za dohodnutú cenu a poplatky, správne účtovať ceny a poplatky pri predaji a poskytovaní produktu a odovzdať spotrebiteľovi potvrdenie o úhrade ceny. Produktom je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa tovar, služba, digitálny obsah, nehnuteľnosť, elektrina, voda alebo plyn, ktoré nie sú na predaj v obmedzenom objeme alebo v určenom množstve, teplo, práva a záväzky.
• uviesť v akejkoľvek obchodnej komunikácii vrátane reklamy a marketingu produktu, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby na získanie produktu kontaktoval obchodníka telefonicky na čísle služby so zvýšenou tarifou alebo krátkou textovou správou (SMS) za zvýšenú tarifu, pravdivý a úplný údaj o jednotkovej cene volania, jednotkovej cene krátkej textovej správy (SMS) alebo maximálnej možnej cene volania alebo krátkej textovej správy (SMS), ktorú je spotrebiteľ povinný za volanie alebo krátku textovú správu (SMS) uhradiť. Ak vznikne spor o cenu a plnenie za volanie alebo krátku textovú správu (SMS), ktoré má spotrebiteľ uhradiť, znáša dôkazné bremeno preukázania nároku na plnenie a jeho výšky obchodník,
• označiť prevádzkareň na vhodnom a trvale viditeľnom mieste svojím obchodným menom a sídlom alebo miestom podnikania a prevádzkovým časom určeným pre spotrebiteľov,
• predávať použitý tovar alebo tovar s vadami oddelene od ostatných tovarov alebo osobitne označený. Uvedené však neplatí v prípade, ak obchodník ponúka výlučne použitý tovar alebo tovar s vadami,
• pred uzavretím zmluvy predviesť tovar alebo prekontrolovať tovar pred spotrebiteľom, ak to povaha tovaru umožňuje a spotrebiteľ o to požiada,
• umožniť spotrebiteľovi prekontrolovať si hmotnosť alebo množstvo tovaru predávaného na množstvo,
• poskytnúť spotrebiteľovi všetky informácie a dokumenty v slovenskom jazyku alebo so súhlasom spotrebiteľa v inom jazyku, ktorý je pre spotrebiteľa zrozumiteľný, ato vo forme ustanovenej právnym predpisom, určenej zmluvou alebo na žiadosť spotrebiteľa a bez dodatočných nákladov pre spotrebiteľa v jemu prístupnej forme podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Možnosť súbežného používania iných jazykov, označení, grafických symbolov a piktogramov tým nie je dotknutá,
• pri predaji alebo pri poskytovaní produktu dodržiavať vo vzťahu k spotrebiteľovi zásadu rovnakého zaobchádzania,
• poskytovať spotrebiteľovi službu bezpečným spôsobom a s odbornou starostlivosťou,
• poskytnúť spotrebiteľovi písomné potvrdenie o vytknutí vady služby a o lehote, v ktorej vadu odstráni, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní odo dňa vytknutia vady služby, bezodkladne po vytknutí vady spotrebiteľom,
• písomne oznámiť spotrebiteľovi dôvody odmietnutia zodpovednosti za vady služby, ak obchodník odmietne zodpovednosť za vady služby,
• pri odstúpení od zmluvy zaokrúhliť úhradu platby za produkt platenú v hotovosti,
• poskytnúť súčinnosť Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky pri mimosúdnom riešení cezhraničného sporu medzi spotrebiteľom a obchodníkom prostredníctvom siete Európskych spotrebiteľských centier.

Zákon na iných miestach obsahuje aj ďalšie povinnosti podnikateľov – obchodníkov a mnohé sú ešte stále obsiahnuté aj v iných právnych predpisoch. Zákon ďalej obsahuje negatívne vymedzenie toho, aké činnosti obchodníci nesmú vykonávať.

V zmysle ustanovenia § 4 zákona o ochrane spotrebiteľa obchodník nesmie:

• používať nekalé obchodné praktiky,
• používať neprijateľné podmienky v zmluvách,
• upierať spotrebiteľovi práva, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona alebo z právne záväzných aktov Európskej únie,
• upierať spotrebiteľovi práva, ktoré mu vyplývajú zo zodpovednosti za vady podľa § 622 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
• porušiť alebo obchádzať povinnosti obchodníka pri uplatnení práv spotrebiteľa zo zodpovednosti za vady podľa § 622 ods. 3 a 4 a § 852h ods. 6 a 7 Občianskeho zákonníka,
• účtovať spotrebiteľovi poplatky za použitie:

– platobného prostriedku alebo

– iného spôsobu platby, ako je platobný prostriedok, ktoré prevyšujú skutočné náklady, ktoré obchodníkovi pri platbe vzniknú,

• používať telefónne číslo služby so zvýšenou tarifou ako telefónne číslo, na ktorom môže spotrebiteľ kontaktovať obchodníka v súvislosti s uzavretou zmluvou,
• konať v rozpore s dobrými mravmi.

Všeobecné povinnosti obchodníka

Zákon o ochrane spotrebiteľa ďalej v ustanovení § 5 uvádza všeobecné informačné povinnosti obchodníka, ktoré je potrebné pretaviť do všeobecných obchodných podmienok podnikateľa, ako aj ďalších dokumentov a tiež ich uvádzať na vhodných miestach na webovej stránke alebo v eshope.

Obchodník je povinný pred uzavretím zmluvy, predmetom ktorej je poskytnutie produktu za odplatu, alebo ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, ak nie sú tieto informácie zjavné vzhľadom na okolnosti uzavretia zmluvy alebo na povahu produktu, spotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť nasledujúce informácie:

• hlavné vlastnosti produktu v rozsahu primeranom druhu a povahe produktu a forme poskytnutia informácií,
• obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania obchodníka alebo osoby, v mene ktorej obchodník koná,
• telefónne číslo obchodníka,
• predajnú cenu produktu, spôsob, akým sa vypočíta, ak vzhľadom na povahu produktu nemožno predajnú cenu určiť vopred, náklady na dopravu, dodanie, poštovné a iné náklady a poplatky a skutočnosť, že do celkovej ceny môžu byť zarátané ďalšie náklady a poplatky, ak náklady a poplatky nemožno určiť vopred,
• podmienky plnenia, platobné podmienky, dodacie podmienky a lehotu, do ktorej sa obchodník zaväzuje dodať alebo poskytnúť produkt,
• existenciu a dĺžku trvania zákonnej zodpovednosti obchodníka za vady tovaru, digitálneho obsahu alebo digitálnej služby a dostupnosť spotrebiteľskej záruky, ak ju obchodník alebo výrobca poskytuje,
• existenciu a dĺžku trvania zodpovednosti za vady služby a postup pri uplatnení práv zo zodpovednosti za vady služby,
• podmienky po-predajného servisu, ak ho obchodník alebo výrobca poskytuje,
• dĺžku trvania zmluvy, ak ide o zmluvu uzavretú na určitý čas, alebo podmienky vypovedania zmluvy, ak ide o zmluvu uzavretú na neurčitý čas alebo o zmluvu, ktorej platnosť sa predlžuje automaticky,
• údaje o funkčnosti veci s digitálnymi prvkami, digitálneho obsahu a digitálnej služby vrátane dostupných technických ochranných opatrení,
• údaje o kompatibilite a interoperabilite veci s digitálnymi prvkami, digitálneho obsahu a digitálnej služby, ktoré sú obchodníkovi známe alebo pri ktorých možno rozumne očakávať, že sú obchodníkovi známe,
• poučenie o práve spotrebiteľa podať obchodníkovi žiadosť o nápravu podľa osobitného predpisu s uvedením odkazu na webové sídlo, na ktorom sú zverejnené informácie o príslušnom subjekte alternatívneho riešenia sporov.

Z dôvodovej správy k novému zákonu o ochrane spotrebiteľa tiež vyplýva, že toto ustanovenie vymedzuje taxatívny výpočet informácií, ktoré musia byť spotrebiteľovi poskytnuté ešte pred uzavretím zmluvy alebo pred odoslaním objednávky spotrebiteľa. Informácie poskytované podľa tohto ustanovenia musia byť spotrebiteľovi poskytnuté pred uzavretím zmluvy alebo odoslaním objednávky, a to jasným a zrozumiteľným spôsobom tak, aby mal spotrebiteľ už v čase rozhodovania sa o ponuke obchodníka neskreslené a čo najúplnejšie informácie.

Táto požiadavka jasnosti a zrozumiteľnosti si v praxi vyžaduje, aby individuálne povinne poskytované informácie boli dané do pozornosti spotrebiteľa. Nie je preto vhodné poskytovať všetky všeobecné informácie len v rámci obchodných podmienok podnikateľa, ktoré spotrebiteľ odsúhlasuje vo finálnej fáze uzavretia zmluvy alebo pred odoslaním objednávky. Jednotlivé informácie by mali byť poskytované vtedy a tam, kde sú najviac relevantné s ohľadom na proces uzatvárania zmluvy. Môžu to byť rôzne miesta na webovej stránke alebo ehope pri samotnej ponuke alebo na inom vhodnom mieste.

Zmluva uzatvorená na diaľku a zmluva uzatvorená mimo prevádzkových priestorov

Zmluva uzatvorená na diaľku

Ustanovenie § 14 nového zákona o ochrane spotrebiteľa obsahuje pozitívnu definíciu zmluvy uzavretej na diaľku. Zmluvou uzavretou na diaľku je zmluva medzi obchodníkom a spotrebiteľom dohodnutá a uzavretá výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej prítomnosti obchodníka a spotrebiteľa, a to najmä s využitím online rozhrania, elektronickej pošty, telefónu, faxu, adresného listu alebo ponukového katalógu.

Z dôvodovej správy z zákonu ďalej vyplýva, že takejto zmluve, ktorá sa dohodla a uzavrela na diaľku, môže predchádzať návšteva spotrebiteľa v prevádzkových priestoroch obchodníka na účely získania informácií o produkte. Toto ustanovenie vyžaduje dohodnutie a uzavretie zmluvy výlučne prostriedkami diaľkovej komunikácie.

Upozornenie:

Zmluvou uzavretou na diaľku však nie je zmluva, ktorej dohodnutie prebiehalo v prevádzkových priestoroch obchodníka a finálne uzavretie zmluvy prebehlo jedným alebo viacerými prostriedkami diaľkovej komunikácie. Je tiež nepodstatné, či spotrebiteľ po dohodnutí zmluvy v prevádzkových priestoroch obchodníka zotrval v týchto priestoroch a zmluvu uzavrel s využitím prostriedkov diaľkovej komunikácie alebo tieto prevádzkové priestory po dohodnutí zmluvy opustil a následne uzavrel zmluvu prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie.

Takisto nie je zmluvou uzavretou na diaľku ani zmluva, ktorá síce bola dohodnutá prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, ale k jej uzavretiu došlo v prevádzkových priestoroch obchodníka. Zmluva na diaľku sa nevzťahuje ani na rezervačné systémy, aké sa bežne používajú napríklad u krajčíra či kaderníka, aj keď sú realizované prostriedkami diaľkovej komunikácie.

Zmluva uzatvorená mimo prevádzkových priestorov

Ustanovenie § 14 v odseku 2 obsahuje pozitívnu definíciu zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníkov. Zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov obchodníka je zmluva medzi obchodníkom a spotrebiteľom:

• uzavretá za súčasnej fyzickej prítomnosti obchodníka a spotrebiteľa na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom obchodníka,
• na ktorej uzavretie dal návrh spotrebiteľ obchodníkovi na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom obchodníka,
• uzavretá v prevádzkových priestoroch obchodníka alebo prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie bezprostredne po individuálnom a osobnom oslovení spotrebiteľa obchodníkom na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom obchodníka, alebo
• uzavretá počas predajnej akcie alebo v súvislosti s ňou.

Upozornenie:

Za oslovenie spotrebiteľa obchodníkom na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom obchodníka, sa nepovažuje návšteva obchodníka v bydlisku spotrebiteľa, ktorá bola vykonaná za účelom vykonania meraní alebo odhadu. Spotrebiteľ by podľa tohto písmena musel s obchodníkom uzavrieť zmluvu bezprostredne po vykonaní meraní alebo odhadu a nemal by tak čas zvážiť a posúdiť výsledky týchto meraní a odhadu.

Za prevádzkové priestory považuje nový zákon o ochrane spotrebiteľa aj stánky na trhoch. Zvyčajný sezónny alebo časovo obmedzený predaj v stánkoch, napríklad na vianočných trhoch, v lyžiarskom stredisku alebo pri vodných plochách, ak nespĺňa podmienku obmedzeného množstva účastníkov, sa nepovažuje za predaj na predajnej akcii aj napriek tomu, že väčšinu roku realizuje obchodník činnosť v iných priestoroch. Miesta bežne prístupné verejnosti ako cestné komunikácie, ulice, obchodné domy, parky alebo hromadná doprava nemôžu byť považované za prevádzkové priestory.

Odporúčané ebooky

K téme