Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Družstvo môže byť okrem podnikania založené aj za účelom zabezpečenia hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.
Družstvo môže teoreticky aj podnikať bez zaťaženia daňovou licenciou
Družstvo a obchodné spoločnosti sú v jednom „mechu“. Obchodný zákonník im priznáva postavenie podnikateľa. Na to, aby vznikli, musia byť zapísané do obchodného registra.
Spoločnosť s ručeným obmedzeným, akciová spoločnosť i družstvo môžu byť založené aj za iným účelom ako podnikanie, čo môže byť rôzna nezisková činnosť. Z pohľadu platenia daňových licencií majú však nerovné postavenie.
Družstvo môže byť okrem podnikania založené aj za účelom zabezpečenia hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov (nie je teda primárne založené za účelom podnikania). Pri zabezpečovaní potrieb svojím členom (nezisková činnosť) však môže sekundárne i podnikať. Inak povedané, družstvo by mohlo vykonávať neziskovú činnosť a dokonca teoreticky sekundárne aj podnikať bez zaťaženia daňovou licenciou, čo je jeho ďalšou nespornou výhodou.
Zákonodarca totiž § 46b ods. 7 vypočítava daňovníkov na ktorých sa daňová licencia nevzťahuje, zároveň odkazuje na § 12 ods. 3, kde je výpočet subjektov nepodliehajúcich dani. Posledný úsek vety § 12 ods. 3 Zákona o dani z príjmov za bodkočiarkou znie: „za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sa na účely tohto zákona nepovažujú obchodné spoločnosti nezaložené na účel podnikania“.
§ 46b ods. 7 Zákona o dani z príjmov :
(7) Daňovú licenciu neplatí daňovník
a) ktorému vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, okrem daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie,
b) podľa § 12 ods. 3 a 4,
c) ktorý prevádzkuje aj chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa osobitného predpisu, 136bd)
d) za zdaňovacie obdobia podľa § 41 ods. 4, 6, 8 a 9.
§ 12 ods. 3 Zákona o dani z príjmov:
(3) Daňovníkmi podľa odseku 2 sú záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, obce, vyššie územné celky, 68) rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, štátne fondy, 69) vysoké školy, 70) Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Sociálna poisťovňa, Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, 71) Fond ochrany vkladov, Slovenská kancelária poisťovateľov, Slovenský pozemkový fond, Rozhlas a televízia Slovenska, Garančný fond investícií 59) neinvestičné fondy, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe ktorého vznikli; za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sa na účely tohto zákona nepovažujú obchodné spoločnosti nezaložené na účel podnikania.
Zákonodarca sa teda vyššie uvedeným ustanovením, vetou vyhol prípadnému obchádzaniu zákona, kedy by podnikateľ založil obchodnú spoločnosť napríklad právnej formy s.r.o. za iným účelom ako podnikanie (v spoločenskej zmluve by bol ako dôvod založenia stanovený iný účel ako podnikanie) a to vyhnúc sa plateniu daňovej licencie, hoc by prakticky podnikal i tak.
Takéto obchádzanie zákona je teda vylúčené pre prípad obchodných spoločností, čo možno „pochváliť“. Toto obmedzenie sa však nevzťahuje podľa môjho názoru na družstvá. To implikuje nerovnosť medzi družstvom a napríklad spoločnosťou s ručeným obmedzeným.
Partia 5 ľudí si chce postaviť malú bytovku. Prakticky pôjde o uspokojenie ich bytových potrieb. Na takýto projekt sa teda hodí napríklad družstvo, nakoľko Obchodný zákonník ho definuje ako spoločenstvo neuzavretého počtu osôb, založené za účelom zabezpečovania hospodárskych, sociálnych a iných potrieb jeho členov alebo podnikania. Partia si tak v roku 2014 založí za týmto účelom družstvo.
V predmetnom prípade by teda šlo o zabezpečenie bytovej potreby tejto partie 5 ľudí, ktorí si vlastnými silami dokážu zabezpečiť lacnejšie bývanie. Keďže sa jedná o neziskovú činnosť, tak sa na nich daňová licencia nevzťahuje.
V roku 2015 si dajú vyhotoviť projekt z ktorého im vyplýva možnosť realizovať ešte jeden byt navyše, ktorý pri danom projekte môžu veľmi lacno zrealizovať a následne profitovať na jeho prípadnom predaji, resp. prenájme. Nastane teda situácia, že pôvodne sa z myšlienky zrodí aj menší podnikateľský nápad, kedy družstvo môže sekundárne plniť i funkciu ziskovú.
Otázkou teda je či sa na družstvo bude alebo nebude vzťahovať daňová licencia najmä za roky jeho výstavby (napríklad družstvo bude existovať od roku 2014, avšak výstavba bude pokračovať v rokoch 2015,2016 a 2017 a teda k zisku môže dôjsť až v následných rokoch pri predaji bytu, či prenájme).
Vzhľadom na súčasné znenie zákona si myslím, že nebude. Ak by táto partia napríklad založila spoločnosť s ručeným obmedzeným, tak by platili daňovú licenciu. A to i v prípade, ak by spoločnosť bola založená len za účelom zabezpečenia ich bytovej potreby, teda za iným účelom ako podnikanie, pričom by ani nedošlo k vzniku ďalšieho bytu určeného na predaj, či prenájom.
